Čínsky drak nad Prezidentským palácom
Zatiaľ čo predstavitelia významných štátov EÚ sa ešte nerozhodli, či poletia alebo nepoletia na Zimné olympijské hry v Pekingu, pre prezidentku SR sa skončili. Isteže, spoločné európske hodnoty sú spoločné európske hodnoty, ale signál z Bieleho domu na tzv. diplomatický bojkot sa nedal prepočuť ani prehliadnuť. Slovenským olympionikom a paraolympionikom po niekoľkoročnej drine neostáva iné, len dúfať, že v Prezidentskom paláci sídli ešte jedna Zuzana Čaputová. A ako menej zásadová prezidentkina kópia ich nevystaví do pozície karieristov, ktorým je medaila prednejšia, ako porušovanie akýchsi ľudských práv. Pravdou však je, že viac prezidentiek nemáme, ale šťastnú cestu a úspech pod piatimi kruhmi im určite zaželá aj tá jediná. Ako inak, s roztomilým úsmevom. Napriek tomu, že olympijský oheň vzbĺkne v štáte, kde sa vláda dopúšťa „genocídy voči Ujgurom a príslušníkom ďalších prevažne moslimských menšín v oblasti Sin-ťiang“. (sport 24.pluska.sk, 8. 12. 2021) No mohla by neprijať športovcov, keď dopredu pozná odpoveď na otázku: „Kamery, kamery, povedzte že mi, kto je najkrajší na svete?“
Čína má toho za ušami viac – údajne aj apetít na vlastný Taiwan –, ale z výčitiek na jej adresu sa nebadane vytratilo potláčanie internetovej slobody. Dôvod tohto pardonu posivenému svedkovi naznačil titulok: „Viaceré krajiny využívajú pandémiu na obmedzovanie internetu.“ (www1.pluska.sk, 14. 10. 2020) Hoci v rebríčku americkej neziskovej organizácie Freedom House najhoršie skončila Čína, zafúľali sa aj členské štáty EÚ. Analytici zrejme nepostrehli rozdiel medzi komunistickou cenzúrou a bojom proti hoaxom, resp. ochranou verejnosti pred nebezpečnými informáciami. Podozrenie z čínskej cesty vzbudilo aj čerstvé prezidentkino vyhlásenie: „Devastačný vplyv sociálnych médií, šírenie dezinformačných bludov a výmyslov má priamy dosah na pandémiu a rozkladá spoločnosť znútra.“ (dennikn.sk, 15. 12. 2021) Ešteže máme mainstreamové médiá! Dennodenne nás upokojujú, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Veď iný, čiže rýdzo našský je aj triedny boj, ktorý vypukol medzi Dunajom a Vihorlatom. Ide len o zhrubnutý slovník, ktorý zaskočil a vydesil prezidentku. Akosi jej ušlo, že slovník sa nezmenil, iba pribudli ďalší adresáti nadávok a urážok. Mnohí podľa osvedčeného kľúča: kto druhému status alebo komentár kope, sám doň padne.
Zdá sa, že čínsky drak európske karty ešte nedomiešal. Olympijské hry sa blížia, ale lídri vyspelej a demokratickej Európy mlčia. Ako sa dohodnú? Poletia do Pekingu? Nepoletia? Navyše, ak jedného z nich čakajú prezidentské voľby a musí voličom ukázať, že tak, ako nezrazil podpätky pred Putinom, nezrazí ich ani pred strýčkom Samom. „Ja som ja,“ bude chcieť odkázať aj líder, ktorý po šestnástich rokoch prevzal kormidlo po Mutti Angele. Podarí sa im presvedčiť bývalé socialistické satelity, že politika by sa nemala pliesť do športu, ako nedávno naznačil Emmanuel Macron? Nestaneme sa divákmi neľútostných súbojov ešte pred zapálením olympijského ohňa? Nie v ďalekom Pekingu, ale v blízkom Bruseli. Nie v slalome či hokeji, ale v búšení sa do pŕs, kto je zásadovejší demokrat alebo v dušovaní, kto nepošle víťazovi blahoprajný telegram a po návrate sa s ním nebude otŕčať pred kamerami.
Posivený svedok sa obáva, aby lídri členských štátov EÚ hľadaním dôvodov na diplomatický bojkot olympijských hier nevyzneli ako porota speváckej megašou SuperStar. Spevákov vlastne ani nepotrebuje, lebo je to ona, porota, kto vnáša do programu čaro a dynamiku. Súťažiaci sú len figurantmi pri vytyčovaní tej najsprávnejšej línie...
