Colotka a rok 1968

Počet zobrazení: 3691

V súvislosti s tohtoročným päťdesiatym výročím augustových udalostí roku 1968 sa akoby roztrhlo vrece s rôznymi monografiami, memoármi či inými písomnosťami reflektujúcimi koniec Pražskej jari. Osobitne zaujímavé sú osobné výpovede aktívnych účastníkov. Jedno z takýchto svedectiev je aj kniha Petra Colotku, v tom čase podpredsedu vlády ČSSR a člena slovenského politbyra KSS. U autora je zaujímavá aj skutočnosť, že svoju spisovateľskú erudícii v sebe objavil až v relatívne neskoršom veku. V roku svojich deväťdesiatych narodenín vydal memoáre Vo víre času, ktoré mapovali celý jeho život. Dnes k nám prichádza s knižným opusom, v ktorom sa venuje roku 1968 a hneď treba konštatovať, že jeho svedectvo má viacero prínosov pre naše poznanie. Treba zdôrazniť, že kým asi najznámejšie a najcitovanejšie osobné memoáre približujú spomenuté udalosti Mráz přichází  z Kremlu od Zdeňka Mlynáře opisujú predovšetkým pražský kontext udalostí, pozitívom Colotkových spomienok je bratislavská perspektíva.

colotka_1968.jpgPeter Colotka August 1968 a iné spomienky
D + Gallery, Praha 2018

Kniha sa skladá z viacerých ucelených textov, pričom jej kľúčovú časť tvorí interview, ktoré s autorom viedla známa novinárka Gabriela Rothmayerová. Colotkova kniha prináša viacero neznámych alebo malo známych informácii. Pre takmer celú vtedajšiu mocenskú elitu v Bratislave bola vojenská intervencia spriatelených armád neočakávaná, prekvapivá a krajne frustrujúca. Jediný informovaný o budúcich udalostiach bol tajomník ÚV KSS Miloslav Hruškovič. Colotkov pohľad na rok 1968 je na rozdiel od toho Mlynářovho zaujímavý aj preto, že Colotka sa na rozdiel od Mlynářa na vrchole mocenskej pyramídy udržal. Je to o to zaujímavejšie, že Colotka pritom v roku 1968 rozhodne nepatril ku konzervatívnemu krídlu, ktoré reprezentoval Vasil Biľak, Alois Indra, Emil Rigo či Drahomír Kolder. Bohužiaľ, o okolnostiach, prečo niektorí vo vysokej politike prežili, a iní nie, sa z jeho knihy veľa nedozvieme. Len z akýchsi náznakov sa dozvedáme, že jeho predchodca a prvý predseda vlády SSR Štefan Sádovský musel z vysokej politiky odísť, a to napriek tomu, že si Colotoka jeho znalosti a schopnosti vysoko vážil.

Veľmi zaujímavou a pre širšiu verejnosť neznámou epizódou v živote Petra Colotku je jeho angažmán na poste predsedu Federálneho zhromaždenia. Opisuje v nej svoj zásadný odpor proti pripravovanej rošáde, ktorej cieľom bolo odstrániť vtedy veľmi populárneho Josefa Smrkovského z vedenia Federálneho zhromaždenia pod zámienkou parity funkcií v najvyššom vedení štátu medzi Čechmi a Slovákmi.

Ako dnes vieme, Alexander Dubček si na začiatku roka 1968 uvedomoval z dlhodobého hľadiska politickú neudržateľnosť svojej pozície prvého tajomníka ÚV KSČ a Colotka mu mal podržať miesto, ktoré po ňom obsadil. V knihe však Colotka mnoho nedopovedá, ba priam kladie (rečnícke) otázky. Dodnes sa čuduje, ako mohol nechať Gustáv Husák padnúť svojho výrazného podporovateľa a priaznivca Milana Hübla, riaditeľa Vysokej školy politickej pri ÚV KSS, ktorý mal zásadný zástoj pri výmene Husáka za Dubčeka. Hübl totiž nielenže prišiel o všetky svoje funkcie, ale Husák mu nepomohol ani vtedy, keď bol ako jeden z mála odsúdený na šesť rokov väzenia. 

Colotkova kniha vyšla vo veľmi vhodnom čase a do diskusie o okolnostiach roku 1968 priniesla ďalší a nový uhol pohľadu, preto by nemala chýbať v knižnici žiadneho historika zaoberajúceho sa dvadsiatym storočím alebo čitateľa, ktorého naša nedávna minulosť nenecháva ľahostajným.

(Recenzia vyšla v Literárnom týždenníku 33 – 34/2018)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984