Daňové blúznenie Igora Matoviča

Počet zobrazení: 4311

Minister financií Igor Matovič zase blúzni. Naznačil, ako inak, len vo svojom statuse na Facebooku, že pripravuje balík financií, aby zo Slovenska urobil krajinu, „kde sa mladí nebudú báť založiť si rodinu“. Vyzval ich – „Milujte sa a množte sa“. Tento výrok jasne hovorí o jeho nezmenenej zdravotnej diagnóze, keď sa stavia do role Pána Boha. Nezabudol ešte dodať: „Nájdeme na to peniaze.“ Nuž Kollár na svoje deti peniaze určite má, ale Matovič, len ak mu poradí Paulínka, no a štát na jeho avantúry určite financie nemá a nebude mať. On akosi vlastne tak ako vždy pri svojich bombastických a nerealistických vyhláseniach zabudol povedať, od koho budú tie peniaze a koľko ich treba. Každému súdnemu človeku je jasné, že ich vezme jedným daňovým poplatníkom, aby ich dal iným, jemu vybraným. Vytvorí si tak predpoklady pre financovanie svojich budúcich predvolebných sľubov.

Mimochodom, pripomína mi to sľuby Mečiara o slovenskom Švajčiarsku, Dzurindove dvojnásobné platy a Čaputovej nešťastné vyjadrenie o krajine, kde sa nebudeme báť zomierať. Nič z toho, ako všetci vieme, sa pre bežných ľudí nenaplnilo a zostalo len pri sľuboch, aj keď... Mečiar si žil ako vo Švajčiarsku, Dzurinda mal nie dvoj-, ale desaťnásobný plat a Čaputová sa tiež, žiaľ, dočkala, zatiaľ takmer 11 800 zomrelých na následky ochorení spojených s Covidom.

V týchto dňoch sme svedkami toho, ako sa opakovane potvrdzuje absolútna nekompetentnosť súčasnej vlády, jej neschopnosť riadiť štát a chaos v prijímaní nesystémových riešení, ktoré môžu mať negatívny dopad na občanov.

Možno treba pripomenúť, ako terajšia koalícia veľmi tvrdo kritizovala vlády Fica a Pellegriniho za pomalé znižovanie verejného dlhu a ozdravovanie verejných financií, pritom ich deficit bol v roku 2019 na úrovni 1,33, ale po voľbách v roku 2020 za Matovičovej vlády stúpol až na 6,16 percenta hrubého domáceho produktu /HDP/.

Predtým minister financií Heger a teraz i Matovič údajne pripravuje daňový mix, ktorý má zabezpečiť, aby systém ostal neutrálny z hľadiska zaťaženia občanov a tak sa budú vyššie príjmy hľadať na strane majetkových a spotrebných daní, najmä však výrazného zvýšenia dani z pridanej hodnoty /DPH/.
 

Testovanie toho, čo národ vydrží

Vládni šialenci, inak ich totiž ťažko nazvať, sa pokúšajú o experimenty s daňami. Tu sa však dostávame k vážnej veci, ktorou je už Hegerom avizovaná a teraz Matovičom oprášená daňová reforma. Má ísť o výrazné zvýšenie daní, pri ktorých súčasná vláda len testuje, čo si môže voči občanom dovoliť.

Začala návrhom na zvýšenie dane z nehnuteľností, pôvodne na 1,6 percenta z ich trhovej ceny, čo by pri bežných bytoch a domoch znamenalo ročnú daň 1 600 až 3 200 eur. K tomu pravdepodobne pre odpor ľudí nedôjde, a majetkové dane sa zdvihnú „len“ troj- až štvornásobne a národ bude spokojný. Ľudia tak budú platiť vysokú daň za byty, ktoré si kúpili z ich vlastných zdanených príjmov, či za svojpomocne postavené, často viacgeneračné rodinné domy na vidieku.

Viaceré aspekty tohto problému som popísal v príspevku pre Slovo „Kolotoč okolo majetkových daní sa rozbieha“. Štát i touto formou ochudobní nízko príjmové skupiny obyvateľov, ale i rozpočty obcí, keďže daň môže byť centralizovaná a vybrané peniaze zostanú v rozpočte štátu. Obce by tak mali výrazne menej prostriedkov na svoj rozvoj, alebo inak, na zlepšovanie životných podmienok občanov. Týmto spôsobom na to ľudia doplatia dvojnásobne, raz pri platení daní a druhýkrát v podobe menších verejnoprospešných služieb obcí. Vládna koalícia aj v tomto len proklamuje svoju ľudovosť, ale v konečnom dôsledku je občan až na poslednom mieste. Čo tam po ľuďoch, keď to nie sú tí naši „Obyčajní ľudia“.

V súvislosti s majetkovými daňami treba ešte upozorniť fakt, že zvýšenie dane z nehnuteľností bude mať zrejme významný vplyv aj na ceny domov a bytov, ktoré sú už teraz extrémne vysoké. Aby toho nebolo dosť, spolu s ich cenami pôjdu hore aj ceny nájmov, aby si majitelia kompenzovali zvýšené dane. Tento kolotoč okolo majetkových daní sa tak skoro nemusí zastaviť.

Dane, osobitne DPH, sa mimoriadne citlivo dotýkajú rezortu cestovného ruchu. Práve ten dôsledky koronakrízy najviac postihli, keď boli niekoľko mesiacov zatvorené alebo výrazne obmedzené hotely, reštaurácie a ďalšie prevádzky v tomto sektore. V Slove som už upozornil na situáciu, keď gastrosektor krváca a je na hrane prežitia, väčšina prevádzok je zadlžená a ak im nebude poskytnutá urýchlená pomoc, mnohé definitívne skončia.  Práve preto žiadajú zníženie DPH z 20 na päť percent. Pán špajzový financminister Matovič sa nechal počuť, že je zásadne proti a namiesto zníženia DPH o 15, ju chce zdvihnúť na 25 percent! Podnikateľom tak aj v tomto segmente ostanú len oči pre plač. Tento plagiátorový či eseročkový ekonóm, tak ako celá nekvalifikovaná vláda, nepochopil význam tohto sektora pre ekonomiku, zamestnanosť, a to najmä na vidieku, rozvoj zaostalých regiónov a rodinné podnikanie.
 

Daňová neutralita, ale pre koho?

Avizované zámery vlády smerujú údajne k daňovej neutralite. Tá sa má dosiahnuť podľa dostupných informácií zvýšením majetkových i spotrebných daní, na čo jednoznačne doplatia najviac bežní ľudia. Podobne sa hovorí o zvýšení DPH z 20 až na 25 percent. Lídri SaS a Za ľudí sú proti a údajne to nepodporia, ale či to zabrzdia, je otázne. Štát určite vyberie na daniach viac, avšak na úkor občanov. Tento systém umožní bohatým ďalej bohatnúť a chudobným ďalej chudobnieť. Majetní nebudú mať problém so zvýšením spotrebných daní, ale bežný občan na to doplatí najviac, lebo základ jeho výdavkov tvoria potraviny, náklady na bývanie a platby za energie, elektrinu, plyn a na spotrebné tovary, bez ktorých sa ľudia nezaobídu. Tieto nevyhnutné náklady tvoria až 45 percent všetkých výdavkov najmä u nízkopríjmových skupín obyvateľstva.

DPH je síce u nás na priemere EÚ, ale viac ako polovica krajín má druhé pásmo dane nižšie ako u nás a až 15 krajín má tri pásma, pričom to tretie je na úrovni 4 až 6 percent. Najnižšie zaťaženie DPH v treťom pásme má Francúzsko, Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko, Španielsko, Grécko, Malta, Cyprus i ďalšie. To len u nás nevieme, čo je dôležité a čo prospeje ekonomike i ľuďom.  
 

Ako je to so skutočnou podporou rodín

Matovič chce finančne pomôcť rodinám, čo by bolo veľmi pozitívne, no doteraz ani len nenaznačil ako. Vládna väčšina sa už nechala počuť, že dokonca nepodporia návrh Hlasu-SD na 300-eurový príspevok na každé nezaopatrené dieťa, preto možno očakávať, že rodinám sa dostanú len omrvinky v podobe zvýšenia rodičovského príspevku, aj to len vtedy, keď na to bude vláda mať. Minister financií sľubuje miliardy pre rodiny, ktorými chce ohúriť voličov pred budúcimi, dúfajme predčasnými, voľbami.

Títo ekonomickí pseudo odborníci nechápu prirodzenú zákonitosť, a to, že ak zvýšite dane, okamžite sa to premietne do cien a dokonca neraz o viac, ako boli dane zvýšené. Zvýšenie DPH na 25 percent by prinieslo peniaze do štátneho rozpočtu, ale práve rodiny budú trpieť zvýšenými nákladmi na život. Výrazne to postihne rodinné rozpočty, keďže práve viacčlenné rodiny majú zvýšené, nevyhnutné náklady na tovary a služby, ktoré jednoznačne po náraste DPH zdražejú. Ako im to bude kompenzovať minister financií a koľko, ako formou im prilepší, je však stále vo hviezdach. Preto len veľmi naivný občan môže veriť v zlepšenie ekonomického postavenia rodín za súčasnej vlády.

Výrazne zvýšené dane pôjdu na splátky dlhov a zbrojenie

Dodnes nie sú jasné čísla o koľko a aké dane majú vzrásť. Sú to zatiaľ len úvahy Hegera a výplody Matovičovej mysle, ktorý počíta s veľkými peniazmi. Po ročných skúsenostiach s toto vládou však s pomocou ľuďom v zásade netreba rátať. Financie bude treba predovšetkým na sanovanie dlhov, ktoré narobili predchádzajúce vlády a tá súčasná ich výrazne zvýšila za niečo viac ako rok svojho bačovania.

Dlh verejnej správy v roku 2020 dosiahol 55 miliárd, čo predstavovalo 60 percent HDP. Štátny dlh vzrástol za rok 2020 o takmer 10 miliárd eur, z čoho približne len 1,3 miliardy malo priamy súvis s riešením koronakrízy. V roku 2021 má vzrásť tento dlh o ďalších sedem miliárd. To, samozrejme, musí niekto splatiť a kto iný to zaplatí, ak nie daňoví poplatníci, zamestnanci a podnikatelia... Keďže sa s výrazným rastom HDP nedá v najbližších rokoch rátať, tak splácanie týchto obrovských dlhov pôjde prevažne zo zvýšených daní občanov.

Okrem priamych dlhov bude musieť Slovensko zaviesť aj nové dane na pokrytie šesť miliárd eur, ktoré majú ísť cez Plán obnovy na podporu ekonomiky. Aj tieto miliardy budú ľudia splácať v nasledujúcich rokoch.

Vláda síce tvrdí, peniaze potrebujeme na podporu rodín, ale faktom je, že niekoľkonásobne viac miliárd eur vydáva na zbrojenie. Už v tomto roku vláda naplní svoj sľub NATO na dve percentá daní z HDP na armádu, hoci iné krajiny tak urobia až v roku 2024, či až dokonca 2031. Tieto výdaje len v tomto roku predstavujú 1,7 miliardy eur prevažne na americké stíhačky F-16, vrtuľníky a izraelské radary.

Získané peniaze od ľudí pôjdu aj na úhradu nezmyselného plošného testovania na ktoré vláda podľa jej údajov vynaložila 470 až 650 miliónov eur podľa toho, čo tam je zahrnuté. Pritom je nám všetkým jasné, že na testovaní zarobili súkromné firmy, často blízke stranám vládnej koalície. O proklamovanej transparentnosti vlády a boji proti korupcii nemôže byť ani reči, na Slovensku je v tejto oblasti tak, ako bolo.
 

Matovič pomenoval stav, len nepochopil, v čom je príčina

Na počudovanie tento pán konečne niečo pochopil a má starosť „V blízkej budúcnosti sa Slovensko stane najrýchlejšie starnúcou krajinou EÚ. Ako sa to stalo? Od revolúcie nám klesla výrazne pôrodnosť, ... nenarodilo sa nám viac ako 600 tisíc detí, ktoré nám budú veľmi chýbať“, uviedol v statuse.

Správne konštatovanie, ale prečo tomu tak je, to on pochopiť nemôže. Problém je v režime, v tvrdom kapitalizme nastolenom práve po  Novembri 89. Došlo k likvidácii sociálnych istôt, pomoci mladým rodinám, skončila sa masová výstavba nájomných bytov a tých, ktoré tu boli za socializmu, sa obce za lacné peniaze zbavili. Treba si položiť otázku, priniesol tento režim niečo pozitívne okrem bezbrehej slobody, ktorá je dnes obmedzovaná oveľa viac ako v minulosti? Nepriniesol náhodou nárast kriminality, nezamestnanosti, žobrákov a ľudí odkázaných na charitu, nenávisť medzi ľuďmi a morálku, ktorá padla na úplné dno? Vládni ekonómovia, ak takí v súčasnosti vôbec sú, môžu preto len čakať na zázrak.
 

Čo dodať na záver

Vláda je podľa Hegera vládou „prosperity“. Väčší nezmysel som síce nepočul, ale ak to myslí vláda vážne, potom by mala ozdravovať a konsolidovať verejné financie. Namiesto toho sa neprimerane zadlžuje a prijíma populistické opatrenia, tak ako všetky vlády pred ňou. Udržateľnosť verejných financií je tak viac ako inokedy ohrozená.

Zvýšením spotrebných i majetkových daní a DPH, o čom sa vážne uvažuje, dôjde k výraznému zdražovaniu všetkých druhov tovarov a služieb, čo postihne najviac mladé rodiny, dôchodcov a všetkých pracujúcich ľudí, ktorí budú ešte viac ožobračovaní.

Ak vôbec niečo daňová reforma prinesie, tak to budú nové, zvýšené dane pre občanov a viac peňazí pre štát. Takto si predstavuje sociálnu politiku súčasná vládna koalícia. No netlieskali by ste?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984