Reklama
Reklama

Deň trpaslíkov

Počet zobrazení: 1755

Je medzinárodný a tróni v kalendári 21. júna. Pôvodne vznikol ako sviatok na oslavu tolerancie v záhradnej architektúre. V podmienkach Slovenskej republiky však tento deň dostáva úplne odlišný význam. Mal by nabádať k tolerancii k bezvýznamným spolkom s pominuteľnými liliputánmi.

trpaslici-orez.jpg
Ilustračné foto: Randy Robertson / Flickr

Naša vlasť ukrýva v truhlici centrálneho registra vzácny poklad. K 17. júnu 2019 pôsobilo na Slovensku 61 politických strán a hnutí. Najstaršou je Slovenská národná strana zrodená ešte 6. júna 1871 ako národné obrodenie Slovákov vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. No máme i zopár ďalších s tradíciou, ako napríklad: Komunistická strana Slovenska, Kresťanskodemokratické hnutie, Demokratická strana, Ľudová strana, Sociálnodemokratická strana... Okrem nich 44 strán a hnutí už zaniklo. Našťastie! Ale obrovské množstvo kadejakých nových strán a straničiek od výmyslu sveta skoro každodenne vzniká.

Raritnou je jedna z najčerstvejších, s jedným jediným členom. Bývalý herec a podnikateľ Andy Hryc si chvíľu pred tohtoročnými eurovoľbami založil stranu so skratkou KAH – Korektúra Andrej Hryc. Chcel sa cez ňu mediálne pripomenúť verejnosti, čo sa mu vďaka hereckému kolegovi Janovi Krausovi podarilo. Viac sa však cez ňu pokúsil obstarať si dôchodkový pilier, vyplácaný v Bruseli. No nevydalo... Stranička získala nemerateľné percento hlasov. Zrejme iba od žijúcich televíznych divákov, holdujúcich jeho miešanému nápoju „Debušé“...

So stranami sa na Slovensku dokonca obchoduje! A to viac ako s kávou či s korením... Aj Hrycova strana sa najskôr v polovici novembra 2015 volala „Náš kraj“, na konci novembra 2015 potom už „Sme rodina“ a v októbri 2018 zase pre zmenu „Váš kraj“...

Veď 4 a pol milióna dospelých Slovákov, to je 4 a pol milióna možných voličov. V prípade, že by sa predsedovia, vodcovia, lídri strán a hnutí dokázali dohodnúť, každá z nich by mohla v priemere disponovať až 66-tisícmi členov. Museli by ale rešpektovať princíp spravodlivej  a rovnomernej deľby. To však nefunguje. Ani v demokracii, ešte menej v súčasnej demokratúre.

Od čias Jesenského románu „Demokrati“ sa pozeráme blahosklonne už aj na slovenskú poprevratovú politiku ako na nezáväzné politikárčenie a hašterenie hodnotovo vyprázdnených strán a spolkov. Predvolebné boje majú v mnohom dodnes humorný nádych. Väčšina strán je malých, neviditeľných, a preto (podobne ako trpaslíci alebo maličkí banskí permoníci snažiaci sa vyťažiť nejaký groš zo štátnej kasy) musia hlasno volať, kričať i mávať. Aby si ich občan volič vôbec všimol. Lebo potom sa im môže ujsť niečo z toho obrovského koláča 50 miliónov eur zo štátneho príspevku politickým stranám. Isto viete, o čom sníva trpaslík...? Že sa stane Guliverom...

Tým maličkým, no o to ambicióznejším pod Vysokými Tatrami dnes pomáhajú vyrásť médiá hlavného finančného prúdu a panely v parlamentnom foyeri. Zvyčajne sa pred neho postavia všetci členovia strany, aby sa predviedli okoloidúcim. Ako prostitútky vo výklade s červenými lampami vo vykričanej štvrti nevestincov v holandskom Amsterdame. Spomeňte si len, ako sa pri každej tlačovej besede vysielanej v priamom prenose na TA3, postavili medzi panel a mikrofóny vždy nejakí štyria až desiati členovia opozičných parlamentných aj mimoparlamentných partají SME rodina, OĽaNO, SaS, KDH, NOVA, SPOLU a Progresívne Slovensko.

Tou siedmou v trpasličom rade je najnovšia strana, ktorá začala mohutne ohlupovať občanov a v najbližšom období až smogovo znečistí mediálny priestor, je strana exprezidenta Andreja Kisku. O názve hĺbal popradský Andrej dlho-predlho. Ešte v Grasalkovičom paláci počas výkonu prezidentskej funkcie. A vymyslel mimoriadne kreatívny názov strany: „Za ľudí“.  Zrejme sa chce za nich ukryť pred trestom za svoje hriechy... Bude lákať aktivistov, obracačov kabátov, prebehlíkov a prospechárov, ktorých je na Slovensku tri krát viac ako v matrike registrovaných obyvateľov. No do paláca v hrdom meste sa už v sobotu 15.júna nasťahovala Snehulienka, ktorej trpaslíci budú hlasno klopkať na dvere, aby ich prichýlila vo svojej komôrke. V servise TASR čítam, že OĽaNO už opúšťa Veronika Remišová. A vraj nie je sama... Z Matovičovho košiara uteká ďalších 5 ovečiek. Trnavskému Igorkovi tak hrozí, že si ešte pred budúcoročnými parlamentnými voľbami bude na pni kdesi pri Boleráze pospevovať známu ľudovku:

[:A ja sám, vždycky sám, své koníčky osedlám.:]
[:Své koníčky okširujú, svou panenku pomilujú
a ja sám, vždycky sám, své koníčky osedlám.:]

V registrovanom politickom hnutí, s ktorým sa vlani zastrájal vyhrať parlamentné voľby a v začiatku tohto roku ešte i eurovoľby, s ním ostane v hnutí aj v byte už iba tá jediná. Tá, s ktorou si doteraz delili štedré príspevky zo štátnej kasy. Žiaľ, štát sa u nás zrejme nikdy neodhodlá zrušiť finančné dotácie ani podporu politickým stranám. Tak, aby fungovali a žili iba z toho, čo im z príspevkov dovolí preukázateľná členská základňa s počtom nad 5 tisíc. 

Dosiaľ utajovaným politickým liliputánom bažiacim po ministerských kreslách dávam do pozornosti, že k tohtoročnému medzinárodnému Dňu trpaslíkov je voľný ešte neregistrovaný názov: „Strana duševných maloroľníkov...“                                                          

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama