Reklama
Reklama

Dejinná náhoda podľa Vavra Šrobára

Počet zobrazení: 905

V predvečer storočnice „pražského“ vzniku Česko-Slovenska, 27. októbra 2018, si priatelia slovenskej minulosti pripomenuli tento svetodejinný akt pri hrobe Vavra Šrobára, lekára a politika, jedného z iniciátorov a realizátorov československého štátu. Malú spomienku zorganizovali Klub Nového slova, Ústav politických vied SAV, matičiari z Petržalky a bratislavskí odbojári. Meno Vavro Šrobár je čitateľom Slova známe. Jeho činnosť je často prezentovaná na jeho stránkach. A určite v najbližších dňoch, týždňoch a mesiacoch bude priestor ďalej zamyslieť sa nad jeho hviezdnymi politickými chvíľami pri budovaní Slovenska v Česko-Slovensku v prvých dvoch rokoch jeho trvania.

Oslavujeme 100 rokov od slovenského viditeľne verejného vystúpenia na politickú mapu sveta. V roku 1918 sa uskutočnil, ako píše Štefan Janšák, „vstup Slovenska medzi slobodné národy“. To je nielen dostatočný, ale aj nevyhnutný dôvod pripomínať si doslova zlomové momenty slovenskej minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Vstup Slovákov medzi slobodné národy sa uskutočnil prostredníctvom spoločného štátu Čechov a Slovákov. Neskoršia Československá republika znamenala zlom i vo vývoji českej štátnosti. Kvalitatívne východiskové rozdiely českej a slovenskej spoločnosti v roku 1918 podstatne ovplyvnili charakter spoločnej štátnosti. V Česku sa od poslednej tretiny 19. storočia úspešne rozvíjal český živel kultúrne, politicky i hospodársky v národných tónoch. V budúcej „slovenskej“ časti Uhorska zastal čas. Prežívali feudálne inštitúcie a nedemokratická maďarizačná politika tvrdo blokovala, až znehybnila národný vývoj Slovákov a v slovenčine.

dscf2091.jpgVýchodiskové pozície nového štátu boli nesúmerné a neporovnateľné. To sa pretavilo aj do jeho charakteru počas jeho trvania a asi aj do miery oslavnosti storočnice v následníckych republikách. Pokiaľ v Českej republike celá spoločnosť prekypuje hrdosťou na 28. október 1918, tak slovenská spoločnosť horko-ťažko hľadá svoj slovenský odrazový bod – konkrétny čas zrodu vtedy novovytvorenej štátnosti. Aj slovenskej štátnosti. Svedčí o tom prebiehajúca diskusia o vhodnom dátume štátneho sviatku pripomínajúci vznik československého štátu. Je to 28. október – deň, kedy Národný výbor v Prahe vyhlásil prvý zákon o vzniku štátu? A podieľali sa na ňom Slováci? Veď uvedené vyhlásenie bolo dopredu pripravené Aloisom Rašínom a predchádzala mu dlhodobá národno osloboditeľská práca stovák až tisícov českých vlastencov. Máme sa len priživiť na českej drobnej práci?

Na rozdiel od Slovenska, kde atmosféra či dokonca situácia pred zlomovými okamihmi sa vyznačovala (charakterizovaná Vavrom Šrobárom) takto: „Nebolo plánu politického ani pre víťazstvo, ani pre porážku monarchie. (…) Vyznávaným heslom na Slovensku bolo: čakať, čakať“. Naša mentalita vyčkávania a častého znevažovania tých pár Slovákov, ktorí nečakali a konali sa premietla aj do posudzovania Šrobárovej účasti na pražských prevratných prevratových dňoch. Ocitol sa tam vraj náhodou! Samotný Šrobár svoju „náhodnú“ prítomnosť v Prahe opisuje takto: Po návrate z ceglédského väzenia „vznikla vo mne neodolateľná túžba odcestovať do Prahy pre informácie, pre správy, pre istotu: čo počať, čo podniknúť na Slovensku?“ Do Prahy sa vybral vlakom už 26. októbra. Cez Žilinu (stretol sa s Hálkom), Tešín docestoval ráno 27. 10. do Přerova. Popoludní pokračoval cez Třebovú, taktiež vlakom, do Prahy na hlavnú stanicu, kde „pondelok 28. októbra po 10. hodine pred poludním, … som vystúpil z vlaku“. V redakcii Národních listů sa stretol s A. Štefánkom a pokračoval do Obecného domu, kde „privítali ma s veľkou ováciou a posadili do predsedníctva“. A mohlo sa štátnicky rozhodovať...

Náhoda?! Možno, ale náhoda praje pripraveným. A to Vavro Šrobár bol! Sám o tom neskoršie napísal: „Ružomberčania neboli zvyklí dívať sa fatalisticky na udalosti: mali už správy z troch mojich ciest do Prahy, mali sme mikulášsku rezolúciu, žiadali sme zvolať stranu a mali sme návrh rezolúcie či memoranda o slovenskom útisku a o slovenských požiadavkách.“ Šrobár na vytvorení „náhody“ podieľať sa na vzniku spoločného štátu usilovne a systémovo pracoval už vyše roka! Hovoriť o náhode, či zľahčovať jeho prítomnosť v Prahe je nemiestne, veď možnosti a príležitosti „byť pri tom“ mali aj iní…

dscf2068.jpgVavro Šrobár bol nielen iniciátorom vzniku Č-SR, ale aj realizátorom československého štátu v slovenskom priestore. Nezostal len pri proklamáciách. Svoj sen o slovenskej slobode sa vybral uskutočniť v praxi. „O pár dní vyslal Národný výbor Blahu, Štefánka, Dérera a mňa (V. Š.), aby sme išli okupovať Slovensko od Holíča. … A my sme šli zaujať Slovensko a vyhlásiť československý štát na území Uhorska.“ (!!!)

Šrobárovu misiu „posvätila“ deklarácia Slovenskej národnej rady v Martine 30. októbra 1918. To bol druhý a výsostne slovenský základný pilier budúcej spoločnej štátnosti. Československú štátnosť vyhlásenú Washingtonskou deklaráciou priklincovali domáce štátnické akty prijaté v Prahe a o dva dni v Martine. Martin zabezpečil slovenskú legitimitu názvu nového štátu Česko-Slovensko, či Československá republika

Nezabudnime, že na počiatku svetodejinného príbehu Slovákov a Čechov z jesene roku 1918 bola postupne už od roku 1914 dozrievajúca idea o rozšírení českej štátnosti v štátnosť československú od T. G. Masaryka a vynikajúca činnosť M. R. Štefánika pri cieľavedomom zabezpečovaní potrebných diplomatických a vojenských atribútov budúceho štátu. Bola to nanajvýš dôležitá súvislosť. Maďari a ich štátnopolitické reprezentácie sa nevedeli zmieriť so slovenským odchodom z Uhorska. Ako uvádza Štefan Janšák: A. Aponi (Apponyi) ešte 23. 10. 1918 povedal na adresu spoločnej snahy Čechov a Slovákov: „Nebudem kritizovať Wilsonovu odpoveď (…) len to chcem vyzdvihnúť, keď nás odkazuje pokonať sa s československou stránkou vedúcou vojnu – neviem, čo je to, či štát, alebo nie – vtedy nachádzam uspokojenie, že je to len formula, a nie realita. Čechy a český národ, to je realita, a my Maďari nemáme príčiny nepriateľsky sa stavať k českému národu, keď je povolaný sám si riadiť svoj osud. Ale Československo, chvála Bohu, je len formula, fantázia… Wilson by si sám protirečil, keby našich Slovákov daroval vymyslenému československému útvaru, lebo medzi jeho zásadami čítame, že žiadne územie nemožno samovoľne, bez vôle obyvateľstva odlúčiť od jedného a dať druhému štátu.“ Boj o Slovensko v budúcom Československu sa iba začínal.

Pre slovenský vstup medzi slobodné národy sveta sú rovnocenné akty: vyhlásenie československého štátu vo Washingtone, tak ako české rozhodnutie z Prahy (28. 10. 1918) o vzniku československého štátu so Šrobárovym podpisom, ako aj martinská deklarácia (30. 10. 1918) vyjadrujúca širokú slovenskú zhodu so spoločným štátom Čechov a Slovákov.

Pozitívna a významná úloha V. Šrobára v procese vzniku slovenskej štátnosti, ktorou bola aj tá (niekedy zaznávaná) československá štátnosť, je historický fakt.

srobar_valtice.jpg

P. S. Ako sme sa blížili k hrobu Vavra, Šrobára našu pozornosť zaujal veniec s českou (bývalou československou) trikolórou. Pamiatku a zástoj V. Šrobára si tak uctil Spolok vojenskej. histórie Valtice. Potešil nás záujem spoza Moravy.

lehocky_843.png
Spomienku na Ondrejskom cintoríne sme využili aj na pripomenutie jedného z mužov Martinskej deklarácie, zakladateľa sociálnej demokracie na Slovensku Emanuela Lehockého, ktorý má hrob neďaleko hlavnej brány.

Foto: Autor

 

Priemer: 5 (1 hlas)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama