Dôkladný ponor do hĺbky

Počet zobrazení: 6477

Poézia Miroslava Válka je stále príťažlivá nielen pre čitateľov, ale aj pre literárnych vedcov a vykladačov básnického umenia vôbec. V posledných rokoch sa o komplexný pohľad na jeho poéziu pokúsili napr. Valér Mikula – publikácia Démoni súhlasu i nesúhlasu (o Tatarkovi a Válkovi) a editorstvo súborného vydania poézie Miroslava Válka s hodnotiacou štúdiou a kalendáriom, alebo iným spôsobom Daniel Hevier – aj o M. Válkovi nakrútil tri časti zaujímavého projektu Literárny našepkávač, venovaného súčasnej slovenskej literatúre, ktorý je dostupný napr. na stránke www.youtube.com. Aj Milan Hamada sa vo svojich 4 zväzkoch Kritických komentárov vrátil k tomuto básnikovi, s ktorým viedol po dlhý čas nielen literárny spor.  

zambor-valek.jpgBásnik, prekladateľ, literárny vedec a vysokoškolský pedagóg Ján Zambor (1947) svoju dlhodobejšiu analyzátorskú pozornosť sústredil do jednej publikácie, ktorú vydal v Literárnom informačnom centre pod názvom Niečo ako láska, niečo ako soľ s podtitulom Miroslav Válek v interpretáciách (Bratislava 2013). Sústredil sa v nej na M. Válka ako básnika i prekladateľa. Najprv sa zameral na básnikovu osobnosť z celkového pohľadu, v ďalšej časti sa sústredil na komplexnú analýzu zvolených básní z jednotlivých Válkových zbierok a napokon sa v dvoch sondách pokúsil priblížiť prekladateľskú stratégiu tohto výnimočného tvorcu. V časti, kde sa na básnikovu osobnosť zameral v horizontálnom i vertikálnom kontexte (osobnom i literárnom), nazvanej Pokus o autoportrét, o. i. sformuloval názor, že k základným konštitutívnym princípom Válkovej poézie patrí hra významov a tiež uplatnenie netradičného, variabilného pohľadu na ľúbostné vzťahy, poväčšinou kontroverzné; do značnej miery to platí aj na úsilie demaskovať pravú morálnu tvár súčasného a v dejinách fungujúceho človeka, ktorý neraz zlyháva v dodržiavaní tých najzákladnejších humánnych princípov.

V ďalších častiach svojej publikácie venuje J. Zambor pozornosť básnikovým zbierkam, pričom sa sústreďuje na jednotlivé básne, či už z tých najznámejších (Slnko, Len tak, Dejiny trávy, Elementárna báseň, Óda na večnosť) alebo i menej známe, ktoré doteraz podrobnejšie neboli analyzované – Óda na psa s krivými nohami, Jarné hry, Z prechádzok, Cyklámeny, cykly  Z vody a Obrazáreň. Objavne pôsobí aj pozornosť, ktorú uprel na „kalendárový“ cyklus ľúbostných básní Kalendár, Zakázaná láska, Jeseň, Zima, Sentimentálne Vianoce, kde analytik J. Zambor píše o svojráznom vývine rôznorodých ľúbostných vzťahov lyrického subjektu s ohľadom na svojrázne plynutie času; v stvárnení tohto fenoménu u Válka sa dosť zreteľne pripomína L. Novomeský s jeho známymi veršami nielen o plynutí času (Čas letí / jak vtáci nedozierni.). Popri vyššie spomenutom inšpiračne pôsobiacom ľavicovom avantgardnom básnikovi Válek jednoznačne nadväzuje najmä vo svojej ľúbostnej poézie aj na I. Kraska. Tieto skutočnosti však nijako neznižujú výnimočnosť a originalitu básnickej osobnosti analyzovaného autora. Zambor podčiarkuje aj ďalšie typické vlastnosti Válka-básnika – rovnakú mieru intelektuálnosti a senzuálnosti (tu využil J. Zambor komparáciu s jednou rovinou poézie J. Kostru, tiež výrazne senzuálne ladeného básnika), schopnosť tvarovať text, v ktorom sa hlavné podáva ako vedľajšie, teda akoby mimochodom – určite nie náhodou si zvolil titul svojej publikácie jej autor dvojveršie z básne Len tak... Súčasťou významového, zmyslového analyzovania básnických textov je aj dôkladná versologická charakteristika Válkovej poetiky; tento postup J. Zambor pomenoval pojmom semiopoetika. V podstate vykonal doposiaľ najkomplexnejší rozbor Válkovej poézie, vrátane jeho prekladateľskej stratégie (na príkladoch z prekladov R. M. Rilkeho a A. Voznesenského, teda básnikov výrazne odlišnej poetiky), čo oprávňuje predmetnú knihu nazvať či charakterizovať ako prvú monografiu o uzavretom básnickom diele Miroslava Válka.

Napriek dôkladnej práci a úsiliu, ktorú J. Zambor poézii tohto mimoriadneho básnika venoval, zostalo ešte mnohé z jeho poézie skryté a neobjavené pod hladinou textu, čo je dôkazom toho, že tvorba najlepších autorov je v svojej najhlbšej podstate v úplnosti nevysvetliteľná, neuchopiteľná. Ján Zambor sa však dostal v snahe priblížiť podstatu tvorby tohto autora veľmi ďaleko a hlboko.         

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984