Reklama
Reklama

Čudná nenávisť medzi Benešom a Štefánikom

(Na okraj filmu Cesta do nemožna)
Počet zobrazení: 1662

Bolo by prehnané očakávať od hraného filmu plného trikov historicky presné životopisné údaje a stopercentnú vernosť historickým faktom. Film Cesta do nemožna v mnohom pripomína filmy Karola Zemana a je poňatý aj ako pocta zakladateľom kinematografie. Triky sú kombinované hranými scénami a dobovými dokumentárnymi fotografiami a zachovanými krátkymi zábermi zo Štefánikovho života, ktoré divákovi vhodne navodzujú dobovú atmosféru.

cesta-do-nemozna-00.jpg

Cesta do nemožna
Animovaný / Historický / Dráma
Slovensko / Česko, 2019, 90 min
Réžia: Noro Držiak,
Scenár: Michal Baláž, Michael Kaboš, Noro
Kamera Michael Kaboš
Hudba: Vladimír Martinka

Autori predložili divákovi v podstate prehľad o najdôležitejších udalostiach zo života spoluzakladateľa česko-slovenských légií a Česko-Slovenska, a preto treba ich počin privítať. Každé dielo, ktoré sa pokúša priblížiť súčasnosti život a dielo Milana Rastislava Štefánika si zaslúži pozornosť, ale zároveň aj kritický pohľad. Nikto a nič nie je dokonalé a ani tento film sa nevyhol nielen zjednodušeniam a skresleniam, ale, bohužiaľ, ani falzifikáciám. To, čo vkladajú autori do úst Luise Weiss, že vraj „Beneš a Štefánik sa nenávideli“, je nepravda a spoľahlivo to vyvracajú aj historické fakty. Správa o vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov zastihla Štefánika na východe Ruska, vo Vladivostoku. Slovenský vlastenec a francúzsky generál na to reagoval niekoľkými telegramami, ktoré zaslal vedúcim predstaviteľom Česko-Slovenska. Z textov týchto pozdravných telegramov je vidieť aj vzájomný vzťah, vysoký rešpekt a hlboká úcta, ktoré našich najvyšších predstaviteľov – českých aj slovenských – spájali. Ak Benešovi poslal Štefánik telegram, v ktorom sa uvádzalo „Vrúcne Ťa bozkávam, verný a drahý druh zo stiesnených časov“, treba iba konštatovať, že tá „nenávisť“, o ktorej podľa tvorcov hovorí novinárka Weiss, mala naozaj čudnú formu. Ostatne Beneš bol iba druhý človek, ktorému Štefánik (okrem Giuliany) daroval perlu z Tichomoria a Beneš ju, zrejme na znamenie svojej „nenávisti“ k Štefánikovi, nosil v kravate.

Pravdaže, vzťahy medzi politikmi nie sú vždy iba idylické. Vidíme to aj dnes a bolo tomu tak aj vtedy. Napriek dlhoročnej spolupráci došlo neskôr medzi  Štefánikom a  Benešom k rozladeniu a sporom, hlavne kvôli budúcim vzťahom k Francúzsku a Taliansku. To, čo tvrdia niektorí senzáciechtiví publicisti, ale aj autori Štefánikových životopisov, že išlo o peniaze, presnejšie, že vraj Štefánik vyčítal Benešovi spreneveru peňazí od amerických krajanov na odboj (údajne ich mal prehrať v kasíne), možno spoľahlivo vylúčiť. Napriek sporom medzi oboma spoluzakladateľmi štátu však z toho nemožno vyvodzovať, že by Beneš „dal Štefánika odstrániť“. Tu urobili autori veľkú chybu, ak zopakovali a podporili túto naozaj nemožnú hypotézu o Štefánikovej havárii 4. mája 1919 pri Ivanke na Dunaji. Tvrdenie o nenávisti zrejme potrebovali, aby mali dôvod zaradiť do filmu aj záverečnú scénu o „zostrelení“ lietadla, v ktorom letel Štefánik a jeho traja talianski sprievodcovia.

Ak v tomto bode urobili autori chybu, v prípade záverečnej scénky už nejde len o chybu, ale – povedané dnešnou terminológiou – o hoax, resp. fake news. Mám tu na mysli tvrdenie jedného z účastníkov krčmovej bitky, že vraj Česi odstránili nielen Štefánika, ale dokonca aj Štúra! Ako to tvorcom filmu napadlo, to naozaj netuším. Ale hoaxy predsa vznikajú záhadnými spôsobmi a cestami. Uvažovanie ich autorov niekedy možno vysledovať, ale inokedy, tak ako aj v tomto prípade, je to nemožné. Je to škoda, lebo inak by toto dielo bolo možné hodnotiť ako vcelku pozitívne.

Na okraj Štefánikovho vzťahu k náboženstvu, ktorý je vo filme stručne, ale tiež skreslene naznačený, treba uviesť, že svoju vieru nestratil, hoci ako každý premýšľajúci človek a navyše prírodovedec – astronóm, iste pochybnosti mal. Aj v tomto bode sa často opakujú ničím nepodložené tvrdenia a zavádzajúce príspevky povrchných publicistov. Pred niekoľkými rokmi istý „mienkotvorný“ denník dokonca tvrdil, že Štefánik bol ateista. Nuž, ak je film iba o „nemožnosti“, tak takéto tvrdenie je priamo absurdné. O Štefánikovi je dostatok serióznej literatúry a aj dosť uverejnených dokumentov, na základe ktorých si čitateľ, ak má seriózny záujem, môže aj v tejto veci urobiť vlastný nezávislý úsudok. Tvrdiť o človeku, ktorý si za svoje životné krédo zvolil heslo „Veriť, milovať, pracovať“ a na prvé miesto dal práve slovo veriť, že bol ateistom, je naozaj nezodpovedné.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama