Dôležitosť pamäti alebo nezneužívať dejiny ako nástroj nových konfliktov

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier k výročiu prepadnutia Sovietskeho zväzu
Počet zobrazení: 3168

Slovo zverejnením informácie „Bundestag si pripomenul 80. výročie nemeckej invázie do ZSSR“ poskytlo na slovenské mediálne pomery ojedinelý vecný súhrnný prehľad súčasných názorov nemeckých parlamentných strán na danú tému.

To je podnetom pripomenúť, ako pri tomto výročí nemeckého prepadnutia Sovietskeho zväzu vyzval prezident Spolkovej republiky Nemecko Frank-Walter Steinmeier Nemcov (18. júna), „aby si väčšmi ako doteraz pripomínali rozsah tam spáchaných zločinov“.

karlshorst.jpg
Prezident Spolkovej republiky Nemecko Frank-Walter Steinmeier pri vystúpení v Karlshorste.

„Národy vtedajšieho Sovietskeho zväzu vo vojne rozpútanej Nemeckom stratili 27 miliónov ľudí, z týchto mŕtvych bolo 14 miliónov civilistov. Akokoľvek je nám to dnes zaťažko, ale to si musíme pripomínať,“ vyhlásil prezident. „Priveľmi dlho si Nemci dejiny týchto zločinov nepripomínali, je načase to dobehnúť. Zločiny spáchané v tejto vojne Nemcami nás ťažia, ťarcha spočíva práve tak na potomkoch obetí ako aj na nás, a to dodnes. Ťaží nás, že naši otcovia, starí otcovia a prastarí otcovia to boli, kto viedol túto vojnu a podieľali sa na týchto zločinoch.“

Pamätníky druhej svetovej vojny na Západe sú navštevované, ale „želal by som si, aby mladí ľudia navštívili aj zabudnuté miesta na východe nášho kontinentu“.

Prezident povedal, že 22. júna 1941 „radikalizácia vojny viedla od prvého dňa k posadnutosti, šialenstvu totálneho ničenia. Od prvého dňa bolo nemecké ťaženie hnané nenávisťou, antisemitizmom a antiboľševizmom, rasovej nenávisti voči slovanským a ázijským národom, nacionálnosocialistické Nemecko pozabíjalo, vyvraždilo, nútenými prácami a vyhladovaním k smrti dohnalo 27 miliónov ľudí, zločinná útočná vojna mala uniformu Wehrmachtu, na príšernostiach mali podiel aj vojaci Wehrmachtu.“

Prezident vystúpil s prejavom v Karlshorste, v nemecko-ruskom múzeu v budove, kde sa v máji 1945 uskutočnila nemecká kapitulácia. Prehovoril pri otváraní výstavy Dimensionen des Verbrechens, Rozsah zločinov. Je to o osudoch asi troch miliónov sovietskych občanov. Zahynuli alebo ich priamo na rozkaz veliteľov nechali umrieť hladom v nemeckom zajatí. Prezident sa pristavil o. i. pri paneloch s fotografiami a krátkym životopisom troch z nich: Kazacha Ajdbaja Abdurachmanova, Gruzínca Diomida Tawadzeho a Rusky Niny Karasevovej.

panely_s_fotkami_obeti.jpg
Panely s fotografiami obetí...

Prezident o. i. pripomínal „deutsche Barbarei“, rozsiahle čistky európskych území Sovietskeho zväzu, osobitne rozsiahle územia dnešnej Ukrajiny a Bieloruska, lebo neľudské zločiny neboli spontánne, ale boli súčasťou starostlivého plánu príprav na nemeckú kolonizáciu.

Vo výzve poznať a navštevovať pamätné miesta na východe kontinentu položil otázku: kto dnes v Nemecku pozná miesta masových vrážd ako Malyj Trostenec pri Minsku, bieloruskú dedinku Chatyň zrovnanú v lete 1943 zo zemou, kde vyvraždili všetkých obyvateľov, polovicu z nich boli ženy a detí. Alebo masové vraždy v severoukrajinskej Koriukivke? Alebo vyvraždenie všetkého židovského obyvateľstva v mestečku Mizocz; jediná stopa po nich je päť fotografií, ktoré urobil nemecký poľný žandár. Prezident pri tomto pripomínaní osobitne hovoril o „viac ako milióne mŕtvych a ranených vojakov Červenej armády pri meste Ržev neďaleko Moskvy.“

Mimoriadnou výzvou prezidenta Steinmeiera bolo, aby sa dejiny či ich prepisovanie nestali nástrojom nových konfliktov. Nevypočul si to ukrajinský veľvyslanec Andrij Melnyk, nezúčastnil sa podujatia s tým, ako uvádza denník FAZ, že nemôže byť na podujatí vedno s „ diplomatickými predstaviteľmi Kremľa“.

Nemecký prezident zdôraznil, že dôvod jeho účasti a prejavu na mieste kapitulácie spočíva v tom, že „napriek všetkým politickým rozdielom, pri všetkom nevyhnutnom zápase za slobodu a demokraciu a bezpečnosť musí byť aj miesto pre spomienky, pre pamäť“.

Zdroje: www.bundespraesident.de, denník FAZ č. 139/2021, foto: bundespraesident.de

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984