Reklama
Reklama

Čínsky pás a cesta pre Tadžikistan

Počet zobrazení: 982

Čínsky projekt Jeden pás – jedna cesta je výhodný aj pre Tadžikistan. To nie je nič objavné. Modus operandi Číny v Tadžikistane sa pri presadzovaní konceptu Hodvábnej cesty však výrazne odlišuje od spôsobu celkovej a úspešnej čínskej etablácie v Strednej Ázii.

Ono totiž (ne)bezpečnostný vplyv presakujúci z Afganistanu (s ktorým Tadžikistan priamo hraničí) prináša určité korekcie v správaní Pekingu v tejto krajine. A tiež, tým že Tadžikistan (ako jediná z krajín Strednej Ázie) nie je turkojazyčná, ale historicky postavená na jazyku farsi (z čoho plynú kultúrno-náboženské odlišnosti), musí Peking používať iné inštrumentárium – ale s rovnakým cieľovým záujmom.
 

Hľadanie sa v systéme win-win
 

Podľa tadžického politológa Rašida Abdula je možné v rámci vzťahov Pekingu a Dušanbe za ostatných dvadsaťpäť rokov vydeliť dva trendy:

  • Prvým je „.... snaha vedenia Tadžikistanu získať stabilný zdroj vonkajšieho financovania ekonomického rozvoja krajiny...“
  • Druhým "... dôsledný a cielený prístup Číny k realizácii stratégie Hodvábnej cesty a substratégií Ekonomického pásu Hodvábnej cesty...“[1]

Realizácia týchto stratégií je spojená s vybudovaním systému nových (priamych) ekonomických vzťahov a sfunkčnenia strategických infraštruktúrnych projektov v Tadžikistane na účet Číny a recipročne „voľný“ prístup Pekingu k nerastnému bohatstvu krajiny (najmä zlato). Nakoniec, prečo nie, keď sa aktuálne Čína a Tadžikistan vnímajú ako strategickí partneri.

tadzikistan-cina-843.jpg
Foto: www.yandex.ru/images

Koncom 19. storočia sa na Pamíre stretli záujmy troch impérií a jedného emirátu. V rámci Veľkej hry Ruska, Veľkej Británie, Číny a Afganistanu ustálili hranice Tadžikistanu. Vtedy tu už bol, ale veľmi slabý, vplyv čínského impéria Sin (Cin), ktoré sa predtým (do príchodu Ruska) snažilo získať vplyv na celú Strednú Áziu. Prakticky až do roku 1991, keď Tadžickú SSR navštívil veľvyslanec ČĽR v ZSSR, sa Čína však o tento priestor de facto (z objektívnych dôvodov) nezaujímala. To nebránilo tomu, aby už 4 januára 1992 (teda štyri dni po ukončení existencie ZSSR) Čína, ako jedna z prvých krajín, uznala nezávislý Tadžikistan a nadviazala s ním diplomatické vzťahy. Veľvyslanectvo Číny v Dušanbe bolo otvorené 13. marca 1992 a veľvyslanectvo Tadžikistanu v Pekingu 7. apríla 1997. Prvým veľvyslancom sa stal posledný I. tajomník MV KS Tadžikistanu v Dušanbe Džamšid Karimov (počas občianskej vojny bol chvíľu predsedom vlády).

V 90-tych rokoch sa Peking uspokojil s poskytnutím symbolického úveru vo výške 10 mil. $ a humanitárnej pomoci za 200 tis .$. Aj účasť v ekonomike Tadžikistanu bola minimálna – niekoľko spoločných podnikov so zameraním na spracovanie bavlny.

Začiatkom 21. storočia sa situácia kardinálne zmenila. Podľa dostupných štatistík za roky 1999 – 2004 sa export z Tadžikistanu do Číny zvýšil 2-krát a import zaznamenal 22-násobný nárast. Za rok 2004 mal Tadžikistan obchodné saldo s Čínou -50 mil.$, čo je pre túto stredoázijskú republiku veľmi silná suma, vzhľadom na vtedajšiu veľkosť miestnej ekonomiky.

image003.jpgPodľa guvernéra Národnej banky Tadžikistanu Džamšela Nurmachmadzoda, zahraničný obchodný obrat krajiny za prvý polrok 2019 bol celkovo 2,134 mld. $, čo je nárast o 3,8% v porovnaní s analogickým obdobím roku 2018. Z toho import 1,566 mld.$ a export 570,6 mil. $.[2] Táto diskrepancia o. i. spôsobuje nedostatok „tvrdej“ valuty v krajine

Hlavným inštrumentom prieniku Číny do ekonomiky Tadžikistanu je poskytovanie „výhodných“ úverov. Po tom, čo mal v rokoch 2004 – 2005 (po reštrukturalizácii) dlh voči Ruskej federácii 299,7 mil.$ a MMF odpísal dlh 99 mil. $, čím sa celková zadlženosť znížila z 66,3 na 30,2% HDP. V Dušanbe sa rozhodli rozšíriť koridor prijímania zahraničných úverov. V roku 2006 došlo k dohode o získaní troch koncesovaných tovarových úverov z Číny v sume 603 mil. $. Výsledkom tejto politiky bolo, že v roku 2012 bol dlh Tadžikistanu voči Číne 878,5 mil. $ – t.j. 41% z celkového zahraničného dlhu krajiny. Do úzadia sa tak dostali doterajší partneri – Svetová banka a Ázijská banka rozvoja. Čo sa týka priamych investícií, Čína začína v súčasnosti v objeme predbiehať doterajšieho tradičného geopolitického lídra, Moskvu. 
 

Investície za prírodné zdroje
 

Ústredné smerovanie čínskych kreditov cez EXIM banku ČĽR do Tadžikistanu je do ťažobného segmentu a do infraštruktúry také, aby bolo kompatibilné s čínskou a nevytvárala sa konkurencia vlastným kapacitám. Najaktívnejšie a najvplyvnejšie sú čínske spoločnosti Sinohydro, China Road, Tebian Electric Apparatus (ТВЕА), alebo Zijin Mining Group Ltd.

Spomenutá Zijin Mining Group Ltd. sa postupne stala hlavným hráčom pri ťažbe a výrobe zlata v krajine, keď v r. 2007 kúpila štátny «Таджикский золоторудный комбинат» (Tadžický zlatorudný kombinát), pričom okrem prístupu k ťažbe zlata získala aj bane (najväčšie v Strednej Ázii) na ťažbu olova a zinku na hranici (ktorá dodnes nie je demarkovaná, a teda je v perspektíve sporná) Tadžikistanu a Uzbekistanu. Ide o nálezisko Altyn-Topkan (Алтын-Топкан).


https://newsru.cgtn.com/news/3d7747623135326333566d54/img/472e6b781a5741f698ccfa19daaec7ad/472e6b781a5741f698ccfa19daaec7ad.jpg

Iná čínska korporácia Tebian Electric Apparatus (TBEA) je síce etablovaná v rámci energetiky (kde konkuruje ruským investorom do aqua energetiky Tadžikistanu) – buduje tepelnú elektráreň v Dušanbe – ale tiež si divezifikovala riziko a získala právo na ťažbu nerastných surovín v Ajniskom okrese Sogdianskej oblasti Tadžikistanu. Tam sú totiž veľké zásoby uhlia (do elektrárne), drahých kovov a najmä tam je 10% svetových zásob (najviac na svete) antimónu-stibia (chemická značka Sb), bez ktorého sa nemôže zaobísť elektrotechnický priemysel (ktorý v Tadžikistane zatiaľ neexistuje).

Čo sa týka zlata, TBEA koncom roku 2019 začne prieskum a následnú ťažbu zlata v dvoch náleziskách: Horný Kumarg (Верхний Кумарг) a Východná Duoba (Восточный Дуоба) v Ajninskom okrese. Predpokladané zásoby sú cca 52 ton zlata. Čínsky partner bude mať právo vyťažiť toľko zlata, koľko je potrebné na úhradu za výstavbu elektrárne „Dušanbe 2“ (cca 330 mil. $). V prípade, že vyťažené zlato nebude dostatočne kompenzovať čínske náklady, TBEA dostane (bez konkurzu) právo na ťažbu v ešte jednom nálezisku.
 

Tranzit je tiež prioritou
 

Ide predovšetkým o budovanie cestného koridoru „Dušanbe-Kuljab-Chogor-MurgabKuľma-Kašgar“, ktorého cieľom je napojenie dôležitých miest Tadžikistanu s dopravným a logistický systémom severnej a severozápadnej Číny, s ktorou má Tadžikistan čulé obchodné vzťahy (70% z celkového obchodného obratu Číny a Tadžikistanu pripadá na tieto čínske oblasti), čo predpokladá ďalšie skvalitnenie práce vysokohorského priechodu „Kuľma-Karasu“ a tým zvýšenie komfortu (v prvej etape) pri presune tovaru po trase Čína-Tadžikistan-Afganistan-Irán. Tento koncept má však podviazané ruky v súvislosti s geopolitickou situáciou v Centrálnej Ázii a jej logickým vplyvom na Strednú Áziu. V preklade, Spojené štáty, ako odchádzajúca veľmoc, nemajú záujem na tom, aby sa tu Čína etablovala a urobia všetko pre to (a vojna pre nich nie je neobyčajný prostriedok), aby ostalo „postveľkohrové“ status quo. Lenže čínske spoločnosti už majú licenciu (od roku 2007) na prieskum a osvojenie náleziska medi „Ajnak“ cca 35 km od Kábulu a k tomu, nehľadiac na pretenzie, potrebujú dopravné zázemie a aj koridor smerom na Pakistan a nakoniec aj k Perzskému zálivu. Takže uvidíme, ako bude pokračovať „Veľká hra č. x“.

zaujimavosti_tadzikistan.jpg

Úverová politika –  hlavný nástroj
 

Javí sa, že úverová politika Číny (podporená personálnou prácou s miestnymi elitami) je hlavným nástrojom zaisťovania záujmov Číny v Tadžikistane. Tento koncept plne akceptuje nízku platobnú schopnosť Tadžikistanu a skúsenosti priamych investorov s návratom vložených zdrojov (negatívne vzorovým je prípad Ruskom postavenej vodnej elektrárne v Sangtutidinsku). Čínsky mechanizmus umožňuje Pekingu zaangažovať vlastné spoločnosti do projektov v Tadžikistane, pričom ich zabezpečí živými peniazmi z vlastných štátnych fondov a v prípade prebytku živých peňazí, tieto umiestniť v Tadžikistane znižujúc inflačné nebezpečenstvo.

Nasmerovanie úverových liniek na rozvoj miestnej infraštruktúry paralelne zaisťuje posun čínskej produkcie na trh Tadžikistanu a taktiež priemyslový rozvoj severozápadných provincií Číny.

image005.jpg
Graf: Dynamika obchodných vzťahov Číny so Strednou Áziou (v mld. $)
Zdroj: yandex.ru

 

Nehľadiac na všetko, je to hra na jednu bránu
 

Nedávno sa v denníku Washington Post objavila informácia[3], že Čína si zriadila svoju vojenskú základňu v Tadžikistane (neďaleko Mubaraku). Kto nesleduje vývoj situácie v Strednej Ázii, bol určite prekvapený, faktom však je, že reálna vojenská (nepriznaná) prítomnosť Číny v Tadžikistane je dlhodobá. Asi tri roky (s tichým súhlasom Moskvy) obsluhujú ochranu časti hranicieTadžikistanu s Afganistanom, nakoľko tieto dve veľmoci majú spoločný strategický cieľ – nedopustiť presun islamskej hrozby z Afganistanu do Strednej Ázie! A nedopustenie rozšírenia islamského extrémizmu pozitívne vplýva na realizáciu iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“. Taliban je síce čisto afganská téma, ale také Islamské hnutie východného Turkestanu a jeho vplyv na ujgurskú diaspóru žijúcu v Tadžikistane je už niečo hmatateľnejšie a uchopiteľné. Ako pre Moskvu, tak aj pre Peking..

Napriek aktivitám Číny v Tadžikistane (čo v reálnom čase vyhovuje miestnym elitám) pracovná migrácia z Tadžikistanu stojí výlučne a pevne na jednej nohe. 95 % migrantov odchádzajúci za prácou z Tadžikistanu, odchádza do Ruskej federácie, kde sa momentálne nachádza +/- cca 2 mil. občanov Tadžikistanu, ktorý oficiálne hlási, že má 7,5 mil. obyvateľov a celkom z 52 % tadžických rodín postráda niekoho, kto je v zahraničí (v Rusku) za zárobkom. Na rok 2019 gastarbaiteri z Tadžikistanu Kirgizska a Uzbekistanu použili 91 % oficiálnych pracovných povolení do Ruska. V roku 2018 to bolo 89 %, 2017 – 86% a 2016 – 82%.
 

Plynovod Čína –Turkestan
 

Podľa dostupných informácií projekt výstavby plynovodu Turkestan-Čína (966 km) by mal byť hotový do konca roku 2024, pričom najzložitejšie úseky (cez Tadžikistan) predpokladajú vybudovanie 1 560 metrov dlhého tunelu popod masív Pamíru. V súčasnosti je už vyrazených (vďaka čínskym peniazom a vďaka tadžickým baníkom) 1 450 metrov. Vďaka tomuto plynovodu dostane Čína naviac 85 mld. m3 stredoázijského plynu. Predovšetkým z Turkmenistanu, čo bude realizovať čínsko-tadžická firma Trans-Tajik Gas Pipeline Company Ltd.

image007.jpg
Trasa plynovodu do Číny cez Tadžikistan
Zdroj: www.un.org

 

Hraničné citlivosti
 

Naposledy, presnejšie 6. októbra 2011, Tadžikistan odovzdal pod jurisdikciu Číny 1 158 km2 svojho horského územia na Pamíre (cca 5,5% sporných území). Uskutočnilo sa to na základe Dohody o tadžicko-čínskej štátnej hranici (Cоглашение О таджикско-китайской государственной границе), ktorá bola podpísaná ešte 13. augusta 1999.

Celkovo nemožno projekt Hodvábnej cesty Pekingu „Jeden pás, jedna cesta“ hodnotiť, resp. na neho nazerať cez tupé ekonomické parametre. Tento projekt má civilizačnú podstatu, ktorá predpokladá okrem spomenutej ekonomickej dimenzie aj politický dialóg a kultúrne premostenie.

Tadžikistan sa môže stať, vzhľadom na tranzitný potenciál Vachanského koridoru spjivom Číny s Pakistanom a Indiou.

Inak od roku 2013 sa Tadžikistan a Čína vnímajú ako „strategickí partneri“[4], čo však nič nemení na tom, že v tadžickej spoločnosti fungujú dve tendencie:

  • Čína je dobrý sused;
  • alebo sa postupne stane Tadžikistan surovinovým príveskom Číny, ktorá bude (ak bude chcieť, pričom 52 % zahraničného dlhu Tadžikistanu je smerom k Číne, zatiaľ) obsluhovať aj politické procesy v krajine.

Zatiaľ sú názory v plichte.

Pekingu sa však darí voči Dušanbe bezbolestne a úspešne riešiť územné nejasnosti. Ide o 28,5 tis. km2. územia súčasného Tadžikistanu (cca 20% územia), na ktoré si, vzhľadom na nedokonanú demarkáciu a delimitáciu štátnej hranice,  nárokuje (najmä na východnom Pamíre) Peking.
 

Záver
 

Po ukončení existencie Sovietskeho zväzu sa dlhé roky vnímal Tadžikistan ako jedna z najviac proruských republík Strednej Ázie.

Ako však ukazuje realita konca dvadsiatych rokov 21. storočia, Tadžikistan sa fakticky stal periférnym subjektom Číny, aj keď platí v úvode napísané.

Projekt Hodvábnej cesty „Jeden pás - jedna cesta“ bude pre Tadžikistan výhodný pri akceptovaní jednej podmienky, a to že bude Peking brať do úvahy strategické záujmy Tadžikistanu. Len v Dušanbe ich – teda tie strategické záujmy – zatiaľ nikto nevie, či nechce sformulovať.

Čo sa týka pozícii Moskvy, ktorá už skoro štvrté storočie obsluhuje a drží Strednú Áziu nad vodou, odovzdanie pozícii v Tadžikistane Číne môže v dlhodobom horizonte znamenať postupnú (evolučnú) stratu celej Strednej Ázie, plus pásu od Orenburgu po Astracháň. Samozrejme, že potom sa zo Strednej Ázie, tiež z Centrálnej Ázie budú musieť porúčať aj Spojené štáty a (ne)Veľká Británia.

Uvidíme, či sem Čína (v akej miere) následne pustí Irán, Pakistan..., krajiny Šanghajskej organizácie, alebo BRICS.

S Moskvou však Peking (aspoň v Strednej Ázii) zatiaľ neustále počíta, pričom politika Číny v Strednej Ázii nie je v rozpore s moskovským konceptom.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)
 

Podobné články autora:                             

Peking v Taškente a v celom stredoázijskom okolí
https://www.noveslovo.sk/c/Peking_v_Taskente_a_v_celom_stredoazijskom_okoli

Čínska stopa v Kirgizsku
https://www.noveslovo.sk/c/Cinska_stopa_v_Kirgizsku

Hodvábna cesta na hranici Európskej únie
https://www.noveslovo.sk/c/Hodvabna_cesta_na_hranici_Europskej_unie

Hodvábna cesta a tri „D“ N. Nazarbajeva
https://www.noveslovo.sk/c/Hodvabna_cesta_a_tri_D_N_Nazarbajeva

Stredoázijská téma: Vzťahy Astany a Biškeku - ekonomická a iná (čínska) dimenzia

https://www.noveslovo.sk/c/Stredoazijska_tema_Vztahy_Astany_a_Biskeku_ekonomicka_a_ina_cinska_dimenzia

Stredná Ázia v hľadáčiku Číny
https://www.noveslovo.sk/c/Stredna_Azia_v_hladaciku_Ciny

 


[1] АБДУЛЛО Р.: Таджикистан - Китай: четверть века прямых отношений, In.: Центральная Азия и Кавказ 3/2016,  www.cyberleninka.ru/article/n/tadzhikistan-kitay-chetvert-veka-pryamyh-otnosheniy;

[4] V roku 2013 bola medzi Tadžikistanom a Čínou podpísaná Spoločná deklarácia ČĽR a Tadžikistanu  o ustanovení strategického partnerstva (Совместная декларация Китайской Народной Республики и Республики Таджикистан об установлении отношений стратегического партнерства) Plné znenie pozri: http://russian.china.org.cn/exclusive/txt/2013-05/21/content_28878852.htm;

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama