Reklama
Reklama

Druhá svetová vojna na Kysuciach

Počet zobrazení: 2333

Aj v živote Kysučanov zanechala druhá svetová vojna nezmazateľné stopy, a to najmä na jej sklonku po vyhlásení Slovenského národného povstania 29. augusta 1944, kedy sa veľa mužov i mladých ľudí rôznym spôsobom zapojilo do príprav a aktívneho odboja.

Šírili protifašistické myšlienky, roznášali ilegálnu tlač a pridávali sa k partizánom, ktorí na okolí mínovali trate a vyhadzovali do vzduchu nemecké transporty.

Vzhľadom na hornatý terén patrili kysucké vrchy k miestam častého pobytu partizánov, čím pútali pozornosť nemeckých posádok. Do povstania boli zapojení aj obyvatelia osád, ktorí pomáhali partizánom v zásobovaní potravinami, poskytovali im úkryt a v rámci svojich možností vykonávali aj výzvednú činnosť.

75_logo_843.jpg

V Javorníkoch (priestor Čadca – Turzovka – Makov) pôsobili partizánske oddiely, ktoré sa vytvorili okolo výsadkových spravodajských skupín, oddelení prieskumov štábov 1. a 4. ukrajinského frontu a iných skupín 4. ukrajinského frontu. Išlo najmä o oddiely Za vlasť (veliteľ Michail Jakovlevič Saveliev), Vlasť (veliteľ Anatolij Akimovič Garnickij) a Slovenský partizánsky oddiel kpt. Bielavského – Niščimenka. Okrem toho pôsobil v tomto priestore aj 5. oddiel 2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika pod velením poručíka Jána Dorociaka, ktorý zahynul za záhadných okolností v októbri 1944


Výsadok Za vlasť

Za veliteľa výsadku Za vlasť (v ruskom origináli Za rodinu), ktorý tvorilo 17 ľudí, bol vymenovaný Michail Jakovlevič Saveliev. Ďalej ho tvorili komisár Vasilij Matvejevič Gerus, náčelník štábu Ivan Nikolajevič Iškov, starší radista Ivan Fedorovič Ščerbakov, radista Fedor Gurevič Kondakov, veliteľ diverznej skupiny Dmitrij Fedorovič Konstantinov, míneri Dmitrij Vasilievič Kuznecov a Alexander Michajlovič Persidskij, lekárka Tamara Ivanovna Tokarevová (Levčenková), zdravotník Piotr Andrejevič Bachtin, veliteľ čaty Jevgenij Fedorovič Starostiuk, proviantný náčelník Dmitrij Pavlovič Fedorov a päť bojovníkov – Andrej Petrovič Michlin, Georgij Filipovič Jalynskij, Fadej Dimitrovič Čistiakov, Spartak Arsentievič Iodko a Nikifor Archipovič Borisov.

Lietadlo so skupinou 16-tich výsadkárov (okrem komisára, ktorý bol vysadený spolu s nákladným výsadkom až 27. 10. 1944 v lokalite Babiše, na rozhraní obcí Makova a Kolárovíc) odštartovalo z letiska v poľskom Rzeszowe v noci z 28. na 29. septembra 1944. Výsadok dopadol do priestoru hory Malý Polom (1 061 m. n. m.) v Beskydách na slovenskej strane hranice s protektorátom Čechy a Morava. Výsadkári sa po niekoľkých dňoch presunuli k obci Dlhé Pole a v polovici októbra mal takto vytvorený partizánsky oddiel okolo 60 príslušníkov, z toho 30 bývalých sovietskych vojnových zajatcov. Ku skupine M. J. Savelieva sa pripojila aj samostatná partizánska skupina P. Belonogova, ktorá operovala v priestore Veľké Rovné. Trvalú základňu štábu oddielu si parašutisti zriadili v Dlhom Poli – Močiaroch, v dome Vincenta Hečíka. Po celý čas až do oslobodenia oblasti sa tu zdržiavala časť oddielu, aj keď jeho hlavné sily odišli na Moravu, resp. Oravu.

Oddiel sa po celý november presúval, jeho deštrukčné skupiny plnili úlohy na rôznych miestach, pričom pri bojoch s nemeckými jednotkami utrpel veľké straty – okrem iných padol náčelník štábu Iškov, ranený bol komisár Gerus, radista Ščerbakov, veliteľ čaty Jalynskij.

V druhej polovici decembra 1944 vyvinulo nemecké veliteľstvo v Žiline veľké úsilie likvidovať partizánske oddiely a skupiny v priestore Turzovskej vrchoviny, Javorníkov a Moravsko-sliezskych Beskýd. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť silu represívneho aparátu slovenského štátu i nemeckých ozbrojených síl v danom priestore. Len v samotnej Žiline sa medzi januárom a marcom 1945 nachádzali: Posádkové veliteľstvo, Veliteľstvo 2. práporu 2. pešieho pluku Domobrany (600 mužov), Stála hlasná služba, Veliteľstvo Pionierskej stavebnej skupiny IV s jeho štyrmi rotami po 180 – 300 mužov, 4. pracovný oddiel Slovenskej pracovnej služby v Stráňavách, Pohotovostný oddiel Hlinkovej gardy „Topoľ“ v Krasňanoch pri Varíne, kde sa formovala aj protipartizánska jednotka Edelweiss, bolo nemecké výcvikové stredisko agentov-rezidentov, sídlilo tu Einsatzkommando, Abwehrgrupe 218 a ZbV Kommando 27, pôsobila Kysucká garda a i.

Jedna z protipartizánskych akcií prinútila Savelievov oddiel opustiť priestor okolo základne v Dlhom Poli a v skorých ranných hodinách 12. 1. 1945 sa oddiel začal presúvať cez Rudinu, Snežnicu a Kotrčinú Lúčku na Oravu. Po neustálych bojoch a potýčkach s nepriateľom sa 17. 1. 1945 dostal do priestoru Hruštína, kde sa mu konečne podarilo odpútať od prenasledovateľov.

Na začiatku februára 1945 začal oddiel budovať zamlianky asi 10 km od Hruštína. Zložitá situácia bez dodávky materiálu viedla Savelieva k rozhodnutiu prekročiť frontovú líniu a spojiť sa s jednotkami Červenej armády. Ku dňu 16. 3. 1945 bol oddiel reorganizovaný; sovietski príslušníci odišli k Červenej armáde, čs. občania k 1. čs. armádnemu zboru v ZSSR a 31 príslušníkov bolo zaradených do reorganizovaného oddielu rovnakého názvu, ktorý sa už v podriadenosti veliteľstvu 4. ukrajinského frontu dostal 31. 3. 1945 na svoju pôvodnú základňu v Dlhom Poli, odkiaľ sa 5. 4. 1945 začal presúvať na Moravu, aby rozvinul deštrukčnú a bojovú činnosť.
 

Výsadok Vlasť

Veliteľom výsadku Vlasť (v ruskom origináli Rodina), ktorý sformoval štáb partizánskeho hnutia pri 1. ukrajinskom fronte 10. novembra 1944 takisto v Rzeszowe, bol Anatolij Akimovič Garnickij. Jedenásťčlennú spravodajsko-diverznú skupinu ďalej tvorili komisár Rudolf Stoj (Slovák), náčelník štábu Nikolaj Ivanovič Ševerev, veliteľ diverznej skupiny Anatolij Konstantinovič Volodin, proviantný náčelník Rudolf Jánošík (Slovák, v ruskom origináli uvedený ako Janušek), zástupca komisára Grigorij Nikolajevič Meľnik, radisti Maria Matvejevna Dubinina a Ivan Jakovlevič Maslov, zdravotník Vil Dmitrievič Pospelov, veliteľ rozviedky Viktor Petrovič Bogdanovič a bojovník Andrej Hronec (Slovák, v ruskom origináli uvedený ako Andrij Gronec). Jednou z hlavných úloh skupiny bolo odhaľovať, identifikovať a likvidovať agentov protipartizánskych nemeckých represívnych orgánov, infiltrovaných do partizánskeho hnutia.

Lietadlo SI-47 štartovalo z letiska v Rzeszowe, no v dôsledku manévrovania v protilietadlovej paľbe sa odklonilo od pôvodného miesta vysadenia a skupinu vysadili v noci 21. 1. 1945 pri osade Vrchrieka. Štáb bol v Štiavniku, ubytovací bunker na kóte Malinovská medzi Štiavnikom a Papradnom. Dňa 1. 3. 1945 bol na základe udania konfidenta pri zatýkaní zranený Slovák, komisár Rudolf Stoj, ktorý následne zomrel.

Podľa údajov Vojenského historického archívu Trnava (fond Partizánske hnutie, inv. j. 176 a 490, Rodina – Garnickij) v prvej dekáde marca 1945 oddielová rozviedka identifikovala agentov vyslaných do partizánskeho hnutia a v období od 9. 3. 1945 do 19. 4. 1945 zlikvidoval oddiel okolo 80 skutočných či domnelých špiónov a gestapákov.

Dňa 9. 3. 1945 skupina šiestich partizánov pod velením veliteľa čaty Hronca likvidovala skupinu špiónov v osade Mračkov (6 km juhovýchodne od Turzovky), ktorí mali za úlohu preniknúť do oddielu a rozbiť štáb.

27. 3. 1945 v Nesluši skupina štyroch partizánov pod velením veliteľa práporu Anatolija Konstantoviča Volodina zlikvidovala troch špiónov, ktorí sa pokúšali preniknúť do oddielu, zistiť jeho počty a výzbroj.

19. 4. 1945 čata rozviedky pod velením náčelníka rozviedky Viktora Petroviča Bogdanoviča zajala „veľkého špióna Nemecka vyslaného do Československa na boj s partizánmi – kriminálneho komisára Jefima Ričasa“.

V závere marca 1945 po prijatí nákladného výsadku v priestore základne oddielu v Štiavniku oddiel odišiel na Moravu.
 

Spravodajská skupina 1. ukrajinského frontu

Veliteľom spravodajskej skupiny 1. ukrajinského frontu v počte 8 ľudí, vysadenej 7. – 8. 10. 1944 pri obci Makov, bol kpt. Adam Jevsejevič Niščimenko (Leonid Bielavskij). Skupinu ďalej tvorili zástupca veliteľa npor. Vasilij Ostapenko (Tkačenko), komisár por. Dmitrij Mekentievič Dolia, náčelník štábu Vasilij Dmitrievič Mohorita-Haraj, František Janečko, radistky Lydia Ivanovna Verbovskaja a Galina Petrovna Suščeva, Genadij Eichler (tlmočník poľskej národnosti).

Úlohou skupiny bolo získavať spravodajské informácie o nepriateľovi v priestore Žilina – Ostrava. Už v noci na 11. 10. 1944 sa skupina presunula na Moravu – plánované miesto pristátia bolo pri Husove, so základňou na Javořine a neskôr na Smrku. Okolo výsadku vytvorený oddiel – Slovenský partizánsky oddiel kapitána Bielavského – v počte 60 ľudí operoval v Moravsko-sliezskych Beskydách a Javorníkoch v priestore Žilina - Čadca - Makov - Ostrava - Vsetín.

Po prepade tábora na Smrku Nemcami sa oddiel presunul opäť na Slovensko a vybudoval základňu v osade Dybalka v katastri obce Vysoká nad Kysucou. Nadporučík Vasilij Ostapenko a čatár František Janečko zostali plniť spravodajské úlohy na Morave.

Stíhací oddiel Einsatzkommanda Ruhram činnosťou konfidentov Muroňa a Záhumenského však vo februári 1945 vypátral úkryt predsunutej spravodajskej časti oddielu v Hutiach pod Smrkom. Nemecké bezpečnostné zložky začali 2. 3. 1945 zatýkanie v spravodajskej sieti vytvorenej npor. Ostapenkom a Janečkom, pričom obaja boli zatknutí. Ešte toho istého dňa štáb a jadro oddielu odišli z Dybalky do osady Husľov. V marci 1945 sa presunuli k Turzovke, kde sa k oddielu pripojila časť rozpadnutého 5. oddielu 2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika po tom, čo v októbri 1944 za záhadných okolností zahynul jeho veliteľ poručík Ján Dorociak. Druhá časť sa pripojila k oddielu Vlasť (Rodina) A. A. Garnického. 2. mája 1945 sa Slovenský partizánsky oddiel kpt. Bielavského spojil so sovietskymi jednotkami.
 

* * *

Po Kysuciach sa však pohybovali aj väčšie či menšie pseudopartizánske bandy zložené tak z miestnych živlov, ako aj z niektorých členov sovietskych výsadkov. Svedčí o tom nielen ľudové podanie, ale aj celý rad archívnych dokumentov. Bojový denník partizánskeho oddielu Vlasť (Rodina) uvádza napr. bandy, v ktorých boli muži zo Zákopčia, Vysokej nad Kysucou, Nesluše či Diviny (pozri VHA Trnava, fond Partizánske hnutie, inv. j. 176 a 490, Rodina - Garnickij, rádiogramy), pričom vo februári 1945 bola odzbrojená banda, ktorá sa vydávala za partizánov a rabovala väčšinou v Zákopčí. Boli v nej traja Slováci a dvaja Ukrajinci. Nuž aj preto má slovo partizán pre mnohých Kysučanov dodnes veľmi trpkú príchuť a spájané je predovšetkým s rabovaním a násilnosťami. Paradoxom je, že niektorí príslušníci miestnych bánd sú v ich rodných obciach považovaní za obete druhej svetovej vojny a ich mená sa nachádzajú aj na pamätných doskách obcí.

Pátranie v archívnych fondoch ukázalo, že priestor Žilina - Turzovka - Čadca bol spravodajsky mimoriadne exponovaný. Svedčí o tom počet vysadených spravodajských skupín i skupín hĺbkového prieskumu, z ktorých väčšina bola nemeckými bezpečnostnými zložkami zlikvidovaná.

V marci a apríli 1945 prechádzalo cez Kysuce veľa ustupujúcich nemeckých jednotiek, sprevádzaných veľkým množstvom pomocných jednotiek zložených z Ukrajincov a neruských národností, nesprávne označovaných ako „vlasovci“. V kopcovitom teréne uviazlo množstvo bojovej techniky, nemálo objektov (chalúp) bolo vypálených. Mnohí padli v bojoch a prestrelkách, iní doplatili na pomoc partizánom či Nemcom, a mnohí zahynuli celkom nevinne a zbytočne, ale taký je už údel každej vojny – najväčšej apokalypsy ľudstva.

Pramene:
1/ Vojenský historický archív Praha, VHA Bratislava, VHA Trnava
2/ Rukopisná práca poskytnutá voj. historikom doc. PhDr. Oldřichom Vaněkom, CSc. zo Žilinskej univerzity v Žiline

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama