Čo bolo, bolo, terazky je...

Počet zobrazení: 2760

V predchádzajúcom článku som naznačil genius loci Hlbokej ulice v Bratislave. Nezáleží, kto v bielej budove na jej začiatku sídli, či do Víťazného novembra 89 Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska alebo teraz Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, rozmýšľa sa v nej rovnako. Zmenil sa len nepriateľ, spolky a slovník: strýčka Sama vystriedal Putin, amerických imperialistov rozpínaví Rusi, Varšavskú zmluvu NATO, Radu vzájomnej hospodárskej pomoci Európska únia, internacionalizmus svetoobčianstvo, výdobytky socializmu eurofondy... O to desivejšie sa prekrývajú, takmer do písmena a do bodky, vtedajší a dnešný apel na zomknutosť, lebo spoločný nepriateľ stupňuje svoje propagandistické i vojenské aktivity. A niekoho prekvapuje, že duch bývalého sídla ÚV KSS sa ozýva aj z múrov bývalého Pionierskeho paláca na Hodžovom námestí?

K večnému a osvedčenému nepriateľovi zavše pribudne nejaký chvíľkový, zvyčajne podľa toho, ako sa vyspí Donald Trump, alebo ktorému americkému priemyselnému odvetviu tečie do topánok. V utorok nás minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo upozornil na zradnosť produktov čínskeho počítačového a mobilového gigantu HUAWEI. Trochu čudná starostlivosť predstaviteľa štátu, ktorého tajné služby sa prehrabávali v počítačoch významných európskych úradov a odpočúvali mobil nemeckej kancelárky, nie? Ale najmä štátu, ktorý hystericky reaguje aj na nepotvrdený zásah zvonka, hoci vonku odstavuje a zostavuje vlády na počkanie alebo sa tým vyhráža – najnovšie Venezuele a Iránu –, v záujme zbrojárskeho biznisu prehliada vraždu saudskoarabského novinára, atómové a chemické zbrane vidí len tam, kde ich potrebuje vidieť, spojencom diktuje, s kým majú a nemajú obchodovať, na koho sa už môžu usmiať, dajme tomu na severokórejského vodcu, a naopak, na koho musia zazrieť a nespustiť z mušky, potľapkáva najaktívnejšie žalobaby spomedzi bývalých sovietskych satelitov... Ani toto nezachvieva bezproblémovým partnerstvom, o ktorom hovoril pán minister Miroslav Lajčák?

Priebeh návštevy spoza Veľkej mláky donaha odhalil, že ani po tridsiatich rokoch od Nežnej revolúcie, ba ani po dlhoročnom členstve v EÚ a NATO sme nevyrástli na suverénny štát, ktorý sa rozhoduje na základe faktov, argumentov a dôkazov, a že spojenci to od nás ani nevyžadujú. Dôležitejšie je: na písknutie povoliť prelet americkým lietadlám s bombami na Belehrad, lebo iné štáty im svoje nebo nepootvorili, poslať vojakov do Iraku, hoci Saddám Husajn zbrane hromadného ničenia nemal, predlžovať sankcie, nech to stojí čokoľvek, vyslať signál spolupatričnosti napríklad Veľkej Británii v súvislosti s otrávením Skripaľovcov alebo teraz samozvanému venezuelskému dočasnému prezidentovi... V toľkej posadnutosti súdržnosťou sa na jazyk tlačí pochybnosť, či sa to naozaj stalo, že Rumunsko ako člen Varšavskej zmluvy sa vzoprelo súdruhovi Brežnevovi a nezapojilo sa do okupácie Československa v auguste 1968. Človek by o takej trúfalosti aj zapochyboval, keby... Keby si nespomenul na Turecko, ktoré ako člen NATO, nedávno kúpilo ruskú vojenskú techniku.

Nuž čo, iný kraj, iný mrav, u nás vždy platilo a platí: Hosť do Bieleho domu na Hlbokej, Boh do domu. Boha privítali aj v paláci na Hodžovom paláci a po krátkom rozhovore zaznela Andrejkova pevná odpoveď: „Vždy pripravený!“ Nie, nebol pri hosťovi až taký maličký, len mu nestihol (!) vyjadriť znepokojenie, že Spojené štáty stiahli podpis z dokumentu, ktorý má zachrániť planétu pre ďalšie generácie. Ale čo mu bráni – už opäť ako Andrejovi Kiskovi a prezidentovi SR – pozvať si amerického veľvyslanca a porozprávať sa s ním o ľahostajnosti USA ku klimatickým zmenám. Na otvorenie tém, pri ktorých nepanuje absolútna zhoda, sa vraj zmohli vládni predstavitelia. Otázkou je, či si vzácny hosť tieto témy zapamätal. Prišiel sa dohodnúť na zásadných veciach a na zásadných veciach sa zhodli a dohodli.

Už len uveriť, že na rokovaní rovného s rovným. A dozvedieť sa o čom.

Nečudo, že sme spozorneli, keď M. Pompeo v Poľsku vyhlásil, že treba vyzbrojiť východné krídlo NATO. Ak tým myslel aj nás a jeho slová sa naplnia, patrilo by sa to osláviť. A kde inde, ak nie na bratislavskom Námestí slobody, keď nám M. Pompeo v Devíne pripomenul, že od Nežnej sme nezávislí, akí sme nikdy neboli. Sovietske rakety sme manifestačne vítali na Gottwaldovom námestí. Pre mladšiu generáciu uvádzam, že v minulosti sa tak volalo Námestie slobody.

No nefabulujme a držme sa toho, čo M. Pompeo povedal u nás. Že Amerika bude v strede Európy vystupovať aktívnejšie... Nemal by nám Biely dom tie tri bodky vysvetliť? Isteže, ten na Hlbokej ulici.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984