Človek, ako terč informačného biznisu

Počet zobrazení: 2333

V ostatnom čase vnímam, akoby bol človek sústavne terčom informačného biznisu a dezinformácii. Uvedomujem si, že dezinformácie a manipulácia sú tu s nami roky, akurát počas „doby internetovej“ zažívajú  renesanciu. Rôzne generácie sú zrazu online, sledujú online spravodajstvo a často nevedia rozlíšiť relevantné zdroje od falošných. Tieto správy zdieľajú na sociálnych sieťach a rozširujú ich tak do ďalších sociálnych bublín.  Preto si kladiem otázku, čo stým. Ako bojovať s týmto fenoménom, dá sa proti nemu očkovať? Nie je náš súper silnejší a nemá aj viac prostriedkov? Názorov je, samozrejme, viacero . Niektorí odborníci tvrdia, že bojovať proti dezinformáciám je ako odmietať chrípku. Podľa nich totiž v momente, keď začíname bojovať proti cieleným a nepriateľským dezinformáciám, práve nepriateľ diktuje tému, o ktorej sa hovorí. Mňa veľmi oslovilo stanovisko PhDr. Anny Sámelovej, PhD. z Katedry žurnalistiky FF UK, ktorá mi napísala: „Dezinformácie nie sú produktom novinárskych profesionálov pracujúcich pre tradičné médiá, t. j. tlačené noviny, rozhlas a televíziu. Profesionálnu žurnalistiku totiž viažu silne regulované zákonné normy a etické predpisy. Tradičné médiá fungujú ako typické moderné inštitúcie, a teda sú založené na racionalite, logike ako nástroji na hľadanie pravdy (ako zhody so skutočnosťou), a na odôvodnenej argumentácii pri jej verifikácii. Tradičné médiá môžu zverejňovať iba overené a overiteľné informácie, ktoré štát i jednotlivec dokážu vymáhať napr. súdnou cestou (ale aj inak). Tradičné médiá skrátka publikujú na základe slobody tlače, ktorá je od prvej svetovej vojny podmienená tzv. spoločenskou zodpovednosťou editorov.

Dezinformácie (dnes sa im zvykne hovoriť fake news) sú však produktom online médií (internet, sociálne siete, sémantické platformy), kde publikuje kto chce, kedy chce, čo chce a v akejkoľvek podobe, pretože títo ľudia publikujú na základe slobody slova. Slobodu slova však neviaže žiadna spoločenská zodpovednosť editorov, ani len požiadavka publikovať overené a overiteľné informácie. Sloboda slova umožňuje každému jednotlivcovi či organizácii, aby v online médiách publikovali čokoľvek, čo neporušuje práva iných osôb. A teda aj dezinformácie (fake news), nepravdivé informácie, výmysly či dokonca lži (hoaxy). Online médiá sú založené na emocionalite (nie racionalite), ich nástrojmi na hľadanie pravdy sú viera a intuícia, ktorú merajú lajkmi a hejtmi (teda nie logika), a nástrojmi na verifikáciu pravdy sú emotikony a emoji (teda nie odôvodnená argumentácia). Keď zosumarizujeme rozdiely medzi tradičnými médiami a online médiami, dostaneme aj odpoveď na vašu priamu otázku, čo s tým. Proti dezinformáciám sa nedá bojovať nástrojmi profesionálnej žurnalistiky, hoci tradičné médiá na túto úlohu nikdy nerezignovali a pravidelne vyhľadávajú a vyvracajú fake news i hoaxy. Majú na to dokonca osobitne zriadené tímy a informačné portály.“ Toľko kolegyňa Sámelová Ja osobne som toho názoru, že v boji proti dezinformáciám a manipuláciám môže pomôcť  v prvom rade kvalitné školstvo, ktoré od malička vychováva mediálne gramotných ľudí, ktorí sú schopní odlíšiť zjavnú hlúposť od poctivo „vyzdrojovaného“ článku. V druhom rade môže pomôcť historická pamäť – teda keď je národ vyrovnaný a identifikovaný so svojou minulosťou, poučil sa z nej a neustále si ju pripomína. Ak sa tak nedeje, potom je priestor, ktorý radi zaplnia rôzne „alternatívne“ výklady dejín, kadejakí konšpirační teoretici či extrémisti. No a v treťom rade podľa odborníkov pomáhajú platformy ako Facebook či Google, ktoré „držia kľúče od miešačky“ toho, ako sa dnes informácie medzi ľuďmi šíria. Summa summarum: Pokiaľ fungujúca bezočivo arogantná stratégia vychádzajúca z opojného pocitu absolútnej moci nad všetkými niekomu neotvára oči, bohužiaľ, jeho diagnóza je finálna a nemenná . Pokiaľ si túto skutočnosť neuvedomujeme, dostávame sa do informačnej pasce a postupne budeme strácať  reálny pohľad na fungovanie spoločenstva ľudí na Zemi. Preto si myslím , že aj  malé ostrovčeky múdrosti a premýšľania sú pozitívnym signálom do budúcnosti v každej oblasti.

Je teda človek  terčom  informačného biznisu? Áno, nepochybne. Terčom, podmienkou, predpokladom, rukojemníkom.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984