Dokonané - Kirgizsko sa vrátilo k prezidentskému systému

Počet zobrazení: 1846

Nehľadiac na pohraničné turbulencie medzi Kirgizskom a Tadžikistanom, ktorým podkurovali niektoré európske (aj slovenské) médiá a najmä (aj slovenské) média, ktoré nemajú na mieste svojich spravodajcov, ale majú svojich konkrétnych chlebodarcov.

Tie, držiac sa tézy, že okopávať členky Rusku je v móde (v súčasnosti „cool“), napíšu o priestore čokoľvek, len nech je to dostatočne bulvárne. Ich problémom však je, že nevedia rozlíšiť nedorozumenie, pohraničný spor od pohraničného konfliktu etc... Že prípadné otvorené otázky mediálne ženú do vojny (vojen). Že si pohraničníkov zamieňajú s armádou a že si prihraničných pašerákov drog (Tadžikistan) alebo ropných výrobkov (Kirgizsko) adoptujú ako etalón dôležitosti.

Asi taká je úroveň našich žurnalistov, expertov, anál-itikov a, žiaľ, aj niektorých európskych diplomatov mladšieho vydania, ktorí to majú nahádzané v jednom gulášovom kotlíku a fabulujú. Potom je celkom možné, že pre nich sú vojaci tí istí vojaci, ktorí nosia ako pomocné administratívne a technické sily referendové hárky, napriek tomu, že to zo zákona nepatrí k ich povinnostiam.
 

Návrat k prezidentskému systému

Tu treba povedať, že Kirgizsko, krajina, kde prežil časť svojho detstva A. Dubček, ktorú pomáhali modernizovať (čo by sme si mali vážiť a  mať na to dejinnú hrdosť) ľudia z Interhelpa, za čo sú im dodnes iní ľudia z Kirgizska (aspoň tá príčetná časť) vďační, dňa 5. mája oslávilo svoj štátno-sviatočný deň – Deň Ústavy Kirgizskej republiky.

kg.jpg
Prezident S. Žaparov podpisuje 5. mája 2021 novú Ústavu Kirgizska.
Foto: www.president.kg

Kirgizi (podobne ako Slováci dňa 1. septembra) tento deň a z tohto dôvodu slávia od roku 1993, keď bola na legendárnom XII. zasadnutí Najvyššieho sovietu Kirgizska prijatá prvá Ústava Kirgizskej republiky. Ústava suverénneho, nezávislého, a treba dodať, vtedy nového subjektu medzinárodného práva.

O ix rokov neskôr – teda v roku 2021 – v ten istý kalendárny deň podpisuje prezident Kirgizska Sadyr Žaparov (Садыр Жапаров) nové, aktualizované znenie Ústavy Kirgizskej, ktoré bolo potvrdené – čuduj sa svete – referendom (kategória, ktorú nenávidí súčasná slovenská vládnuca elita) 11. apríla 2021.

Opäť (ako v roku 1993) ide o historický text, ktorý je podporený ešte aj potrebným zákonom.

Historický preto, že v tomto najhlavnejšom zákone zákonov Kirgizska boli dokonané zmeny a krajina sa už aj de jure stala krajinou, ktorá upustila od parlamentnej formy vlády (ktorú mala ako posledná v Strednej Ázii) a vrátila sa do bodu nula. Teda tam, kde v roku 1991 začínala – k prezidentskej forme vlády (ktorú tak už majú všetky krajiny Strednej Ázie).

Podpisuje ho v rezidencii (neďaleko Biškeku, pod horami) Ala-Arča (Ала-Арча).
 

Rezidencia Ala-Arča

Prečo tam? Nuž preto, lebo „prezidentský palác“ v Biškeku je vlastne 50 % z budovy ÚV Komunistickej strany Kirgizskej sovietskej socialistickej republiky v centre Biškeku a druhých cca 50 % využíva Žogorku Keneš, kirgizský parlament a v budove nie sú vhodné e reprezentačné priestory.

Takže bývalý pioniersky tábor nad mestom (samozrejme, po modernizácii) slúži o. i. aj ako rezidencia súčasného prezidenta Kirgizska (ale žijú tam aj exprezidenti a iné kirgizské osobnosti – v súlade so špeciálnym zákonom).

Nakoniec nič nové pod slnkom. Pioniersky palác v centre Bratislavy tiež slúži rovnakému účelu. Iné je to napríklad v Bielorusku alebo Uzbekistane, kde exbudovy ÚV Komsomolu sa dnes využívajú pre potreby zahraničnej služby republík. Podobne ako budova ÚV KSS na Hlbokej ulici pre slovenskú zahraničnú službu s dôvetkom pre európske záležitosti.
 

Obmedzená účasť exprezidentov

Symbolicky sa podpisu ako hostia zúčastnili: ostatný prezident Sooronbaj Žeenbekov, dočasná (revolučná) exprezidentka Roza Otunbajeva. Historickí exprezidenti: Askar Akajev (žijúci pre istotu v exile v Ruskej federácii), Kurmanbek Bakijev (žijúci, tiež pre svoju istotu v exile v Bielorusku) a Alzambek Atambajev (žijúci pre niekoho istotou v kirgizskom väzení) logicky absentovali.

Súbežne s týmto rozhodnutím prezident Kirgizska podpísal, v súlade s čl. 4 ústavného zákona O Ústave Kirgizskej republiky (Закон Кыргызской Республики «О Конституции Кыргызской Республики»)[1] aj nový zoznam členov nového Kabinetu ministrov Kirgizska.

Len pre poriadok. Vláda Kirgizskej republiky sa zmenila na Kabinet ministrov Kirgizskej republiky (v súlade s horeuvedenou právnou normou). No a je dôležité pripomenúť aj to, že Kabinet ministrov Kirgizskej republiky je právnym nástupcom bývalej Vlády Kirgizskej republiky.

Novým predsedom Kabinetu ministrov Kirgizska sa stal Ulukbek Asamidinovič Maripov[2] (Улукбек Асамидинович Марипов), na čo sa pozrieme neskôr.[3]

Ale faktom je, že v referende sa 79,3 % zúčastnených vyjadrilo za tento text Ústavy Kirgizska, teda aj za to, aby bolo Kirgizsko prezidentskou republikou. Takže nie je čo riešiť – referendum je svätá vec! Všade na svete a možno s výnimkou Slovenska.
 

Naplnené sny?

Aj keď, demokratický inštitút možno využiť na nedemokratický cieľ (ciele), keď sa z prezidenta môže stať neobmedzený chán. Lenže politická a inštitucionálna a garantovaná stabilita v Kirgizsku je vzhľadom na rodovú históriu možná asi tak, ako demokracia v Spojených štátoch a ich bidenovské správanie sa po svete – je v zásade bez tvrdej prezidentskej ruky zatiaľ nemožná!

Superprezidentský model, ktorý sa vrátil do Kirgizska, je odrazom aktuálnych túžob kirgizského voliča. Možno aj detských a politicky naivných túžob, ale v Kirgizsku inštitucionálne a legálne cez referendum zrealizovaných[4].

Lenže treba vidieť aj to, že Kirgizsko za ostatných pár krátkych rokov prežilo tri dokonané a množinu malých a nedokonaných revolúcií, čo dokazuje – a Slovensko to už tiež začína vnímať – že ľudí síce možno krátkodobo mediálne a politicky oklamať, ale nie je možné ich klamať dlhodobo, nedajbože navždy.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984