Covid - Rozdelená spoločnosť

Skeptici (46 %) verzus aktivistickí občania (48 %)
Počet zobrazení: 3191

Každá spoločnosť je štruktúrovaná záujmami väčších či menších skupín občanov, ktorých zhoda sa dosahuje politickým zápasom jednotlivých politických strán.
V krízových situáciách sa táto jednota rozpadá a reštrukturalizuje sa podľa tém, ktoré krízu vyvolali. Na Slovensku sme zažili takúto reštrukturalizáciu politických záujmov občanov, ako to bolo v prípade vraždy Jána Kuciaka. Dnes sa takouto krízovou témou stáva pandémia.
Konflikt medzi tými, ktorí sú za rúška a tými, ktorí sú proti, je do určitej miery síce zástupný a vyjadruje nielen vzťah k rúškam, ale aj k ďalším vládnym opatreniam, akými sú odstupy, karanténa, vypínanie fabrík, škôl...
Keďže epidemiologickí odborníci nemajú v rukách reálny prostriedok zastavenia Covidu, veľmi radi postúpili tento problém na politickú rovinu a musí sa s ním vyrovnávať vláda.
Politici nemajú odvahu odpovedať médiám na ich každodenné otázky typu: „Čo urobila vláda na zastavenie šírenia Covidu?“ – a preto sú nútení k pseudoaktivitám, aby nevyzerali hlúpo. Namiesto toho, aby im povedali, že pre tých, ktorí budú potrebovať podporu zdravotného systému už vytvorili v nemocniciach dostatok lôžok a zabezpečili ich technickým vybavením. Rast počtu infikovaných občanov bez akýchkoľvek príznakov je však mimo ich ďalších politických opatrení. V situácii, kedy epidemiologické lôžka sú poloprázdne, môže vláda iba monitorovať situáciu.
Na takýto prístup je však potrebná odvaha!
Ak tvrdíme, že Covid je nielen závažný medicínsky problém, ale nastoľuje aj množstvo spoločenských a politických otázok, tak potom každá táto skupina predstavuje pre politiku aj významné, veľké skupiny občanov, ktoré môžu mať aj závažné politické presahy a ovplyvňovať tak výber či podporu politických strán.
Rozdiel medzi aktivistickými občanmi, ktorí podporujú nosenie rúšok (48 %) a  skeptickými, ktorí sú proti (46 %), je však taký malý, že môžeme hovoriť o dvoch plne rovnocenných skupinách.
Takéto rozdelenie spoločnosti nie je slovenským špecifikom, je veľmi podobné v ostatných krajinách EÚ a taktiež v USA. Zvlášť v USA vidíme, že spolitizovanie pandémie sa stalo jednou z hlavných tém prezidentských volieb.
V slovenských podmienkach si oba tábory uvedomujú, že medicínska veda je aktuálne bezradná, a tak sa sústreďujú predovšetkým na aplikáciu osvedčených stredovekých techník, akými sú izolácia nakazených, umývanie rúk... Ich cieľom je vytvoriť časový priestor pre objavenie a výrobu novej vakcíny.
Napriek protichodnosti postojov a výbušnosti tohto sporu obe skupiny začínajú formulovať všeobecné tvrdenia, ktoré sú na prvý pohľad takmer identické.
Obe prichádzajú s tvrdením: „Všetci sa musíme naučiť žiť s Covidom.“ Rozdiely sa však objavujú až vtedy, keď je potrebné objasniť, čo si kto myslí o tom, čo to znamená žiť s Covidom.
Názorným až extrémnym príkladom aktivistického prístupu je americká herečka Sharon Stoneová. Zo smrti svojej sestry obviňuje všetkých, ktorí odmietajú nosiť rúška a prichádza s dramatickým obvinením: „Vy ste ju zabili!“
Do tejto skupiny patria aj tí, ktorí si uvedomujú, že aj zákon i jeho vynucovanie je na ich strane. Na základe ich aktivizmu sa neboja vstupovať do konfliktov s občanmi bez rúšok v obchode, MHD, médiách... Sú presvedčení, že ich občianskou povinnosťou je vystúpiť proti tým, ktorí ich odmietajú a bagatelizujú. Považujú ľudí bez rúšok za nekultúrnych, sebeckých a nebezpečných spoluobčanov.
Skeptická skupina sa opiera o medicínske autority, ktoré nosenie rúšok dlho spochybňujú. Takýmto príkladom bola i Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá považovala rúška za neúčinné, ba až škodlivé. Je pravda, že dnes tvrdí opak.
Nakoniec i na Slovensku existuje dostatok medicínskych a epidemiologických autorít, ktoré spochybňujú význam rúšok, ako aj všetkých ostatných protiepidemiologických nástrojov, akými sú zatváranie fabrík, škôl...
Hlavným argumentom skeptickej skupiny sú však čísla o smrtnosti a počty tých, ktorí sú odkázaní na pomoc zdravotného systému.
Skeptici si uvedomujú, že pokým nebude účinná vakcína, je boj s Covidom vysoko otázny a netreba sa báť šírenia Covidu, keďže drvivá väčšina infikovaných občanov je bez chorobných príznakov a potom je nezmyselné viesť boj s touto nákazou cestou vypínania škôl, podnikov...
Štatistické údaje potvrdzujú, že čísla smrtnosti ako aj ťažkých prípadov sú väčšinou výsledkom spájania Covidu s inými zdravotnými problémami.
Skeptici si kladú otázky, kto má záujem vyvolávať hrôzu zo šírenia Covidu, keď náš organizmus si v drvivej väčšine poradí sám s infekciou do 10 dní. Rovnako i zvyšovaním počtu testovaných iba šírime hrôzu a paniku medzi zdravými ľuďmi.
Rozhodujúcim číslom v každej epidémii je počet zomrelých, a na tomto údaji musíme postaviť aj všetky epidemiologické opatrenia.
Na Slovensku zomrelo za viac ako šesť mesiacov menej ako 40 ľudí, u ktorých bola detekovaný ako príčina Covid. Z týchto zomrelých väčšina mala viac ako 60 rokov a úmrtie bolo sprevádzané inými zdravotnými komplikáciami.
Pri 38 zomrelých na Covid za pol roka za toto obdobie zomrelo na Slovensku takmer 30-tisíc ľudí (cca 150 ľudí denne). Z toho vidieť, že tieto čísla sú neporovnateľné a napriek tomu sú dnes základom vládnej stratégie boja proti pandémii. Takýto prístup považujem za neracionálny a môže viesť iba k spoločenskej a hospodárskej paralýze Slovenska.
Keďže zákon nie je na strane tejto skeptickej skupiny, sú vylúčení z diskusie o Covide a ich názory sú považované za konšpiračné a fejkové. Občania z tejto skupiny môžu iba privátne rebelovať a vyzývať ostatných, že treba sa naučiť žiť s týmto čudným a takmer bezbolestným vírusom.
Občanom, ktorí sú za nosenie rúšok... nepomáha ani to, že hlavným odborným expertom a najdôležitejšou tvárou proti pandémii je hlavný hygienik.
Je zvláštne, že pri povolebných zmenách by bol už dávno vymenený za spoluprácu s pánom Pellegrinim, keby pracoval na inom ministerskom poste. V tomto prípade to však pánovi premiérovi nevadí.
Z vystúpenia hlavného hygienika je zrejmé, že vie, kto rozhoduje o spôsobe boja s „hnusobou“, a teda potvrdzuje, že to nie je žiadny odborný problém.
Absencia reálnej, účinnej vakcíny robí z medicínskeho problému čoraz viac politický problém. Tento fakt si musí uvedomovať aj pán premiér, ktorý v dôsledku toho, že sa postavil na čelo boja proti „hnusobe“, stráca podporu občanov. Jeho hlavný politický rival pán Pellegrini ho nielen dobieha, ale je len otázkou času, kedy predstihne nášho úprimného premiéra.
Paradoxne, jeho bývalý hlavný súper pán Fico, ktorého sľuboval „dať do teplákov“, je dnes tým, kto blokuje rast preferencií pána Pellegriniho, a v podstate pomáha udržať sa pánovi Matovičovi v premiérskom kresle.
Zmena nálad občanov je výsledkom toho, že premiér nesplnil očakávania svojich voličov ukončiť dominantné postavenie Smeru, ale stráca najmä za svoje nepolitické moderovanie pandémie. Preto prehráva zápas so Smerom i Hlasom, ktoré posilňujú a opäť sa usilujú o návrat do vládnych pozícií.
Treba povedať otvorene, že pánovi premiérovi jeho funkcia nesedí a asi aj sám si uvedomuje, aký je to obrovský rozdiel medzi tým – dobyť moc a vykonávať ju.
Jeho úprimnosť v minulosti dodávala jeho búšeniu do Smeru silu a presvedčivosť. V exekutíve je však táto vlastnosť skôr na obtiaž a iba cestou, ako sa zosmiešniť.
Predstava, že riadiť štát je možné cez tlačovky a vyhlásenia a ubezpečovanie občanov, že pán premiér nemá na srdci inú starosť iba blaho našich občanov, ho skôr usvedčuje z neschopnosti riadiť štát na základe jeho detinských predstáv, ktoré nepatria do najvyšších poschodí politiky.
Jeho hnutie, ktoré je plné parciálnych záujmov jeho jednotlivých členov nie je spôsobilé na výkon štátnej moci.
Keby som mu mohol poradiť (ako jeden z tých, ktorý ho volil), aby nestratil svoju tvár, tak za jediné východisko z tejto nepriaznivej situácie má pán premiér iba jednu možnosť: premeniť OĽANO na politickú stranu a stať sa jej predsedom. Exekutívu ponechať tým, ktorí na to odborne i manažérsky majú, a ktorí by mohli zjednotiť ľudí s rúškami s tými, ktorí si ich neprajú, a tak vytvoriť reálny protiepidemiologický plán a sústrediť pozornosť vlády na efektívne rozdelenie covidových eur, ktoré môžu reálne Slovensku pomôcť.
Zvýšenie odbornosti a manažérskej spôsobilosti na všetkých ministerstvách a vrcholných štátnych úradoch by zlepšilo výkon jednotlivých ministerstiev a tým i výkon celej vlády.
To očakávajú občania od víťaza volieb!
Naši politici by nemali zabúdať, že pandémia v globálnom pohľade nie je ničím iným iba nástrojom konkurenčného boja ako ovládnuť národné trhy. Ak sa sústredíme iba na dobudovanie cestnej, železničnej... infraštruktúry, a nie na podporu vlastnej výroby, potom sa našej konkurencii podarí iba rýchlejšie dosiahnuť jej cieľ.
Hlavný rozdiel tak medzi oboma skupinami spočíva v tom, že aktivistickí občania i politici sú presvedčení, že „niečo musia urobiť“.
Skeptici si myslia, že aktivistická vláda zašla až tak ďaleko, že väčšina občanov i celá spoločnosť už nebojuje s covidom, ale s deštrukčnými následkami vládnych opatrení.
O váhe postojov jednotlivých skupín a o tom, kto vyhrá tento zápas, rozhodnú však politici a médiá!
A o tom je celý článok.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984