Reklama
Reklama

Darček Nežnej k 29. narodeninám?

Počet zobrazení: 1069

Nie je to tak dávno, čo slovenskú politiku – podľa nezávislých médií – z úzadia animovali oligarchovia. Ale keď sa už nedalo zatĺkať, že oligarchovia sa presunuli do Prezidentského paláca i parlamentných lavíc, alebo vlastnia tie nezávislé médiá, hrozbou pre slovenskú politiku sa stala mafia. Médiá v rukách oligarchie a finančných skupín nás od rána do večera upozorňovali na jej zakrvavené chápadlá, ktorými obopína vládne budovy. A tak nás vyľakali, že sme pozabudli, že ďalší oligarcha (oligarchovia?) vyprodukoval stranu a že tá strana, Progresívne Slovensko, vyprodukovala nezávislý Denník N.

Precitli sme až v týchto dňoch, keď PS vyprodukovalo nezávislého primátora Bratislavy. Isteže, o úspech Matúša Valla sa pričinila aj strana Spolu Miroslava Beblavého. No kým predstaviteľ PS sa až priskromne vyjadril, že len poskytli šancu mladému ambicióznemu architektovi a pomohli mu poskladať pracovný tím, teda ani slovko o M. Vallovi ako o lakmusovom papieriku pred prezidentskými či parlamentnými voľbami, ostrieľaný politik M. Beblavý neskrýval, že pohľadom je už v roku 2020. Ako jasnovidec vyjavil, že ak sa volanie po neošúchaných tvárach a novom štýle vládnutia naplnilo v Bratislave a v ďalších mestách i mestečkách, po parlamentných voľbách sa do šťastného rána zobudí celé Slovensko.

Ohromilo ma, ako Beblavého pripomienka parlamentných volieb zakývala Richardom Sulíkom. Hoci hodnotenia komunálnych volieb sa niesli v duchu jedného novinového titulku „Viac nezávislých, menej Smeru“, najstrémovanejšie pred kamerami pôsobil predseda SaS-u. Po bratislavskom triumfe dvoch nových pravicových strán sme na obrazovke videli politika, ktorému sa rozplynul sen o premiérskom kresle a nemusí sa mu dostať cti sedieť v Kiskovej vláde, ako sa nedávno podkladal budúcemu straníkovi na prezidentskej stoličke. Veď záujemcov na pravom krídle bude viac a na rozdiel od R. Sulíka nemajú za nechtami pád vlády... A emeritný líder pravice vie, že spásu nepredstavujú otázky na M. Beblavého, či medzi tie neošúchané tváre ráta aj seba alebo či mu neprekáža, že za PS je oligarcha, a už vôbec nie na pána prezidenta, ako to bolo s kúpou pozemkov vo Veľkom Slavkove. A takisto vie, že boju o ministerské kresielka sa musia sasisti podriadiť aj v bratislavskom zastupiteľstve. Naleteli matovičovcom a na bilbordoch podporili Vallovho protikandidáta Jána Mrvu, ale nemusia sa s ním donekonečna pretŕčať. Ani v bufete.

Našťastie, Riško vie, na kom ukázať, že je čestný a tvrdý chlap! Robert, Andrej a Béla, traste sa!

Výsledky komunálnych volieb vždy kopírovali rozloženie síl na najvyššej politickej scéne, ale toľko rivality, kalu a marketingových trikov z veľkej politiky do tej malej ešte nikdy nestieklo. Aj tam, kde si ľudia vidia do hrncov a vedia, čo kandidát pre mestečko urobil alebo by dokázal urobiť, víťazili slogany o potrebe zmeny, nových tvárí a pravdaže, o potlačení korupcie, ako inak! Ešteže opojenie až opicu médií z mohutného nástupu nezávislých tlmili niekoľkí politickí analytici a odborníci na samosprávu. Napríklad, otázkou, či názorovo rozdrobené plénum nebude spomaľovať prijímanie rozhodnutí. A kto zaručí, že za „nie“ niektorých nezávislých poslancov nebude len napínanie svalov, ale aj naznačenie trhovej ceny...

Nezávislé médiá, vytriezveli ste? Chápeme, že nezávislých ťahá k nezávislým, ale nás by na stránkach novín a obrazovke potešila čo len kvapka, kvapôčka modrej žurnalistickej krvi!

Komunálne voľby na prahu 29. výročia Nežnej nepovedali o nás len to, čo nevedeli. A obnovili dilemu, ako ďalej. Jozef Rajtár (SaS) vyhlásil, že musíme bojovať proti mafiánskemu štátu, ale Veronika Remišová (OĽaNO) nás vyzvala, aby sme Slovensko vzali oligarchom a vrátili ho ľuďom. Zrejme pod vplyvom neprebolenej porážky, ktorú jej favoritovi J. Mrvovi uštedril M. Vallo s oligarchom za chrbtom. Áno, zablikala domnienka, pretože J. Rajtár ani V. Remišová neprezradili, na koho narážali. Škoda, lebo Slovensko má dobrú a zlú mafiu, dobrú a zlú oligarchiu. Neviem, podľa čoho sa delí mafia, presnejšie: kedy sú kontakty s ňou –podľa pána Matoviča – len dozvukom chlapčenských kamarátstiev a hier na prašiakoch medzi činžiakmi, ale rozdiel medzi oligarchami je podľa médií dosť Široký...

A pri tomto výročí sme si uvedomili, že naši novinári si predsa len dajú povedať, hoci ich nikto o nič nežiadal. Pochopili, že to Kristus na kríži nabáda: odtiaľ-potiaľ! Pri spomienkach na novembrové udalosti totiž nepadlo ani slovo o citovej rozbuške, ktorá vytiahla na námestia aj rodičov. O zabitom študentovi Šmídovi, ktorého zahral dôstojník ŠTB.

Písať, či nepísať o tom, to je otázka, investigatívci!

Priemer: 1 (1 hlas)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama