Reklama
Reklama

Doba seriálová

Počet zobrazení: 1567

Doktor Sova v časoch Dietlových seriálov mohol byť na fleku ministrom. Keby bol býval taký čas seriálov ako dnes na Ukrajine. Komik v tej ťažko skúšanej krajine tak hodnoverne skarikoval prezidenta, že ho „poslal k šípku“.

Pri volebnej účasti 52,3 percenta (cca 12 % obyvateľov Donbasu nehlasovalo) získal 73 percent. Čokoládového kráľa, blízkeho priateľa nášho Andreja Kisku, Petra Porošenka s 24,45 percenta, porazil na hlavu. Poradca Porošenkovej vlády, dnes pravicou oslavovaný reformátor Ivan Mikloš, hodnotí tento výsledok ako víťazstvo nových tvárí…

Z novozvoleného ukrajinského parlamentu má prezidentova strana Sluha ľudu (tak sa volal seriál i strana, ktorá z neho vzišla a vyhrala voľby) pohodlnú väčšinu, môže vládnuť bez koalície. Nemali program, nemali štruktúry ani ľudí, takže aj kandidátov do parlamentných volieb hľadali cez internet tak, že vyzvali záujemcov, aby sa im prihlásili, a potom sa snažili overiť si ich pozadie a povesť, píše v komentári Mikloš.

Aj u nás sa čaká na nové tváre, lebo starí patria do basy. Motto Vladimíra Mečiara dnes letí. Nedôvera k starým politikom je podľa výsledkov volieb na Ukrajine ešte vyššia, veď 75 percent zvolených poslancov sú politickí nováčikovia, dve nové strany (Sluha ľudu a Hlas rockera Sviatoslava Vakarčuka) majú v parlamente len nové tváre.

Pripomenulo mi to nádeje spred tridsiatich rokov. Mali sme vo Federálnom zhromaždení ČSFR kolegu. Každé ráno sa zapísal do prezenčnej listiny a potom šiel robiť to, čo vedel: dal sa najať na jahodové plantáže za mestom. Večer nakúpil u mäsiara špikové kosti a v bývalej robotníckej, vtedy už poslaneckej, ubytovni v Opatove vaľkal rezancové cesto, varil kolegom tuhý hovädzí vývar. Do parlamentu sa dostal na kandidátke novej strany, no poctivo priznal, že on tomu demokratickému procesu nerozumie, tak radšej nezavadzal, nech niečo nepokazí.

Dnes sme ďalej, azda aj od tej Ukrajiny. Problémom nie sú poslanci, ale voliči. Náš nádejný premiér ešte v časoch svojej bujarej úspešnej mladosti mal nápad, ako obmedziť možnosť voliť obmedzeným: „Minule sme sa, ako asi všetci, s kamošom len tak krčmovo popri bikovom tréningu bavili o tom, aká je demokracia na pi…, ale že neni nič lepšie. Riešili sme, že hlavný problém je to, že voliť môžu všetci a či by to pomohlo nejako osekať.“

Prišiel s celkom zaujímavou myšlienkou, že by sa to odvíjalo od výšky daní, ktoré občan platí: „Samozrejme, by sa to dalo všelijako opatchovať, že to bude platiť iba do určitej výšky… Vlastne by si mal mať právo rozhodovať pomerne tým, koľko prispievaš. Napadajú vám nejaké ďalšie veci alebo nemáte link na štúdiu, ktorá by to rozoberala?“

Ak platíš vysoké dane, tvoj hlas má mať väčšiu silu. Možno nás to čaká, zatiaľ treba dobrý seriál a hodnoverného hrdinu. Scenáristi sa iste nájdu. A ak si ľud zvolí túto cestu, pánboh mu pomáhaj. Je to obdoba majetkového cenzu. A – aké prekvapenie – už to tu bolo. Predpokladám, že nádejný premiér našiel dosť liniek k danej téme.

(Text vyšiel na Pravda.sk 8. 8. 2019)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama