Reklama
Reklama

Demokracia odchádza zo Slovenska?

Počet zobrazení: 2500

Keď človek pozoruje konanie a vyjadrovanie vlády, tak má práve taký pocit: Demokracia zbohom!

Súčasnej vláde obrovsky pomohla epidémia – odrazu si osvojila právo absolútne rozhodovať o živote a konaní ľudí na Slovensku. Niektoré rozhodnutia boli správne – vtedy, keď skutočne ochraňovali občanov. Iné boli výsledkom nekvalifikovaného rozhodovania o ľuďoch ako figúrkach, teda bez sociálneho a psychologického chápania života. Matovičovi sa to veľmi páčilo, veď sa sám niekoľkokrát denne chválil pred TV kamerami. No korunu, vlastne dve koruny (alebo dvojkorunu) nasadil v posledných dňoch. Najprv oznámil, že ide povyhadzovať všetkých okresných prednostov a nahradiť ich vlastnými ľuďmi. Keďže jeho strana nemá ľudí ani do vlády či parlamentu (iba počtom, nie odbornosťou), tak je zrejmé, že ide o „chobotnicový“ efekt: jadrom je Matovič a nasledujú na neho prilepené chápadlá, ktoré si uchopia svojimi prísavkami ďalších vhodných ľudí. To tu skutočne ešte nebolo, aby jedna menšia strana ovládla celú štátnu správu.
matostoprva_843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Nasledoval škandál okolo prominentných podvodníkov – plagiátorov. Najprv bývalá „priateľka“ šéfa parlamentu a potom aj ON sám. No a čo náš čestný človek v čele vlády: úplne sa odhalil! Nie je dôležité, či niekto podvádza, ale aké má postavenie vo vládnej koalícii. Keďže aj Boris Kolár žiadal Danka, aby odstúpil z funkcie, tak mi hneď napadlo ľudové príslovie: Zlodej kričal chyťte zlodeja!

No aj najčestnejšia občianka – pani prezidentka – sa ukryla, údajne kvôli nákaze niektorého jej spolupracovníka. No keby tak vedela, že je možné komunikovať s verejnosťou a médiami prostredníctvom „skajpu“. Alebo si poslať po kameru z mediálneho odboru. K takej významnej afére, do akej sa dostal šéf parlamentu, sa jasne nevyjadruje. Žeby nemala odvahu? Pani prezidentka, verejnosť čaká na váš postoj! Nejde pritom o filozofovanie, ale postoj ku konkrétnemu prípadu, takže ako vidí počínanie Borisa Kolára vo funkcii študenta a ako vo funkcii jedného z najvyšších ústavných činiteľov.

Kde zostal hlas ľudu, teda základ demokracie? Podvody boli očistené a uznané za taktický variant pre dosiahnutie úspechu?

Nedá mi, aby som nenapísal niekoľko viet ku Kolárovmu alibi: ministerstvo školstva posudzuje iba podiel skutočných citátov na rozsahu práce, teda či práca nie je množinou citátov, ale neskúma plagiáty (v ČR sú skúmané aj plagiáty). Takže plagiátmi sa musí zaoberať škola, konkrétne školiteľ a oponent. Plagiátom sa rozumie text, obrázok či tabuľka, ktoré nie sú autorovým výtvorom a ten neuvádza ich pôvod. No a takýto postup je dokonca trestným činom. Za takýto postup sa nedávajú tituly, ale vyhadzuje zo štúdia. Ak je Kolár presvedčený, že na to má, tak mohol vyhlásiť, že teda napíše novú magisterskú prácu a na inej vysokej škole ju obháji – a basta.

Takmer nenápadne prispel k novému chápaniu demokracie aj minister Sulík. Jednoznačne stále obhajuje záujmy kapitálu a teraz priamo uzavrel „dohodu s diablom“ – veľké ústupky podnikateľom. Tak sa uzatvára kruh: ústupky od demokracie a posunutie do čela rozhodovania kapitalistov.

Možno povedať, že dnešná vláda je čisto kapitalistická a nemá rada demokraciu ani jednoduchú ľudskú česť.

Pokus o kapitalistickú vládu predvádzal aj kabinet Mikuláša Dzurindu a po ňom aj Ivety Radičovej, no s menšími úspechmi. Dnešná vláda však už vidí iba záujmy podnikateľov (kapitalistov), čo obhajuje podvodným klamstvom o tom, že nezamestnanosť sa zníži práve presunom štátnych peňazí a eurofondov do ich „kešene“. Spor je iba v tom, či viac podporovať veľkokapitál alebo menších kapitalistov. Odbory statočne prizerajú, veď aj tak nemajú alternatívnu stranu ani vlastný koncept vývoja.

Jeden bývalý nemecký kapitalista Götz Werner napísal, že štát by mal zabezpečiť minimálny príjem občanovi – 800 eur. To formou najnižších príjmov, ale aj dôchodkov. Tak by sa podporil obrat v obchodoch a následne aj výroba – všetkého tovaru. Ľudia by mali peniaze nielen na základný tovar, ale aj na lepší či luxusnejší. To je ale trúfalá hlúposť, však členovia vlády a ich voliči!

Naša kapitalistická vláda sa sama rada označuje ako „stredopravá“, čo je nezmysel. Jednak nemá rada demokraciu, takže nie je stredová, čiže liberálna. No ale ani tradície, pozri postoje k Matici slovenskej, ale aj národnému vzdelávaniu, či postoje k slovenskej štátnosti. Pravicovosť sa vyznačuje príklonom k nejakej forme pravicovej diktatúry – a to jej celkom pekne ide.

Občania by sa mali pozrieť na stranícke predvolebné sľuby, zloženie vlády a jej politické kroky, vrátane vyhlásení jednotlivcov. No a ak tam nájdu zhodu, tak by mali byť na svoju vládu pyšní. Ak je tam zásadná nezhoda, tak by sa mali zahanbiť nad vlastným volebným výberom a postarať sa o návrat politikov k svojim sľubom. Ak odmietnu, tak ich vymeniť formou predčasných volieb.

Na Slovensku nemáme sociálnu či socialistickú politickú stranu (okrem okrajových združení), no sociálna demokracia vyhorela aj v ostatnej Európe, s výnimkou Nórska. V niektorých krajinách ešte pôsobí, no posunula sa výrazne doprava (nie do stredu) a komunikuje paralelne s podnikateľmi ako aj odbormi. Sociálnu agendu prevzali konzervatívne strany, asi podľa vzoru kancelára Bismarcka. Konzervatívci však na rozdiel od liberálov akceptujú plnšie demokraciu –no keď už existuje, tak čo s ňou.

Niektoré strany o sebe tvrdia, že sú sociálno-demokratické, ale podľa vzoru Schrödera, bývalého nemeckého kancelára, o ktorom analytici hovorili, že by mohol byť predsedom akejkoľvek strany v Nemecku. Aj naši stranícki šéfovia sa zhliadli v tomto pragmatickom postoji.

Potrebné je vrátiť sa k základným hodnotám sociálnej demokracie, tak, ako boli vymedzené po druhej svetovej vojne vo Frankfurte nad Mohanom (1951). Tam je presné stanovisko k demokracii, aj ku kapitalizmu, dokonca aj k medzinárodným vzťahom.

Zatiaľ by stačilo obnovovať prvky sociálneho štátu a právneho štátu. Ten prvý princíp obsahuje ochranu sociálne slabších vrstiev, práce, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Ten druhý dodržiavanie zákonov (aj tých hlúpejších, či zbytočnejších), bez ohľadu na to, či sa to niekomu hodí.

Demokracia znamená vládu ľudu, no táto však bola zúžená na vládu strán v mene ľudu (to je ale nezmysel). Ľudová vôľa je vyjadrovaná permanentne verejnou mienkou a občas voľbami – to treba na sto percent dodržiavať. Takže nejde o to, čo oligarchovia od straníckych šéfov žiadajú, ale čo si praje verejnosť – v podstate ľud. Aby sme nemuseli nostalgicky zamávať za vláčikom, ktorý zo Slovenska odváža demokraciu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Ringit - oblékni sa do štýlu
Reklama