Čína – vyzývateľ Spojených štátov

Počet zobrazení: 4556

V hospodárskej oblasti z hľadiska parity kúpnej sily (zohľadňujúcej rozdielne cenové úrovne krajín) sa Čínska ľudová republika stáva začiatkom tohto roku najväčšou ekonomikou sveta. Po číslach dokumentujúcich každoročne prudký hospodársky rast tejto krajiny, a prognózach veštiacich dobehnutie Spojených štátov, sme svedkami postupného naplnenia týchto predpovedí. Samozrejme, Čína vo viacerých oblastiach (úroveň armády či technologické inovácie) za USA zaostáva, no má našliapnuté priblížiť sa im aj v týchto sférach, keďže na to má silné ekonomické a demografické predpoklady. „Ríša stredu“ – ako sa táto krajina v čínštine nazýva – sa z tohto hľadiska stáva superveľmocou. Veľkosť a rozsah čínskej výroby spojený s mnohopočetnou pracovnou silou, z toho vyplývajúci mohutný export či investície do zahraničia dosiahli nevídanú mieru. V dôsledku tejto expanzie a existujúcej vzájomnej globálnej previazanosti získala čínska ekonomika celosvetový význam.

Čína ako významný veriteľ USA nakupovala americké dlhopisy, vďaka čomu sa jej nahromadili zahraničné devízové rezervy v hodnote takmer 4 biliónov amerických dolárov. Číňania majú z toho dôvodu v ruke veľmi silnú páku – nakúpené americké dlhopisy môžu začať vypredávať, čo by mohlo spôsobiť významné znehodnotenie a ohrozenie amerického dolára ako svetovej rezervnej meny. Ak by Čína tieto dlhopisy hodila na trh okamžite, vystavila by tým nebezpečenstvu aj svoje vlastné devízové rezervy. Otázkou však zostáva zmysel nekonečného zhromažďovania týchto cenných papierov zo strany Číňanov. Okrem spomínaného predbehnutia USA na základe parity kúpnej sily si už svetové médiá menej všímali práve to, že Čína po spomalení nákupu amerických dlhopisov opatrne začína aj s ich postupným predajom.

Druhý koniec rovnice celkom zapadá do súčasného vývoja na globálnej politicko-ekonomickej scéne. Čína postupne končí s „nekonvertibilitou“ svojej meny, napríklad v Šanghaji budú meny ako euro, americký dolár, britská libra či austrálsky dolár zameniteľné za čínsku menu jüan (renminbi) a vzniknú tzv. swapové linky. Ak čínska vláda uvažuje nad možnosťou spraviť z čínskeho jüanu jednu zo svetových rezervných mien, zameniteľnosť platidla je (okrem iného) jednou z kľúčových podmienok v tomto smere. Je to ale pre ČĽR ešte veľmi dlhá cesta. Súčasné udalosti však dávajú možnosť vytvárať určité predpoklady, akým smerom sa bude vývoj v tejto oblasti uberať. Čína doteraz používala umelo podhodnotený jüan najmä na získanie výhod v exporte svojich výrobkov, no jej ekonomická expanzia prechádza do ďalšej fázy vývoja a má silný vplyv na mocensko-politické postavenie tejto krajiny.

Čínske vedenie na čele s prezidentom Si Ťin-Pchingom si veľmi dobre uvedomuje svoju pozíciu na medzinárodnom poli a podľa toho volí aj stratégiu. Nárast ekonomickej sily prináša aj nárast geopolitického vplyvu – Čína je v presadzovaní svojich zahraničnopolitických záujmov v Ázii čoraz asertívnejšia, čo dokazujú napríklad jej nároky v Juhočínskom mori. V rámci Šanghajskej organizácie spolupráce prehlbuje vzťahy s regionálnymi partnermi v oblasti bezpečnosti. V Afrike sa postupne stáva najvýznamnejším investorom. V rámci združenia BRICS čoraz väčšiu časť vzájomného obchodu s partnerskými krajinami – predovšetkým s Ruskom – uskutočňuje vo svojej mene, resp. vo vlastných menách obchodných strán. Spolupráca v samotnom BRICSe, pokračujúca vytvorením vlastnej rozvojovej banky tejto skupiny, môže v budúcnosti znamenať vážnu alternatívu k súčasnej obchodno-finančnej architektúre, ktorej kostru tvorí Medzinárodný menový fond, Svetová banka a Svetová obchodná organizácia. Dominantný vplyv v rámci týchto inštitúcií majú USA, vytvorenie nezávislej organizácie alebo dokonca ďalšieho obchodného a menového systému, ktorý bude riadený inými mocenskými centrami, znamená pre Ameriku vážnu konkurenciu.    

Čína sa teda z ekonomického hľadiska stáva najväčším konkurentom Spojených štátov. Samozrejme, ešte potrvá, kým ČĽR predbehne USA vo veľkosti HDP (v bežných cenách), a potrvá ešte dlhšie, kým sa priblíži americkej úrovni v oblasti armády, technológií či životnej úrovne širších vrstiev obyvateľstva. Každopádne „Ríša stredu“ je na medzinárodnej scéne čoraz reálnejším vyzývateľom Spojených štátov v globálnej mocenskej súťaži. Aktuálne sa viac pozornosti venuje udalostiam v Európe, no kým v súčasnosti existuje snaha napríklad nízkymi cenami ropy uškodiť ďalšiemu konkurentovi USA – Rusku, na druhej strane z nízkych cien nerastných surovín energeticky „čoraz hladnejšia“ Čína skôr profituje.

Nárast životnej úrovne sa v súčasnom svete vyznačuje vysokou mierou spotreby. Tento rast sa rozšíril aj do krajín niekdajšieho tretieho sveta. Celosvetový boj o blahobyt bol vždy veľmi tvrdý a neúprosný a v poslednom období v ňom dominovali Spojené štáty. Jednou z najlepšie vyzbrojených krajín pre tento boj sa však v 21. storočí stala práve Čína.

Autor je doktorand na Ústave politických vied SAV

Foto: Allas 0591, flickr                                           

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984