Deň obetí Dukly ako začiatok protikomunistického odboja

Počet zobrazení: 4895


kulich_001.jpgDnes je 6. október. Uplynulo 70 rokov od vstupu československých oslobodzovacích vojsk na územie obnovovaného Československa. Prešlo 6 rokov a niekoľko dní od podpisu Mníchovskej dohody, ktorá bola porušením medzinárodného práva  a znamenala začiatok konca československého štátu zrodeného na konci októbra 1918. Po tieto dni si pripomíname pozoruhodný zástoj tých Slovákov, Čechov a iných národností, ktorí sa dali cestou útrap, krvi i sĺz na ceste znovuzrodenia spoločného slobodného, demokratického a rovnoprávneho štátu. Na konci augusta 1944 povedala rozhodné slovo väčšina Slovákov a premenila slová v činy ozbrojeným vystúpením v podobe SNP. O päť týždňov neskôr sa prebojovali na republikové územie prví vojaci zahraničného československého vojska a dosiahli Dukliansky priesmyk. Dlhé roky bol tento deň „Dňom československej ľudovej armády“. Dnes je to „Deň obetí Dukly“. Nechcem teoretizovať prečo. Mne osobne to však evokuje určité zastretie jednoznačne jasného významu tohto dňa. Začalo sa oslobodzovanie Československa! Pre poniektorých tiežpolitikov malo jednu chybu. Prichádzalo od východu a ako súčasť protifašistickej misie Červenej armády. A z pohľadu ďalších povojnových osudov našej krajiny to u mnohých vyvoláva antikomunistickú alergiu. Za to však tí mŕtvi československí i sovietski vojaci pochovaní od Duklianskeho priesmyku po Bratislavu (zostávam len na území dnešného Slovenska) nemôžu. A tiež je nedôstojné – dnes to odznelo aj v slovenskej verejnoprávnej televízii – padlých sovietskych vojakov označovať za Rusov. Aj nám sa v minulosti nepozdávalo označovanie občanov Československa len ako Čechov.

V minulých dňoch som si zásluhou historikov uvedomil ešte jednu súvislosť. Národná rada SR prijala 16. marca 2006 zákon o protikomunistickom odboji. V jeho niektorých ustanoveniach je čaro nechceného. Presnejšie zvrhlosť zámerného. Posúďte.  „Protikomunistický odboj bol pokračovaním národného boja za oslobodenie. (...) Pod protikomunistickým odbojom sa rozumie aktívny odpor občanov proti komunistickému režimu prejavený či prejavovaný organizovane alebo individuálne v období od 6. októbra 1944 do 17. novembra 1989 ... (...) Jeho účastníci boli aktívni bojovníci za slobodu a demokraciu.“ Nerozumiem. Prečo akurát 6. október bol určený ako deň D? Či vojaci 1. čs. armádneho zboru boli nositelia hnusného komunistického režimu? To chce niekto tvrdiť, že aj politický systém povojnového Československa bol komunistický? Ale potom ani víťazstvo Demokratickej strany vo voľbách na Slovensku v roku 1946 nebolo demokratické! A mnohé iné štátoprávne akty sa nihilizujú. Pritom naša malá, ale krásna Slovenská republika prijala ešte jeden zákon na ochranu svojej demokratickej čistoty. Zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému bol prijatý Národnou radou 27. marca 1996 a kanonizuje, že odpor proti nemu bol legitímny, morálne oprávnený a je hodný úcty. Pritom definuje, že zločinecký charakter komunistického režimu sa prejavoval od 25. februára 1948 do 17. novembra 1989. Páni poslanci, mali by ste sa zamyslieť a dať do logického a historického súladu právne normy!

Dnes si naši najvyšší slovenskí predstavitelia pripomenuli  obete Dukly a 70. výročie Karpatsko-duklianskej operácie. Súčasťou osláv bolo aj stále populárne „sťahovanie“ sôch. Originál z roku 1964 nahradili kópiou z roku 2014. Vraj sa areál vracia do pôvodného stavu z roku 1949. Asi je to len náhoda, že socha, ktorá odišla do ústrania, je od J. Kulicha. Slovo už o tom písalo. Skutočne náhodou som dnes kúpil na trhovisku knihu „Slovenské národné povstanie – prameň hrdinstva a sily“ vydanú Osvetou v roku 1964. Bohato fotografiami ilustrovaná kniha. Našiel som v nej aj fotografiu, ku ktorej autor sprievodného textu Rudo Fábry píše: „Azda najlepšie vystihuje náladu prvých dní oslobodenia detail sochy J. Kulicha. Žiaľ, nad stratou blízkych, nad krutosťou prežitých dní nebolo možno zabudnúť iba cez noc. Dnes už len spomíname.“ Sken fotografie z tejto knihy prikladám.

Ale mám aj pozitívnejšiu informáciu. Minister obrany M. Glváč verejne vyjadril svoju snahu po návrate pôvodného pomenovania dnešného Prístavného mosta v Bratislave. Aby bol opäť Mostom hrdinov Dukly. Ja ako zarytý jazykový Slovák by som bol radšej, aby niesol názov Most duklianskych hrdinov, ale aj tak chvála a sláva.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984