Reklama
Reklama

Čo s tou našou ľavicou, keď na obzore niet nového spasiteľa

Počet zobrazení: 2542

Na počudovanie v poslednom čase prebieha viacero diskusií a publikujú sa články o ľavici na Slovensku. Ak by ste ich pozorne sledovali, všetky majú spoločné črty. Spravidla fundovane analyzujú teoretické základy ľavicového hnutia na Slovensku, kriticky hodnotia jeho vývoj v povojnových rokoch, ale najmä po politickom a ekonomickom prevrate v Novembri 89. Čo im však zásadne chýba, je stanovenie vízie, najmä však konkrétnych krokov, ako a s kým ľavicu u nás pozdvihnúť na úroveň tejto doby.

Ak si dovolím k tomu napísať zopár poznámok, tak len preto, lebo mám istú sumu teoretických poznatkov a dostatok praktických politických skúseností. Možno zjednoduším a budem tvrdý, ale použijem aj indické príslovie „Gram praxe je lepší než tona teórie.“ Dúfam preto, že mi moji priatelia z ľavicového spektra, osobitne z bývalej SDĽ, súčasného Smeru-SD či hnutia Socialisti.sk odpustia kritické a v mojom prípade i sebakritické poznámky.

Vracať sa pred November 89 nemá význam, lebo ľudia chcú žiť dnes, riešiť svoje súčasné problémy, a nie politizovať či teoretizovať. Preto ich veľmi málo zaujímajú síce principiálne, a i pre našu súčasnosť mimoriadne dôležité témy, ako mier, ekológia, odluka cirkvi od štátu a podobné fundamentálne priority ľavicového hnutia. Občanov zaujímajú ich chlebové témy, potláčanie sociálnych výdobytkov, zamestnanosť a nízke mzdy, nízka úroveň zdravotníctva i školstva. Pokiaľ na riešenie týchto problémov ľavica nenájde odpovede a bude sa zaoberať sama sebou, tak bude len marginálnou súčasťou spoločnosti.
 

Krátky exkurz do vývoja ľavice po roku 1989

Ak chceme vedieť, kam kráčame, musíme vedieť odkiaľ sme prišli. Preto pripomínam, po Novembri 89 sa zvádzal zápas o udržanie ľavicových ideí v spoločnosti. K tomuto vývoju som sa vyjadril v Slove „Čakanie na nového „spasiteľa“ ľavice na Slovensku“ už pred viac ako dvomi rokmi. Názov príspevku i závery, ku ktorým som dospel, sú, žiaľ, v mnohom stále aktuálne, a preto si dovolím pripomenúť aspoň tie najdôležitejšie.

Bez toho, aby som sa podrobnejšie vracal do obdobia po roku 1990, treba objektívne povedať, že prvým „spasiteľom“ ľavice bol nesporne vtedy neznámy charizmatický politik Peter Weiss. Bol to práve on, čo po prevrate v roku 1989, kedy totálne zlyhala KSS, zdvihol ľavicu na Slovensku z prachu a založil spolu s priateľmi modernú Stranu demokratickej ľavice (SDĽ).

Za ponovembrový prínos SDĽ možno považovať to, že dokázala obhájiť a zachovať ľavicové idey a uchrániť štátoprávny odkaz SNP. SDĽ sa za desať rokov od jej vzniku podarilo zmierniť sociálne dôsledky transformácie spoločnosti a tvrdých pravicových  reforiem. Došlo k záchrane ľavicových hodnôt a k ich postupnému presadzovaniu do života spoločnosti. SDĽ bola spolutvorcom Ústavy SR a aktívne prispela k vzniku samostatnej SR. Presadila viaceré sociálne opatrenia, Zákonník práce v prospech ochrany zamestnancov a zabezpečila ozdravenie verejných financií.

Tak ako aj v iných stranách aj v SDĽ sa postupne začali presadzovať osobné záujmy na úkor záujmov občanov. Strana doplatila na spoluprácu s pravicovými stranami. Po viacerých chybách časti vedenia strany, ktoré sklamali voličov a po vytesnení jej zakladateľov a spolutvorcov (Petra Weissa, Milana Ftáčnika a Brigity Schmögnerovej) z jej vedenia, strana výrazne prepadla v  parlamentných voľbách 2002. Následne sa po nástupe nového vedenia stala marginálnou stranou a splynula so Smerom.

Prirodzeným vývojom sa druhým „spasiteľom“ stal Robert Fico, keď sklamaný a nedocenený skončil v SDĽ a založil s podporou mecenášov stranu Smer. Fico tak dostal šancu sformovať novú ľavicu, ktorú využil a Smer pohltil všetky ľavicové strany – SDĽ, SDSS, SDA. Žiaľ, nešlo o zjednotenie na základe ľavicových myšlienok či programu, ale len na základe osobných záujmov jednotlivcov, a tak sa Smer potácal medzi treťou cestou a biznis stranou, až prešiel, žiaľ, len svojou rétorikou k sociálnej demokracii.

Smeru-SD nikdy nešlo o zmenu systému, ale len o jeho „poľudštenie“. Táto strana už dávnejšie vyčerpala svoje možnosti a splnila svoju historickú úlohu. Pre manažérsky systém riadenia, vplyv oligarchov a osobné chyby jednotlivcov sa Smer-SD stal neprijateľný pre väčšinu občanov, skompromitoval sa a výrazne sa zaslúžil o diskreditáciu ľavice na Slovensku.
 

Ako je to s ľavicovosťou súčasných strán

Na Slovensku v súčasnosti pôsobí 161 politických strán a z nich až 96 je v likvidácii. Napriek tomu sa pripravuje vznik ďalších 15 strán (od ODS, cez národné strany až po Pirátov), ktorých prípravné výbory zbierajú podpisy od občanov na svoj vznik. Z existujúcich strán sa len minimum, päť či šesť, pohybuje naľavo od stredu. Najvýznamnejšie sú Smer-SD a Hlas-SD, ktoré majú zastúpenie v parlamente. Niektorí tiežpolitológovia zaraďujú medzi ľavicu Progresívne Slovensko či dokonca Dobrú voľbu, strany ktoré sú na hony vzdialené od ľavice a stoja na opačnej strany barikády.

Komunistická strana ideály socializmu v minulosti nedokázala pretaviť do reálneho života. Aj dnes KSS trvá na dávno prekonaných dogmách, nevysporiadala sa so svojou minulosťou a zlyhala i pri napĺňaní vlastných predstáv. Navyše sa ďalej delila, keďže popri KSS vznikol Úsvit a VZDOR, čo sú všetko marginálne strany. KSS dospela až do takého úpadku, že v posledných voľbách ani nekandidovala.

Sociálna demokracia, ktorá ako strana v súčasnosti ani neexistuje, vždy kolaborovala s kapitalistickým režimom a vládami ktoré boli pri moci, nesnažila sa o jeho porážku, ale len o zmiernenie jeho dopadov na ľudí. Sociálna demokracia nikdy nemala veľkú podporu na Slovensku a dlhodobejšie je na odchode do minulosti. K naplneniu ideálov sociálnej demokracie mal najbližšie Dubčekov socializmus s ľudskou tvárou. Ani ten sa však nepresadil pre slabosť jeho nositeľov, najmä však pre zásah Varšavskej zmluvy v roku 1968.

Smer-SD mal najväčšiu šancu naplniť ideály ľavice. Napriek 12-ročnému vládnutiu sa mu to nepodarilo, a to ani keď mal parlamentnú väčšinu. Ľudia okolo Fica totiž nikdy nemali záujem riešiť ľavicové témy. Smer-SD počas vládnutia len zachoval status quo, akoby už nič nebolo treba meniť. nevyužil svoju pozíciu na ďalšie progresívne kroky. O politike Smeru neraz rozhodovalo biznis krídlo. Okrem sociálnych otázok a protifašistických tém nemá s ľavicou toho veľa spoločné ani dnes. Dokonca si populisticky doplnil do názvu „slovenská SD“ Žiaľ, Smer-SD sklamal ľavicových voličov a spreneveril sa ľavicovým ideálom. 

Hlas SD je jasným pokračovateľom Smeru-SD a aj on chce riešiť najmä sociálne otázky, pričom sa formuje ako antifašistický a národný. Strana predstavila päť základných programových pilierov – moderné, zdravé, sociálne spravodlivé, bezpečné a zelené Slovensko, ktorým sa nedá nič vyčítať. Programový snem ju čaká na jeseň a tak je otázne, do akej miery sa v ňom prejavia sociálnodemokratické témy a ako sa táto strana bude ľavicovo aj správať. Je však viac ako pravdepodobné, že nepôjde proti tomuto kapitalistickému systému, len ho bude chcieť istým spôsobom korigovať a robiť ho prijateľnejším pre ľudí. To však môže byť výrazne obmedzené jeho predpokladanými budúcimi pravicovými a liberálnymi partnermi.

Solidarita – hnutie pracujúcej chudoby vzniklo pred dvomi rokmi z pravicovej strany SKOK. Nie je to skutočné hnutie preto ,lebo ho netvoria členovia a štruktúry z regiónov, ale len jeho predseda Stanislav Mičev, ktorého možno považovať za ľavicového politika, spolu s dvomi, tromi členmi vedenia. Hnutie síce kandidovalo vo voľbách 2020 avšak nevyvíjalo takmer žiadne aktivity a teraz o nich nie je počuť už vôbec.

Hnutie Socialisti.sk založil Eduard Chmelár spolu so skupinou ľavičiarov a po dvoch rokoch je na politickej scéne etablované svojím programom, štruktúrami a členskou základňou. Ide o autentické, principiálne a hodnotové ľavicové hnutie snažiace sa o radikálne a systémové riešenia a zmenu spoločnosti. Jeho základnými programovými cieľmi sú sociálne spravodlivá, environmentálne udržateľná a mierová spoločnosť, prekonávanie koristníckeho kapitalizmu dôslednými reformami, ktoré povedú k humánnej spoločnosti. Zatiaľ sa hnutiu napriek jeho výrazne ľavicovým aktivitám  nepodarilo hlbšie preniknúť do povedomia občanov. Socialisti.sk sú napriek všetkému istou, ak nie jedinou alternatívou a nádejou pre ľavicových voličov.
 

Čo ukázali diskusné relácie „Slovenská ľavica 2021“

Denník Pravda v spolupráci s nadáciou Friedrich Ebert Stiftung zastúpenou v SR zorganizoval sériu diskusií o ľavici. Stretli sa verejne známi odborníci, ako historik Eduard Chmelár, filozof Martin Muránsky, Peter Takáč, politológ Juraj Marušiak, aj bývalí špičkoví ľavicoví politici ako Peter Weiss, Brigita Schmögnerová, Boris Zala i Braňo Ondruš. Mňa osobne príjemne prekvapili, okrem skúsených politikov bývalej SDĽ, aj ľudsko-právna aktivistka Alena Krempaská a viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.

Zaoberali sa aktuálnymi témami, ktoré nebudem bližšie rozoberať, keďže názory aktérov možno nájsť na portáli Pravdy. Možno len pripomeniem tie nosné v prvej časti: Ako na novú spoločenskú situáciu reaguje slovenská ľavica? Akú podobu má mať sociálny štát. Druhá časť sa venovala 30-ročnému príbehu ľavice na Slovensku, rekapitulácii vývoja ľavice od prvotnej transformácie a pripravenosti ľavice na výzvy 21. storočia. V tretej časti sa hovorilo o ekonomickej transformácii a sociálnych dopadoch na občanov. Hľadala odpovede na otázky ako je pripravená ľavica i odbory na riešenie sociálnych problémov a aká bude slovenská ľavica v nasledujúcich desiatich rokoch?
 

Debaty zostali na polceste a neriešili, čo s našou ľavicou v súčasnosti

Ako som už konštatoval, v diskusiách sa viedol múdry a pre ľavicu potrebný diskurz, avšak najmä bývalí politici akosi zabudli na dve podstatné veci, a to na vlastnú sebareflexiu pôsobenia strán a hnutí, v ktorých pôsobili a najmä na odpoveď, ako ďalej s ľavicou na Slovensku a čo preto urobíme. Svojho času V. I. Lenin povedal „Bez revolučnej teórie niet revolučnej praxe“. Túto tézu uznávam i ja, len to nemôže zostať pri teórii. Treba prispieť k tomu, aby sa správne teoretické východiska, vízia ľavicového riešenia problémov spoločnosti dostala do politickej praxe, do každodenného života spoločnosti.

Keďže niektorí politológovia a zvlášť súčasní politici majú averziu k Leninovi, tak to poviem inými slovami (pre mňa neznámeho autora) „Prax bez teórie je slepá a tória bez praxe je iba intelektuálna hra.“ Práve o tom to je!
 

Jediná cesta prežitia malých ľavicových strán je spolupráca a spájanie

Pod titulkom Boľačky slovenskej ľavice som sa vyjadril v Slove ešte v roku 2004 k vtedy aktuálnym problémom ľavice na Slovensku, ktoré sú, žiaľ, v mnohom stále platné. Veď posúďte sami: „Potreba akcieschopnej, modernej socialistickej strany je stále akútnejšia. Súvisí s ťaživou sociálnou situáciou a hľadaním východísk z nej v podobe ľavicových riešení. Občan by mal mať šancu vybrať si jasne vyprofilovanú, zjednotenú ľavicovú stranu.“ Situácia na ľavej časti politického spektra, ak sa ešte o ľavici dá vôbec hovoriť, je nedobrá. Dnes už otázka znovu stojí tak – rezignovať, rozplynúť sa v Smere-SD či teraz v Hlase-SD, alebo sa zjednotiť. Slovenská ľavica má po páde na kolená možno poslednú šancu povstať. Či sa tak stane, ukážu už najbližšie mesiace.

Mimoparlamentná ľavica by sa mala spamätať čo najskôr, je totiž pravdepodobné, že predčasné parlamentné voľby budú niekedy začiatkom budúceho roku. Môže k ním dôjsť nielen v prípade úspešného referenda, ak, pravda, vôbec bude, ale i rozpadom vládnej koalície a stupňujúceho sa tlaku občianskej verejnosti, Ak by k tomu došlo, mimoparlamentnej ľavici zostávajú len dve možnosti.

Prvou je pridať sa k strane Smer-SD či Hlas-SD. Programovo má k sociálnodemokratickým hodnotám bližšie Ficov Smer-SD, ten je však skompromitovaný a nedôveryhodný. Pellegriniho Hlas-SD je zase skôr stredoľavou stranou so silným akcentom na sociálne otázky, ale s autentickou ľavicou toho nemá veľa spoločné. Môže však ťažiť z toho, že ešte nemal možnosť a čas niečo pokaziť.

Druhou možnosťou pre malé strany a hnutia s nízkym politickým výtlakom je, aby sa po spoločnej programovej a personálnej dohode zlúčili, či aspoň pred voľbami spojili do jedného subjektu pod novým názvom. Príklad im ukázali pravicové maďarské a národno-kresťanské strany. Ani toto lídri ľavicových ministrán nepochopili a zdá sa, že je to zatiaľ nepriechodné, keď o zlučovaní nechce nik z nich ani počuť. Prevažujú veľké egá, osobné animozity a individuálne záujmy ich čelných predstaviteľov. 

Ak ľavicové strany budú chcieť prežiť, tak ďalšou, možno poslednou možnosťou je len spoločná kandidátka nezávislých ľavicových osobností a predstaviteľov mimoparlamentných strán ako Socialisti.sk, Solidarita, KSS, Vzdor, Úsvit  pod hlavičkou jednej strany, alebo hnutia so spoločným volebným programom. To jediné by mohlo umožniť ich prežitie i prienik do parlamentu a  posilniť vplyv v spoločnosti. Ak však nenájdu spoločnú reč, budú naďalej marginálnymi stranami s preferenciami pod dvomi percentami a minimálnym vplyvom v spoločnosti.

Na obzore niet nového „spasiteľa“ ľavice

Slovenská parlamentná ľavica nemá doteraz víziu a jej ambície boli a sú príliš nízke.  Niet strany, ktorá by mala sociálno-demokratickú predstavu o štáte, ani o tom ,ako by mal fungovať. Smer a Hlas navrhujú len nesystémové, jednorazové opatrenia na zmiernenie dôsledkov kapitalizmu a na zníženie sociálneho napätia v spoločnosti. Ľavica tu vždy len niečo napráva, a to je veľmi málo. Problémom je, že sa nemá kto postaviť na jej čelo a presadzovať radikálne reformy.

Vraciam sa k môjmu pôvodnému záveru spred dvoch rokov, Slovensko stále čaká na nového „spasiteľa“ tradičnej ľavice, ktorý by zvládol jej reštart. Dúfam, že sa toho naša spoločnosť dočká, zaslúžila by si to. K tomu by sme však mali prispieť všetci, teoretici i praktickí politici, všetci čo to s ľavicou na Slovensku myslíme úprimne.

(Autor je podpredsedom hnutia Socialisti.sk)

Linky na diskusie v Pravde:

Každá kríza si žiada schopný sociálny štát. Čo na to slovenská politická ľavica?

Slovenská ľavica 2021: Sociálnodemokratická?

Slovenská ľavica 2021: Málo sociálna a málo reformná? Aká bude v nasledujúcich 10 rokoch?

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama