Reklama
Reklama

Deň nezávislosti Kazachstanu

Počet zobrazení: 1921

Blížia sa Vianoce. Tie sa vo svojej špecifickej podobe nakoniec oslavujú aj v Kazachstane. Tak skúsme spolu trochu vianočne snívať. Zavrime oči a pomocou neidentifikovateľného stroja času sa presuňme do roku 1991.

Teda konkrétne – do decembra 1991. Sviečka života Sovietskeho zväzu dohorieva.  

Prvý a posledný prezident Michail Sergejevič Gorbačov si v Kremli už iste pripravoval text svojho vystúpenia o „... ukončení existencie Sovietskeho zväzu...“ (pre jazykových puritánov, v dôsledku udalostí sa: Juhoslávia rozpadla (t. j. vojna), Česko-Slovensko sa rozdelilo a nakoniec ZSSR – ukončil svoju existenciu). Inak aj tu a v tomto prípade platí betónové pravidlo, že všetko, čo má svoj začiatok, logicky má aj svoj koniec!
 

Stroj času
 

Prvého decembra 1991 sa uskutočňuje voľba prvého kazašského prezidenta, ktorým je dodnes Nursultan Abiševič Nazarbajev. Desiateho decembra sa mení  názov subjektu z Kazašskej sovietskej socialistickej republiky na Kazašskú republiku (podľa pravidiel slovenského jazyku. Inak oficiálne to je: Қазақстан Республикасы, či v ruskom jazyku: Республика Казахстан). Šestnásteho decembra 1991 je proces dokonaný! V Alma-Ate (dnešná Almaty – a, prosím, pozor na jazykový a obsahový rozdiel medzi kategóriami: Alma-Ata a Almaty! A tiež pozor na to, že súčasný oficiálny názov mesta je Almaty, tak ako hlavného mesta Slovenska je Bratislava a nie Poszonyi, alebo, že mesto na Neve je Sankt-Peterburg, a nie Petrohrad/!/), Kazaši a Kazachstanci, cez svojich volených zástupcov – vyhlasujú, že sú nezávislým subjektom medzinárodného práva.

Ten deň je ich (kazašským) štátnym sviatkom (blahoželáme!)Dňom nezávislosti Kazachstanu!

astana_presidential_palace.jpg
Prezidentský palác, Astana, hlavné mesto Kazašskej republiky. Foto: Jirka Dl  wikipedia.org

Skúsme ešte raz spoločne využiť fiktívny stroj času: prvého septembra 1992 Slovenská národná rada prijíma potrebnou väčšinou Ústavu Slovenskej republiky (vtedy ešte neexistujúceho subjektu medzinárodného práva) a následne je prvý január 1993 dňom vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
 

Dvadsaťpäť rokov partnerstva a spolupráce
 

A teraz to hlavné: týmto dňom (1. januára 1993) Kazachstan diplomaticky uznal samostatné Slovensko a týmto dňom boli nadviazané diplomatické vzťahy medzi nezávislým Kazachstanom a samostatným Slovenskom.

A za tie roky sú vďaka jednotlivcom tieto vzťahy bohaté.

Inak sú tieto vzťahy čiastočne zmapované aj v najnovšej publikácii, ktorú vydalo veľvyslanectvo Kazachstanu na Slovensku pod názvom: Kazachstan – Slovensko: 25 rokov vzájomného porozumenia a partnerstva[1] a ktorej prezentácie sa v Bratislave o. i. zúčastnil aj J.E. exprezident Ivan Gašparovič.

181210_parizek_krst_knihy_25_vyrocie_slovensko_kazasskych_vztahov_hilton_1471583.jpg

kazach-slovak-kop.jpgSúčasný prezident Kazachstanu (áno, ten ktorý bol zvolený 1. decembra 1991 a dodnes platí, že je prezidentom) vo svojom programovom článku «Семь граней Великой степи»[2] píše: „...priestor, to je obsah všetkých vecí, obsah všetkých udalostí. Keď splývajú horizonty priestoru a času, začínajú sa národné dejiny... a to nie je len jednoduchý aforizmus...“

V texte navrhuje špecifický spôsob modernizácie krajiny, ale najmä toho, čo je rozhodujúce pri akejkoľvek spoločenskej zmien – modernizáciu historického vedomia Kazachstancov, kde dominantnú úlohu zohrávajú a budú naďalej zohrávať Kazaši.

Štátny program «Рухани жаңғыру», čo možno (voľne) preložiť ako program modernizácie spoločenského vedomia v danom prípade Kazachstanu – lebo, N. Nazarbajev je presvedčený, že ten národ, ktorý je hrdý na svoju minulosť a verí vo svoju budúcnosť – bude úspešný!

Na uvedené nadväzuje aj program «Архив – 2025», ktorého hlavným cieľom nie je deformovať, ale zverejňovať archívne dokumenty. No a vidíte, u nás na Slovensku  je téma Slovenska a Slovanstva (pokiaľ to nie je povinne ideologicky a mediálne zneužité) úplná terra inkognita.


Kto si čo myslí


Podľa ostatných výsledkov VCIOM[3], 68% obyvateľov RF považuje Bielorusko za svojho hlavného (ľudského a ekonomického) partnera. Na druhom mieste je Kazachstan (52%).

Súbežne z lídrov občania Ruskej federácie (podľa toho istého výskumu) najviac dôverujú prezidentom A. Lukašenkovi (65%) a N. Nazarbajevovi (49%).  Symptomatické je, že podľa slovanských respondentov z Ruska prezidentovi slovanskej Ukrajiny verí celkom 1% (podľa výskumu) slovanských Rusov.
 

Na záver
 

V publikácii venovanej 25. výročiu diplomatických vzťahov medzi Slovenskom a Kazachstanom sú aj dva dôležité texty. Jeden hovorí o Slovákoch, ktorí spočinuli ako obete stalinského teroru v kazašskej zemi. A potom informácia mladej žurnalistky Kundyz Kasenovej o hrobe sovietskeho vojaka – Kazacha z Tarazu, ktorý leží na Slavíne (česť jeho pamiatke!).

Inak povedané, v rámci bilaterálnych vzťahov medzi Astanou a  Bratislavou máme na čom stavať. Napokon  ostatná (prvá oficiálna) návšteva predsedu vlády SR P. Pellegriniho v Kazachstane (14.– 15. 11. 2018) to nielen naznačila, ale aj potvrdila.

Priatelia v Kazachstane – pozdravujeme vás pri príležitosti vášho (a trochu aj nášho) sviatku!

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

 


[1] АБДЫКАРИМОВ, О. С.: Казахстан – Словакия: 25 лет взаимопонимания и партнерства, Nakladatelství „Svaz spisovatelů OK“, Praha 2018,ISBN 978-80-907224-2-2.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama