Čo sa skrýva za pokrokom v rokovaniach s Iránom?
štvrtok 23. apríl 2015Dianie okolo Iránu už desaťročia predstavuje jeden z neuralgických bodov napätia na Blízkom východe, ktorý je zdrojom rôznych sporov a destabilizácie svetovej politiky. Problém má však dlhšie časové súvislosti a dotýka sa aj širšieho priestoru.
Do popredia pozornosti medzinárodného spoločenstva sa Irán dostal po revolúcii v roku 1978. Nepredpokladalo sa, že zmeny budú mať také ďalekosiahle následky. Západ rátal s tým, že sa mu podarí podobne ako v roku 1953, keď v operácii Ajax (britsko-americkom špionážnom komplote) zvrhol M. Mosaddeka, vrátiť Irán späť do svojho tábora.
Moslimskí duchovní, ktorí po období medzivládia v štáte pevne uchopili moc, dali najavo, že príbeh opakovať nebude. Od čias neúspechu vo vietnamskej vojne sa tak Irán stal pre USA asi najväčšou traumou, ktorá skomplikovala život viacerým prezidentom USA, najmä J. Carterovi a R. Reaganovi. Washington v osemdesiatych rokoch podporoval Irak vo vojne proti Iránu.
V deväťdesiatych rokoch sa Irán dostal na washingtonskú listinu „darebáckych štátov“, spolu s Afganistanom, Irakom, Kubou, Líbyou, Mjanmarskom, Severnou Kóreou, Sudánom a Sýriou. Administratíva G. Busha jr. zaradila Irán na os zla, kde sa ocitli aj Irak, Severná Kórea, Kuba, Líbya a Sýria.
USA a ich spojenci viackrát obvinili Irán z porušovania medzinárodného práva. Najprv to bola podpora terorizmu, neskôr jadrový program Iránu, zameraný vraj aj na výrobu jadrových zbraní. V dôsledku toho prijali proti nemu rozličné sankcie.
V roku 2003 sa začali rokovania „šestky“ (k piatim stálym členom Bezpečnostnej rady OSN – ČĽR Francúzsku, Ruskej federácii, USA a Veľkej Británii sa netradične pridalo aj Nemecko) s Iránom o jeho jadrovom programe. Majú zamedziť tomu, aby Irán mohol vyrobiť materiál pre jadrové bomby. Obvinenia Iránu sa však jednoznačne nedokázali.
Teherán popiera, že by mal záujem vlastniť jadrové zbrane. Najvehementnejšie obviňuje Irán z úsilia získať jadrové zbrane Izrael. On sám ich má, oficiálne to však odmieta pripustiť. Štokholmský medzinárodný inštitút výskumu mieru (SIPRI) v ročenke 2013 uviedol, že Izrael vlastní asi 80 jadrových náloží (50 hlavíc na raketách a 30 na leteckých bombách).
Výsledkom najnovšieho kola rokovaní o jadrovom programe Iránu, ktoré prebehlo od 26. marca do 2. apríla, je stanovenie rámca pre konečnú dohodu, ktorá by sa mala dosiahnuť do konca júna. Prezident USA B. Obama privítal tento výsledok ako „historický“ krok smerom k vyriešeniu dlhoročného sporu, ktorý urobí USA, ich spojencov i celý svet bezpečnejšími. Za historický dokument označil dohodu aj iránsky prezident H. Rúhání.
Problém však treba vnímať nielen v dlhšom časovom úseku, ale aj v širšom priestorovom i obsahovom rozmere. V posledných rokoch rastie kritika konania Izraela zo strany medzinárodného spoločenstva za viaceré kroky, ktoré podniká doma i v regióne. Tel Aviv má čoraz viac sporov aj s administratívou B. Obamu. Okrem toho pri nedávnom veľkom úniku spravodajských materiálov, o ktorom informovali viaceré západné médiá (napr. britský The Guardian), sa ukázalo, že prísne tajný dokument izraelskej výzvednej služby Mossad vyvracia vyhlásenia izraelského premiéra B. Netanjahua o nebezpečenstve vyrobenia jadrovej zbrane Iránom.
Vplyv Iránu na Blízkom východe sa zvyšuje. Na jednej strane ide o dôsledok neúspešnej politiky USA v regióne – najmä v súvislosti s fiaskom vojny proti Iraku. Na druhej strane je pre Washington varovné, že pozícia Teheránu sa posilňuje na úkor Rijádu. Súčasný konflikt v Jemene je spojený aj so súperením Saudskej Arábie a Iránu o posilnenie svojho postavenia a moci v oblasti, pričom je otázne, či sa Saudom podarí dosiahnuť, čo si predsavzali pri zasahovaní do vnútorných záležitostí Jemenu, na najmä upevniť svoju pozíciu.
V neposlednom rade zmena pohľadu na Irán je spôsobená aj malou účinnosťou sankcií, ktoré naň uvalili. Jeho hospodárstvu značne uškodili, ale ho nezrazili na kolená. Aj v dôsledku toho, že vzťahy Moskvy a Pekingu k Teheránu sú tesnejšie (a lepšie), Washington chce zmeniť svoj vzťah k Iránu. Pokúša sa o to zatiaľ bez viditeľného úspechu, no uvažuje o zmene politiky, ktorú neefektívne vedie v čoraz väčšmi sa komplikujúcom vývoji v regióne.
Ukazuje sa, že tzv. organizovaný chaos skutočne prináša starosti hlavným súperom USA vo vytvárajúcom sa multipolárnom svete – Rusku a Číne –, ale možno ešte viac vedie k zmätku v radoch dlhoročných, verných spojencov USA. Treba doplniť, že nádejne pre Washington nevyznieva ani vývoj dolára či využívanie „ropnej zbrane“. Rozplýva sa i sen o prínose energetických surovín z bridlíc.
Budúcnosť iránskeho problému je spojená s mnohými otáznikmi. Ide aj o to, že iránska karta vstúpila i do predvolebného zápasu v USA, kde ňou hrajú demokrat B. Obama i republikánsky Kongres. Dosiahne B. Obama aspoň v tomto prípade niečo, čo bude jeho úspechom či už blízkovýchodným alebo dokonca širšie zahraničnopolitickým?
Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave
