Čudná úcta

Informovaného človeka ide niekedy až poraziť z toho, ako si niektorí politici – aj ústavní činitelia – pripomínajú významné výročia z dejín slovenského národa a aj významné osobnosti. A všetko využívajú len na propagáciu svojej osoby (ktorá je iba málokedy aj osobnosťou) a svojej často čudnej politiky a aj pochybnému výberu hodnôt a ľudí, ktorých vyznamenávajú najvyššími slovenskými štátnymi oceneniami. Za štátne peniaze – lepšie a presnejšie povedané za peniaze nás všetkých daňových poplatníkov – sa radi predvádzajú v cudzine, ale doma aj na tých najvýznamnejších Slovákov zabúdajú a ignorujú ich. Aj z toho naozaj vidieť, že do funkcie nestačí len byť zvolený, ale na ňu treba aj dorásť, vyzrieť, mať vzdelanie, rozhľad a politický cit.

Najnovším príkladom je návšteva nie veľmi obľúbenej hlavy štátu v USA, kde si vraj v Chicagu uctil T. G. Masaryka a pobesedoval aj s tamojšími Slovákmi. Ubytoval sa aj v rovnakom hoteli ako kedysi Masaryk a bolo to aj „veľmi príjemné“. Svätá prostota!

Rovnaký predstaviteľ Slovenska si za celé roky totiž nenašiel čas, aby aspoň raz položil veniec – tiež nie za svoje, ale za naše peniaze – k soche generála M. R. Štefánika, ktorú má v Bratislave priamo pod nosom v štvrti Eurovea. Pardon – on tam raz ten veniec, ktorý nekupoval za svoje, položil – ale iba v sprievode českého prezidenta Miloša Zemana, čo musel urobiť z protokolárnych dôvodov... Naozaj neviem a ani netuším, či bol niekedy na Bradle alebo v Košariskách a čo urobil, koľko peňazí zo svojich prezidentských fondov venoval na obnovu Štefánikových pomníkov či tabúľ doma na Slovensku. Ale že okrem tej spoločnej akcie so Zemanom pri Štefánikovi v Eurovei nebol ani raz, je isté tak, ako že Zem sa otáča. Nuž, ale to asi nie je treba, zato v USA sa zviditeľniť, to môže posilniť imidž „štátnika a vlastenca“...