„Demokratická“ diskusia o Ukrajine v slovenských médiách?

Počet zobrazení: 7964

duleba_1.jpgKaždý, kto sleduje vývoj situácie na Ukrajine, je v súčasnosti zaplavovaný informáciami z rôznych zdrojov. Určitá skupina čitateľov získava informácie zo zahraničných médií, niektorí sledujú prevažne informačné toky od médií zo Slovenska. Najvhodnejším spôsobom, ako si zabezpečiť vyvážené informovanie, je snažiť sa sledovať médiá s rôznym pohľadom na aktuálne témy. Treba si všimnúť informácie zo západných a prozápadných zdrojov preto, aby čitateľ postrehol, čo chce zamlčať ukrajinská vládna moc, ale treba si všimnúť aj to, čo sa píše v médiách s opačným názorom, pretože existujú témy a otázky, ktoré sú veľmi nepríjemné demonštrantom, výtržníkom či ďalším skupinám bojujúcim proti vládnucej moci v Kyjeve. Najlepším spôsobom, ako sa dopátrať k vyváženým názorom, je vypočuť si názory oboch strán – platí to známe latinské: „Audiatur et altera pars.“ (Nech je vypočutá aj druhá strana.) Takýto postup umožňuje vyvarovať sa jednostranným pohľadom na celú situáciu. Väčšina ľudí na Slovensku však nemá príliš mnoho času na vyhľadávanie informácií o situácii na Ukrajine. Táto menej informovaná skupina potom ľahšie podlieha manipuláciám a nevyváženému názoru. Bohužiaľ, tí, ktorí sledujú len mienkotvorné médiá v SR, sú značne dezinformovaní nepresnými alebo zámerne manipulatívnymi informáciami.

Tendenčnosť spravodajstva je dopĺňaná aj hrou na diskusiu, ktorú predvádzajú elektronické médiá. Veľkým problémom je napr. zloženie diskutujúcich vo verejnoprávnej televízii. Situácii na Ukrajine sa v posledných dňoch podrobne venovali dve diskusné relácie: "Pod lampou" vo štvrtok 21. januára a "O 5 minút 12" z nedele 26. januára.

Nevyvážená diskusia Pod lampou

V relácii Pod lampou sa objavil známy analytik Alexander Duleba ako jediný hosť. Diskusia medzi ním a moderátorom Š. Hríbom mala určité nedostatky, no jej hlavným nedostatkom bolo, že chýbal odlišný názor. Moderátor relácie je svojimi jednostrannými proamerickými názormi veľmi dobre známy a hosť A. Duleba má taktiež názory, ktoré sú bližšie súčasnej opozícii na Ukrajine. Napriek tomu, že hosť sa pokúšal vytvoriť dojem neutrálneho pozorovateľa, diskusia nevyznela nestranne. Treba si všimnúť najmä to, čo sa v diskusii neobjavilo, ale čo sa v súvislosti so situáciou na Ukrajine často spomína. Ide o vplyv západných a prozápadných mimovládnych organizácií na ukrajinské demonštrácie a o otázku, ktoré západné vlády ich podporujú. Viem, že na túto tému existujú rôzne názory, ale vzhľadom na to, že A. Duleba pôsobí v mimovládnej organizácii Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, malo by o tom niečo v relácii zaznieť. 

Na niektoré nedostatky diskusie Pod lampou som chcel zareagovať elektronicky, ale keďže je diskusia na stránke časopisu .týždeň, kupovať si Piano kvôli tomu nebudem. Nechápem však, prečo je diskusia k relácii vo verejnoprávnej televízii publikovaná na stránke súkromného časopisu, ktorý neumožňuje vkladať komentáre bez zaplatenia poplatku, tzv. Piano. Chápem, že pre časopis .týždeň sú takéto príjmy a reklama veľmi výhodné, ale mám pochybnosti o dôvodoch, pre ktoré by takúto diskusiu malo RTVS nechať sprivatizovať. Diskusia Pod lampou nepatrí ani k mojim obľúbeným, najmä pre tradičnú neobjektivitu a jednostrannosť pri politicky háklivých témach; časopis .týždeň nie je v slovenskom prostredí nič neutrálne a má veľmi jednostranné ideologické zameranie, s ktorým nesúhlasím. Nevyvážené zloženie mnohých politických diskusií trochu kontrastuje s nepolitickými diskusiami v relácii Pod lampou a určite vyhovuje ľuďom, ktorí majú názory blízke časopisu .týždeň, hoci títo ľudia predstavujú len časť spoločnosti. Pre mňa a mnohých iných nemajú veľkú hodnotu. Na tomto mieste však nebudem podrobnejšie riešiť vzťah verejnoprávnej televízie a časopisu .týždeň, hoci musím podotknúť, že mi prekáža, ako RTVS nakladá so svojím majetkom.

Monopol jednej mimovládnej organizácie?

Rád by som poukázal na ďalšiu jednostrannú diskusiu, ešte jednostrannejšiu než diskusia Pod lampou – a to už je čo povedať! Tou bola nedeľná diskusia O 5 minút 12 s ministrom Miroslavom Lajčákom, poslancom Františkom Šebejom a analytikom Alexandrom Dulebom. Prvé, čo mi po predstavení hostí napadlo, bol fakt, že aj M. Lajčák, aj F. Šebej pôsobia v rovnakej mimovládnej organizácii ako A. Duleba. M. Lajčák je totiž predsedom Správnej rady a F. Šebej členom Správnej rady Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku: http://www.sfpa.sk/sk/onas/RC_SFPA/spravna-rada/ . Nemožno zabúdať, že táto mimovládna organizácia je štedro dotovaná zo západných zdrojov, preto zloženie diskutujúcich vyvoláva otázniky. Uvedená mimovládna organizácia by zrejme spĺňala podmienky pre označenie za „zahraničného agenta“, keby sme v SR prijali zákon, aký majú nielen na Ukrajine, ale napr. aj v USA. Toto jednostranné zloženie vysvetľuje aj súzvuk názorov diskutujúcich v relácii O 5 minút 12. V relácii sa pritom mohla objaviť i skutočná diskusia. Padali totiž veľmi ostré vyjadrenia, napr. minister Lajčák označil prezidenta V. Janukovyča za klamára a aj poslanec Šebej mal viaceré tvrdé vyjadrenia, napr. keď vyjadril obavy voči Rusku. Keby bol v diskusii kritickejší oponent, tak by asi poukázal i na otázku zasahovania politikov a mimovládiek z EÚ do situácie na Ukrajine. A pri diskusii o úlohe Ruska bolo treba spomenúť napr. aj to, že predstavitelia EÚ ešte nedávno veľmi rázne odmietali rokovať s Ruskom práve o Ukrajine. 

Pokiaľ ide o vstúpenie A. Dulebu, aj on formuloval v relácii viaceré sporné závery. Keby v diskusii sedel nejaký oponent, mohol by napr. vyjadriť pochybnosť, či by návrat k zneniu ukrajinskej ústavy z roku 2004 bol tým správnym riešením. Problémom ústavného znenia z roku 2004 neboli totiž iba rozpory v medzi Juščenkom a Tymošenkovou v čase, keď títo dvaja pôsobili vo funkcii prezidenta a premiéra. Do roku 2007 J. Tymošenková nebola premiérkou a ústavný systém z roku 2004 nefungoval dobre od začiatku, čo sa prejavilo najmä pri spore prezidenta Juščenka s ústavným súdom a parlamentom v roku 2007. Ani navrhovaná horná komora nepredstavuje nejaké presvedčivé riešenie, aj tam sa totiž bude hlasovať na základe väčšiny, ktorú by mohla v čase svojej dominancie získať jedna koalícia – či už „východná“ alebo „západná“.

Tiež sa dá diskutovať o tom, či by predčasné voľby prezidenta vyriešili situáciu. Hoci v predčasných voľbách by podľa sociologických prieskumov bol V. Kličko určite favoritom, stále nie je vylúčené, že by v nich mohol vyhrať aj V. Janukovyč. Aj v rokoch 2004 – 2005 tvrdili demonštranti na Majdane a ich mimovládne organizácie, že za V. Juščenkom stoja obyvatelia Ukrajiny, že ide o „demokratickú revolúciu“ a napriek tomu získal v treťom kole volieb len 51,99 % hlasov. Ani teraz nie je nič isté. Ako by na prípadné víťazstvo V. Janukovyča zareagovala opozícia? Nevyšli by do ulíc demonštranti s tvrdením, že voľby boli zmanipulované? Nežiadali by ich znovu opakovať? Mám pochybnosti aj o tom, že V. Kličko by dokázal byť novým zjednocovateľom Ukrajiny, ako sa v uvedených diskusiách naznačovalo. Určite má ako populárny boxer mnoho priaznivcov aj na východnej Ukrajine, ale vzhľadom na jeho úlohu pri terajších protestoch bude mať na Kryme alebo v Donecku len malú šancu predstaviť sa ako prezident skutočne celej Ukrajiny.

Veľmi otázna je aj kritika zákonov, ktoré boli na Ukrajine prijaté v januári 2014 a s ktorou vystúpili v diskusnej relácii všetci traja účastníci. Pokiaľ ide o hrozbu trestov odňatia slobody do 12 rokov za účasť na protiprávnych nepokojoch, o ktorej v diskusii hovorili, tak si treba uvedomiť, že aj podľa britských zákonov hrozilo za účasť na nepovolených demonštráciách mnoho rokov väzenia. V Británii sa putovalo do väzenia na štvorročné nepodmienečné tresty aj za šírenie výziev na internete (P. Sutcliffe-Keenan, J. Blackshow). O kritizovaných ukrajinských zákonoch z januára 2014 som už písal minule (Občianska vojna na Ukrajine) a rozhodne si nemyslím, že by sme podobné právne úpravy v štátoch EÚ nepoznali. Nuž a v USA existujú ešte oveľa spornejšie zákony. O tomto a ďalších témach bolo treba vo verejnoprávnej televízii otvorenejšie diskutovať, ale na to by bolo potrebné pozvať aj človeka s trochu odlišnými názormi, ktoré by jednostrannosť diskusie vyvažovali.

Pár slov o denníkoch

Na druhej strane treba uznať, že verejnoprávna televízia napriek všetkým spomínaným nedostatkom ešte neklesla na úroveň mienkotvorných denníkov. Ako už tradične, to najslabšie, čo sa v slovenskom mediálnom priestore počas problémov na Ukrajine objavilo, bolo „spravodajstvo“ slovenských denníkov, najmä denníka Sme a ďalších tzv. pianistov. Ich nevyvážené „spravodajstvo“ je dlhodobo dobre známe a ich komentátorom môže uveriť len človek, ktorý nie je v problematike príliš zbehlý a nemá s ich novinármi skúsenosť. Stránky niektorých médií sa oplatí navštevovať len kvôli diskusii a nie kvôli článkom daného média. Hlavným problémom tohto dezinformačného prúdu preto nie je ani to, že sa médiá trvalo usilujú presadzovať problematické jednostranné názory, problémom je dnes hlavne to, ako zaobchádzajú s diskusiami k ich článkom.

Už v minulosti sa niektoré médiá snažili obmedziť kritické poznámky k ich „spravodajstvu“ zavedením Piana, ktoré umožnilo diskusie k týmto komentárom len platiacim čitateľom alebo platiacich čitateľov výrazne zvýhodnilo. Je jasné, že človek, ktorý ma aký-taký prehľad, nemá veľkú chuť za to „pianistické spravodajstvo“ vzhľadom na jeho úroveň platiť. Niekedy totiž vzniká dojem, že novinári by mali skôr platiť čitateľom, ktorí ich v diskusiách upozornia na dôležité fakty a diskusie sú často hodnotnejšie než komentáre. V poslednom čase sa preto objavuje aj tendencia, že sa vypustí jednoduchá a nepresná agentúrna správa, ktorú v diskusii čitatelia opravia a doplnia linkami. Následne si to novinári prečítajú, napíšu komentár a nahradia agentúrnu správu autorským článkom.

Samozrejme, v niektorých médiách zavedenie Piana kritické názory úplne neodstránilo, preto sa médiá začali uchyľovať k ďalším cenzorským praktikám. Objavuje sa „miznutie“ kritických vlákien diskusie, pochybné zmazávanie príspevkov, blokovanie kont a ďalšie praktiky, na ktoré sa diskutujúci opakovane sťažujú. Všimol som si aj to, že kedysi si napr. v denníku Sme človek mohol zmazaný príspevok znovu otvoriť, ale v súčasnosti sa to už urobiť nedá. Keďže som postrehol, že tam mažú mnohých racionálne a múdro argumentujúcich diskutujúcich s názormi, ktoré sa redakcii nepáčia, netreba ísť ďaleko pre podozrenie, že administrátor manipuluje diskusiu.

Médiá si pre svoje cenzorské praktiky vymýšľajú lacné zámienky. Kritické komentáre v diskusii, hlavne tie najracionálnejšie a plné argumentov, sú zmazávané pod zámienkou porušenia istých diskusných kódexov. Lenže aplikácia týchto kódexov budí tiež pochybnosti – mnohé proredakčné príspevky zostávajú nezmazané bez ohľadu na ich urážlivý obsah, zatiaľ čo tie racionálne príspevky bez rozumného dôvodu miznú. Hlboko mylným argumentom pre takúto formu mazania je často opakované tvrdenie podporovateľov redakčných cenzorov, že súkromný denník si môže robiť, čo chce. Už vzhľadom na to, že mnohé slovenské denníky požadujú od svojich čitateľov za účasť v diskusiách poplatky formou Piana, nemali by ich ako spotrebiteľov platenej služby diskriminovať. Diskriminovať by nemali ani ostatných diskutujúcich. Najmä tie redakcie, ktoré tak často volajú po slobode slova, by podobne postupovať nemali.

Pozrime sa do zrkadla!

Slovenskí politici a predstavitelia značnej časti tretieho sektora radi poučujú iných o demokracii a niektorí z „aktivistov“ pomáhajú aj pri prípravách „demokratických“ revolúcií v zahraničí. Preto by nebolo na škodu, aby sa zasadili aj o pluralitnejšie a demokratickejšie prostredie v slovenských médiách. Bez vyváženej diskusie sa totiž nepodarí presvedčiť ani racionálne zmýšľajúcich občanov o tom, že terajšia ideologická fráza o demokracii v SR je myslená vážne. V SR, ako aj v ostatných štátoch EÚ, už len málokto verí, že sa tu realizuje niečo také ako „vláda ľudu“, ale aj iné tzv. demokratické princípy sú očividne na ústupe. Vzniká dojem, že čím menej je tzv. demokratických princípov v krajine, o to viac sa nimi politici a rôzni aktivisti oháňajú. 

Foto: Zdroj rtvs.sk/archív

SÚVISIACE:

Oskar Krejčí: Ukrajina: země dvojího lidu

Branislav Fábry: Občianska vojna na Ukrajine?

Vladimir Iščenko: Podporujte Ukrajince, ne extremní pravici a zdiskreditované politiky

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa PeterPeter
#1
Peter Krumpál
27. január 2014, 22:52

Diskusie

v Slovenskej televízii sú prísne regulované.

Teda neide o odovzdávanie poznatkov a názorov diskutujúcich, ale o vopred naplánovanú manipuláciu s faktami a polopravdami, na zmanipulovanie verejnej mienky.

Pokiaľ ide o tú zvláštnu reláciu "Pod lampou", myslím, že je škoda mať k nej akékoľvek pripomienky.

A relácia "O päť minút dvanásť"  plne zodpovedá manipulácii s faktami a polopravdami podľa vopred dohodnutého scenára.

Jedine relácia na TA3 "K veci" zatiaľ niekoľko krát naplnila moje očakávanie hodnotnej diskusie k nastolenej téme.

Obrázok používateľa P.Guman
#2
Pavel Guman
27. január 2014, 23:32

Niečo k dohode medzi EU a Ukrajinou

Sergej Glazev : " Tá dohoda  sa chystala vo veľkej tajnosti, a nám sa ju podarilo získať z Brusselu. Nám ukrajinská strana nikdy nedala oficiálny text. Získali sme ho v anglickom jazyku a preložili do ruštiny."

"A následne potom ako sme ho preložili do ruského jazyka želajúcich si ho mimoriadne zvlášť prečítať nebolo." A u tých, čo sa rozhodli prečítať stavali im vlasy hore dupkom"

"Prvá reakcia ukrajinských partnerov bola : " Áno nemôže byť, že by my sme niečo také ratifikovali!" Druhá reakcia bola: "Áno my nebudeme napĺňať". Tretia reakcia - áno, že oni nikdy neratifikujú."

"Všetky tri reakcie sú klamstvo. Bol som presvedčený, že nepodpíšu, že sa budú báť, aby neprišli o kreslo. Do poslednej chvíle robili dojem, že je všetko v poriadku."

"Báli sa priznať, že sa dopustili chyby i proste neobťažovali sa prečítať a odsúdiť." ( V texte je, že im zrátali, že je potrebné 150 mld € investícií na modernizáciu ukrajinskej ekonomiky, aby priemysel mohol byť súčinný       s europskými technickými parametrami).

"A skutočne ukrajinská vláda dokonca v októbri odsúhlasila túto dohodu k podpísaniu."

"Na konci augusta im bolo jasné, že následky podpísania takej dohody i pre UA i pre naše trhovo-ekonomické vzťahy budú katastrofálne, nezvratné a veľmi vážne."

"No však  báli sa priznať, že sa dopustili nedbanlivosti a pokračovali v tom duchu, s nádejov, že môže byť, že prezidentt si to rozmyslí. Tak sa aj stalo."

"Ukazuje sa, že v tomto štáte okrem prezidenta Janukoviča nie je nikoho schopného prijímať riešenia." 

 

Obrázok používateľa PeterPeter
#3
Peter Krumpál
28. január 2014, 06:44

Prosím, 

podrobnejšie vysvetlite dôvody nepodpísania dohody UA s EU.

To, že EU ide najmä o Ukrajinský plyn, trh, ovládnutie ťažby nerastných surovín a priemyslu, je zrejmé.

Mám za to, že pre UA je vyhodnejšie a prirodzenejšie, orientovať sa na východ.

Inak dopadnú tak, ako my.

Obrázok používateľa P.Guman
#4
Pavel Guman
28. január 2014, 23:14

Sergej Glazev:

"Treba povedať, keď som v auguste na príkaz Vladimíra Putina viedol konzultácie - vrátane s prezidentom Ukrajiny - už na základe jeho reakcií bolo vidno, že sa vážne zamyslel, podpísať alebo nepodpísať."

"A riešenie bolo prijaté s presným pochopením všetkých rizík, ktoré sú viazané s nepodpísaním, no najdôležitejšie - s pochopením toho, že podpísanie proste autoamticky by značilo katastrofu."

"Už vtedy sa Ukrajina nachádzala na hrane defaultu."

"Naše výpočty, ktoré sme my takisto ukrajinským kolegom pravidelne dávali ( aj oni boli prinútení ich potvrdiť), hovorili o tom, že stav devízových rezerv Ukrajiny je žalostný, čo presne v priebehu 2-3 týždňov - Ukrajina by už nemohla plniť svoje záväzky k vonkajším dlhom."

 

- jednoducho dostali lepšiu (rozumnú) ponuku od bratského národa, ktorý je aj pre náš národ bratský na rozdiel od niektorých našich "politikov", alebo tzv. "analytikov", alebo lepšie povedané prisluhovačov imperializmu nie záujmom ľudí.

Obrázok používateľa Juraj
#5
Juraj Purgat
30. január 2014, 13:43

ˇPlne sa stotožňujem s názormi publikovanými  v článku "Demokratická" diskusia..".B. Fábrym. Osobitne by som chcel potvrdiť to, že sa pravidelne a zámerne robí selekcia príspevkov čitateľov, (ako ich reakcie na ten ktorý článok), ktorý napísali v rámci diskusie. Myslím, že SME je v tomto smere ozaj priekopníkom. Nevadí, keď tam niekto hlava -nehlava tára a nadáva, pre nich je zrejme dôležité, aby takéto nadávky boli "správne zamerané", hlavne na SMER-SD, či jeho predsedu R. Fica. V ostatnom období sa objavuje čoraz viac článkov a hlavne komentárov, ktoré sa "istia" pred širšou kritikou tzv. Pianom, ktoré mnohí  normálni čitatelia a to nielen z nejakých finančných dôvodov jednoducho ignorujú.

Obrázok používateľa anton b.
#6
anton braxatoris
31. január 2014, 14:24

Samozrejme, v niektorých médiách zavedenie Piana kritické názory úplne neodstránilo, preto sa médiá začali uchyľovať k ďalším cenzorským praktikám. Objavuje sa „miznutie“ kritických vlákien diskusie, pochybné zmazávanie príspevkov, blokovanie kont a ďalšie praktiky, na ktoré sa diskutujúci opakovane sťažujú.

potvrdzujem uvedene, prave vcera mi bolo zablokovane konto na debata.pravda.sk za udajne porusenie pravidiel diskusie. nie som si vedomy ziadneho porusovania diskusnych pravidiel. problem bude skor v tom, ze moje nazory sa v mnohych oblastiach odlisuju od tych mainstreamovych "pianistickych", zvlast co sa tyka udalosti na Ukrajine, kapitalizmu na Slovensku, privatizacie ci skor privatizacnej rabovacky atd.

v sucasnosti hlavne media na slovensku ovladaju sukromne osoby, velmi casto cudzinci, ktori si dosadzuju svoje redakcie, svojich sefredaktorov, svojich adminov, ktori potom skacu ako majitelia piskaju. je to ich vec a nie je to ich vec, si myslim ze kazdy clovek pokial sa bavime v intenciach demokracie by mal mat pravo na objektivne a vyvazene spravodajstvo, informacie o tom co sa deje. toto vsak v sucasnosti neplati, prave naopak, media su nastrojmi manipulacie ludi zaujmami sukromneho kapitalu, niektore informacie sa zamerne zamlciavaju, inak naopak nafukuju a zvelicuju...

 

 

 

Obrázok používateľa anton b.
#7
anton braxatoris
31. január 2014, 14:42

na Ukrajine prebiehaju rozpory po viacerych liniach. si myslim, ze do nasich medii sa absolutne nedostavaju napriklad taketo nazory beznych ukrajincov, preto ich odcitujem v dlhsom zneni:

 

Svetová verejnosť si myslí, že my, obyvatelia Ukrajiny, bojujeme za vstup krajiny do Európskej únie a kvôli tomu sa vrháme s holými hruďami do policajnej streľby, vdychujeme slzný plyn, znášame gumové projektily i skutočné náboje a riskujeme svoje bezcenné životy. Myslia si, že s policajtmi sa tu bijú nejakí provokatéri bohvie odkiaľ. Majú také predstavy, že my tu bojujeme za opozíciu, aby sa Ukrajina odklonila od Ruska a lízala zadok Európe.

NIE !!!!! TO JE LOŽ !!! Pôvodne bola táto revolúcia naplánovaná podľa scenára zo Sýrie a Líbye prostredníctvom falošných zástupcov opozície, ktorí sú financovaní oligarchami. No my, pravicoví i ľavicoví aktivisti, i všetci, ktorí sa postavili za národ, sa usilujeme zadržať iniciatívu nepriateľov ľudstva, našej krajiny a tých, čo sedia vo vláde. My tu nebojujeme ani za vládu, ani za opozíciu!"

"Nie sme provokatéri, my sme UKRAJINCI. Tu sa bok po boku bijú antifašisti s nacionalistami, obyčajní robotníci so starcami, dokonca aj veľa policajtov v civile. Skutočnými provokatérmi sú kritici volajúci po mierovej revolúcii, hlupáci obhajujúci opozíciu, ktorá nie je o nič lepšia než súčasná vláda – nepriateľ nášho národa. Lenže národ je aj proti vláde, aj proti opozícii. Médiá v rukách malej skupinky medzinárodnej elity vymývajú mozog celému svetu. V skutočnosti tu nebojujeme za nejakú Európsku úniu, práve naopak, vedieme túto vojnu proti cudzincom – oligarchom okupujúciM našu krajinu! U nás nie je ani jeden oligarcha Ukrajinec. Všetci miliardári v našej okupovanej vlasti sú buď Židia, alebo Tatári, občas sa na scéne objaví svoloč typu Janukoviča či Kučmu, ktorí sa zrazu stávajú miliardármi, no svoj kapitál rýchlo prevádzajú do daňových rajov, a tak ľudí nechávajú s holými zadkami."

". Prezident Janukovič slúži tatárskym oligarchom pod vedením Rinata Achmetova, no my veľmi dobre vidíme, že lídri jeho opozície slúžia židovským oligarchom – Kolomojskému, Ževagovi, Feľdmanovi a ďalším. Táto elita totálne ničí ukrajinský národ všemožnými spôsobmi. Ľudia na celom svete musia pochopiť, že my tu bojujeme proti cudziemu kapitalizmu a vyhubeniu nášho národa. V tejto krajine panuje obrovská sociálna nerovnosť. Tie peniaze, ktoré obyčajný pracujúci človek zarobí za mesiac, utrácajú mažori (deti pohlavárov) za jednu noc s prostitútkami - tými sa stali už skoro všetky naše dievčatá vďaka propagande a vštepovaniu bezduchých hodnôt zo Západu. A k tomu všetkému sa dostali nečestnou cestou. U nás nefungujú podniky, zo všetkých urobili sklady alebo kancelárie, nefunguje tu vlastne nič okrem infraštruktúry elít, všetko sa rozkráda a ničí. Elita rabuje Ukrajinu a jej obyvateľov nepovažuje ani za ľudí. "

"Mažori, deti politikov, z áut strieľajú na okoloidúcich, no nikdy sa im nič nestane, pretože tento štát zaplavila etnická zločinnosť. Policajti sú za výplatu pripravení zabiť vlastnú matku, všetci si chcú chytiť nejaké teplé miestečko v tomto zhnitom systéme. Médiá o všetkom klamú a vnucujú choré hodnoty našim synom, z ktorých sa stávajú zradcovia, a dcéram, z ktorých sú neskôr prostitútky. Vláda sa nás snaží otráviť nočnými klubmi, cigaretami, alkoholom i márnotratnosťou, doslova podáva drogy Ukrajine a rozširuje v nej počet nakazených vírusom HIV a degenerovaných hlupákov, aby ľud zabúdal na to, čo s ním spolu s oligarchmi robí. Oni vyrabovali a znásilnili našu vlasť !!!"

"Cudzí okupanti spravujú náš kapitál i všetky skorumpované politické strany – ako vládne, tak i opozičné. My sa bijeme nie za Európsku úniu, ale proti kapitalistickému bezpráviu, židovsko-tatárskemu finančnému vplyvu a ich posluhovačom. My nechceme vstúpiť do Európskej únie či len zvrhnúť prezidenta Janukoviča, my chceme znárodnenie ukrajinských prírodných zdrojov i majetku oligarchov, ktorý ukradli našej krajine kriminálnymi spôsobmi ako v búrlivých 90-tych rokoch, tak aj po nich. Vieme, že naše plány sa len ťažko stanú skutočnosťou, no aj napriek tomu sa ich pokúsime zrealizovať, aby sme sa nehanbili pozrieť sa vlastným deťom do očí, keď im budú do hláv implantovať mikročipy v tolerantnom, kapitalistickom svete – už bez pôvodných národov našej Zeme."

"Podľa môjho prieskumu majú ľudia nasledujúce požiadavky:

1 ) znárodnenie veľkokapitálu i prírodných zdrojov,

2 ) zničenie súčasnej kriminálnej vlády,

3 ) nedopustiť uchvátenie moci opozíciou,

4 ) zvolenie a privedenie k moci skutočných lídrov zo srdca ukrajinského národa."

 

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984