Duševné zdravie

Opäť sme v súvislosti s pandémiou COVID-19  kolektívne zaplavovaní správami, manipulatívne útočiacimi na naše city . Obrazy umierajúcich, mŕtvych, preťažených lekárov rozhodujúcich, koho nechať umrieť a preplnené nemocnice  v nás vyvolávajú úzkosť a znižujú index našej životnej spokojnosti. Rád by som zdôraznil , že takéto zábery sa k nám dostávajú zo zahraničia, lebo také voľby o živote a smrti u nás, v našich nemocniciach, ešte nenastali a dúfam, že ani nenastanú. Podnetom napísania môjho komentára bol zaujímavý rozhovor s psychiatričkou , ktorá analyzuje zmenu nášho správania počas prvej a druhej vlny. Tvrdí, že na jar bola hlavnou emóciou úzkosť. Mali sme tu niečo nové, neznáme a museli sme tomu čeliť bez prípravy. Zaujímavé na tom bolo, že to vyburcovalo prirodzenú ľudskú solidaritu – všetci sme šili rúška, neznámi ľudia starším nosili nákupy, tlieskali sme na balkónoch zdravotníkom. To teraz nie je. Aj ja v súčasnosti pozorujem, že teraz prevláda zloba a frustrácia. Zrejme  ide o zmenu v psychickom nastavení ľudí na jar a teraz. Vôbec sa neobjavila solidarita, už tu nie je tá úzkosť, ale frustrácia, hnev, pocit bezmocnosti. Ako pokračuje pani psychiatrička, bola by to téma aj pre sociológov, čo môže takéto všeobecné naladenie spôsobiť v spoločnosti. Keby sme chceli načrtnúť katastrofický scenár, ponúka sa paralela s náladou, aká bola v Nemecku v 30. rokoch – masy naštvaných, zúfalých ľudí, ktorí prišli o svoju existenciu. Ak sa tieto negatívne emócie skanalizujú do ulíc, vlna pouličných nepokojov bude často sprievodným javom súčasnosti. A to nemusí byť vždy len dobré. Opakovane tvrdím, že hlavnou úlohou médií a mocenských elít, ktoré sa prihovárajú k ľudom, by malo byť tlmenie vášní. Chápem, že ide o sledovanosť a čítanosť, že ľudia sa lepšie chytajú negatívnych správ a bombastických titulkov. Mali by sa toho dočasne vzdať a prispieť k upokojeniu vášní v spoločnosti, k rysovaniu vízie, ktorá nebude len negatívna.

Veľmi by som privítal nariadenia či odporúčania, ako komunikovať témy spomínanej pandémie, aby nedochádzalo k podporovaniu negatívnych emócií a vášní, ale naopak, aby sme smerovali k ich upokojeniu. Opäť súhlasím s názorom psychiatričky, ktorá tvrdí, že „tie rozhodujúce elity – vláda a permanentný krízový štáb – už dávno mali pozvať do svojich radov odborníkov na duševné zdravie.“ Tam už dávno mali byť psychológovia, sociológovia, odborníci na krízovú komunikáciu a mediátori, čiže ľudia, ktorí vedia, ako treba oznamovať negatívne správy a obmedzujúce nariadenia. Jednoducho povedané, takýto stav sme ešte nezažili, lebo väčšina z nás si vojnu nepamätá, nezažila ju na vlastnej koži, a prečo by meradlom mala byť iba druhá svetová vojna? Boj proti pandémii by nemal byť vojenský, ale zdravotnícky a hľadajúci ten zdravý rozum. Ibaže ten , akoby odcestoval nielen z našej krajiny, ale z celej západnej civilizácie.

Nemáme rutinu a stereotypy, ako sa správať v takejto situácii. Jedno je však isté. Bez silného duševného zdravia sa nedostaneme ani z koronavírusu, ani sa neochránime pred mediálnymi manipuláciami. Je potrebné, aby sme boli v pohode duševnej, pretože dobré slovo od nás potrebujú naši blízki i vzdialení, spolupracovníci či náhodní okoloidúci. Skúsme začať od seba a liečme (sa) dobrou náladou, pozitívnou komunikáciou a snahou o hľadanie svetielka na konci koronatunelu. A nezabúdajme pri tom všetkom venovať to najcennejšie, čo „vďaka“ pandémii máme, čiže čas, našim najmenším, mladým, hľadajúcim odpovede. Ak im totiž nebudeme vedieť odpovedať na ich legitímne otázky, tak si odpovede budú hľadať sami a inde. Svoj komentár by som veľmi rád ukončil stanoviskom môjho priateľa, cievneho chirurga , ktorý mi napísal: „Korona naozaj rezonuje všade. Riešenie problému však vôbec nie je triviálne, a to aj kvôli niektorým pomerne novým faktorom. Výrazne prebujnená dezinfo-scéna a info-vojna na sociálnych sieťach, ľudia sa na FB ,izolujú‘ vo svojich skupinkách, obyvateľstvo je veľmi polarizované a ľudia sú presvedčení, že tí z opačného tábora krajine vyslovene škodia. Je to dôsledok politiky Facebooku – ukazuje vám príspevky hlavne názorovo podobných ľudí, aby ste boli pozitívne naladení a lepšie vnímali Facebookové reklamy (je o tom celý film, volá sa Sociální dilema,  ak ste ho nevideli, tak veľmi odporúčam)“. Ďalej pokračuje a tvrdí: „Problém je aj v tom, že koalícia nie je vždy jednotná. Veď už keď si uvedomíme túto hierarchiu, pochopíme, prečo to robíme tak diletantsky. Konzílium odborníkov je poradný orgán pandemickej komisie. Pandemická komisia je poradný orgán krízového štábu. Krízový štáb je poradný orgán vlády.

Falošný pocit víťazstva spolu s frustráciou ľudí môže viesť k nedodržiavaniu opatrení a následnému opätovnému zhoršeniu celej situácie. Stačí pár super šíriteľov a celé sa to môže vrátiť a ešte aj zhoršiť. Veľmi odporúčam pozrieť si príspevky matematika Richarda Kollára, hlavne tie na Facebooku. Myslím, že do problematiky vidí lepšie ako väčšina doktorov. Všetky tieto faktory výrazne zhoršujú dôveru v opatrenia. Tiež toho už majú ľudia plné zuby. Azda pomôže očkovanie, aj keď v dôsledku intenzívnej antikampane si netrúfam odhadnúť, aká časť obyvateľstva sa dá zaočkovať.“ Toľko stanovisko cievneho chirurga. Svoj komentár si dovolím zakončiť týmto stanoviskom: Je veľmi dôležité, aby v tejto náročnej dobe človek voňal človečinou. To je tá najkrajšia vôňa, len sa mi zdá, že ľudia strácajú nielen vlastný rozum, ale aj tú vôňu... akoby nás o ňu niekto okrádal...