Dve v jednom klobúku

Milka Zimková a Gabriela Rothmayerová sú priateľky. Ich knižka Dve v tom má teda aj isté citové zázemie, ktoré texty zjednocuje a prehlbuje. Zdôverujú sa jedna druhej a podnecujú sa. Svojím spôsobom sa dopĺňajú. Niekedy sa ich skúsenosti pretnú /napríklad Zimková mala s režisérom Ferom Feničom konflikt kvôli scenáru, Rothmayerová ho poznala ako spolužiaka na vysokej škole a dovedna to dáva zaujímavý obraz o známom filmárovi, vzťahoch medzi umelcami a vývoji ľudí/. Obe autorky sú sólové hráčky, pracujú individuálne a spoločné rozhovory /listy/ im umožňujú pozhovárať sa uvoľnenejšie o obyčajných veciach, podeliť sa o spomienky, zážitky a názory. Odreagovať sa. Knižkou k týmto temperamentným debatám prizvali aj čitateľov. Rozprávajú predovšetkým o sebe v súkromí, ale Zimková rozpráva aj o zákulisí svojho divadla jedného herca a Rothmayerová o kultúrnom živote na Slovensku. Chodí do divadla, na koncerty, do kina, na stretnutia literátov a potrebuje sa o svoje dojmy podeliť. Hovorí to Milke. Vzniká tak zaujímavá mozaika súčasného diania a jeho reflektovania. To, čo sa zdá v dnešných časoch akoby odsunuté na vedľajšiu koľaj – kultúrne akcie, umenie –, je tu zrazu povýšené na podstatnú súčasť života a – čitateľ sa presvedčí – dobre sa o tom číta.

Kniha vznikala ,,zdola“, podľa toho, čo priniesol život a čo priniesli stretnutia autoriek. Jedna časť sa volá Kontexty, druhá Dialóg. V oboch je oboje – aj rozhovory aj súvislosti. Súvislosti sa na základe ich rozhovorov ukazujú - ako ich napríklad formovalo detstvo, rodina, dospievanie, ako sa stávali samé sebou a ako sa rôzne zážitky premietajú do ich názorov a pováh. Keď sa človek niekomu konkrétnemu prihovára, hovorí adresnejšie a úprimnejšie. To je prednosť knižky Dve v tom. Niektoré pasáže sú lyrické, inde prevláda publicistický tón, niekde je to až ľadová spŕška. Zimková je píšuca herečka, Rothmayerová bola poslankyňou, obe majú teda dosť sebavedomia, aby glosovali udalosti a vyjadrili bez servítky, čo si myslia. Miestami sú však až dojímavé – v pasážach detstva a mladosti. Gabriela Rothmayerová pôvabne spomína na študentskú skupinu Tikonáda, s ktorou vystupovala, na šesťdesiate roky, keď celý svet bol v nádeji a mládež dupľovane. Milka zasa chodila do kostola zdobiť oltár kvetinami a cítila sa rovnako preduchovnene v prírode. Knižku doplnili aj fotografiami z rodinných albumov. Z textov vyplýva, že obe dámy sú citlivé a zároveň tvrdohlavé. Tvrdohlavosť sa u nich však snúbi s veľkou láskou k životu, z čoho vzniká zaujímavý uhol pohľadu:  Aj keď niečo odsudzujú, nie je to poprava. Sú vtipné a plné účasti. Zaujímavé, že aj Gabika Rothmayerová  – rovnako ako Milka – rada nosí klobúky. Aj v tom sú si blízke, či podobné. Dalo by sa teda povedať, že obe dámy majú pod klobúkmi /pod spoločným klobúkom/ nielen pekné účesy, ale aj vtipné hlavičky. Mimochodom – Milka Zimková na krste knihy porozprávala, ako si celý život nakrúcala vlasy, ako spala na kovových natáčkach, ako trpela kvôli účesu a dnes? Ženy si vlasy žehlia, aby ich mali rovné! Je to určitý módny podraz, metafora o absurdnosti ľudského snaženia, o premenlivosti cieľov.  Ale – v živote nič nie je zbytočné. Aj o tom sú Dve v tom.

 Foto: Kristína Schreiberová

Gabriela Rothmayerová, Milka Zimková, Dve v tom, CCW 2012