Čína v septembri 2015

Počet zobrazení: 6569

September býva v Pekingu považovaný za príjemný mesiac, lebo už ustúpili letné horúčavy i nepríjemná vysoká vlhkosť ovzdušia. Navyše, celkový dojem vylepšil fakt, že v období pred takou udalosťou, akou bolo 70. výročie víťazstva nad japonskou agresiou, vláda obmedzila prevádzku vo veľkých fabrikách v meste a okolí, takže aj v samotný Peking, známy silným smogom, mal v tomto čase oveľa dýchateľnejšie ovzdušie. Úrady sa postarali aj o pekné počasie v hlavnom meste tým, že rozháňali mraky a tým aj dážď. To všetko malo prispieť k tomu, aby sa zvýšil efekt veľkej vojenskej prehliadky organizovanej 3. septembra na ústrednom námestí Tchien-an-men. Keď k tomu pripočítame voľné dni pred výročím vzniku ČĽR 1. októbra, možno povedať, že tohtoročný september bol „obložený“ dvojicou sviatkov, množstvom voľných dní a celý tento priestor vyplnili ďalšie udalosti, ktoré buď upriamili pozornosť sveta na Čínu, prípadne sa týkali dynamického vnútorného pohybu v tejto mimoriadne ľudnatej krajine.

Veľkolepé oslavy s vojenskou prehliadkou
 

Vo svete sa hodne diskutoval fakt, že západné veľmoci a krajiny EÚ odmietli účasť na vojenskej prehliadke pri príležitosti 70. výročia skončenia vojny. Ak v prípade vojenskej prehliadky v Moskve v máji odôvodnili neúčasť udalosťami na Ukrajine, tu boli fakty oveľa chudobnejšie a vystačili si iba s povestnou „mantrou“ o porušovaní ľudských práv. Akosi nepostrehli, že Čína sa už 2500 rokov riadi inými pravidlami ako Európa, že tu má prednosť rodina pred jednotlivcom a záujmy krajiny pred záujmami indivídua. Tieto princípy načrtnuté Konfuciom sa márne snažil kedysi odstrániť aj najvyšší predstaviteľ Mao Ce-tung, naposledy v polovici 70. rokov, keď spustil v podstate poslednú kampaň svojho života, známu ako „kritika Konfucia a Lin Piaa“. Ten druhý menovaný bol Maov minister obrany dovtedy, kým po neúspešnom pokuse o prevrat nezahynul v lietadle, v ktorom utekal so svojimi komplicmi. Dnes si už v Číne pamätá málokto jeho neblahé počínanie počas takzvanej kultúrnej revolúcie. Zato Konfuciovo učenie a jeho systém morálnych hodnôt pretrvávajú aj napriek snahám Maa a kritike Západu. Vyzerá to skôr tak, že súčasné čínske vedenie sa čoraz viacej pragmaticky spolieha na ním určenú hierarchiu hodnôt v spoločnosti i rodine.

01_pa070008.jpg
Po oslavách skončenia vojny ostalo na námestí Tchien-an-men niekoľko atrakcií.

Striktný príkaz necestovať do Pekingu si dovolili porušiť v podstate dve osoby. Prvou bol český prezident Miloš Zeman, ktorý tak dal najavo, že mieni naďalej provokovať Washington i Brusel svojimi špecifickými  rozhodnutiami a vyhláseniami. Druhým bol generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. Jeho účasť na vojenskej prehliadke vyvolala ostrú reakciu Japonska. Hovorca japonskej vlády dokonca naznačil, že Pan Ki-mun mal zaujať „neutrálnejší postoj“. V Tokiu zrejme nepostrehli, že tento pán je nielen generálny tajomník OSN, ale aj Kórejčan, a preto vníma vojnové udalosti podobne ako Číňania. Aj jeho krajina bola obeťou japonskej agresie. Svoju účasť odôvodnil vyhlásením, že „je dôležité pripomínať si minulosť, uvažovať nad ponaučeniami, ktoré z nej pre nás vyplývajú, a porozmýšľať, ako napredovať k jasnejšej budúcnosti založenej na týchto ponaučeniach“.

Rovnako sa treba zamyslieť nad faktom, že USA a krajiny EÚ sa svojím postojom k ukončeniu druhej svetovej vojny v Ázii vlastne zaradili na stranu Japonska, ktoré ešte stále tvrdohlavo odmieta prejaviť ľútosť nad zločinmi svojej vojnovej vlády a neospravedlnilo sa ani za svoju koloniálnu a militaristickú politiku voči Číne a ostatným krajinám regiónu. O to citlivejšie vníma Čína rozhodnutie parlamentu v Tokiu, ktorý krátko po oslavách víťazstva nad japonskou agresiou schválil zákon umožňujúci vojakom účasť na akciách v zahraničí. V Číne sa toto rozhodnutie stretlo s nevôľou a nechýbalo ani vyhlásenie, že japonské ambície povedú k zvýšeniu napätia v regióne. Čína si preto veľmi hlasne v septembri pripomenula aj takzvaný mukdenský incident z 18. septembra 1931, ktorý sa stal zámienkou na ozbrojenú agresiu. Vtedy japonské jednotky nechali explodovať nálož pod železničnou traťou, ktorú kontrolovali a potom zo sabotáže obvinili Čínu. Ešte v ten deň cisárske letectvo podniklo prvý útok na mesto Šen-jang, čím sa začala ozbrojená invázia do Číny. Preto mnohých návštevníkov Číny prekvapili 18. septembra predpoludním sirény, ktoré zazneli v mnohých mestách poznačených vojnou. Zároveň sa ozvali zvony, ktoré 14 údermi pripomenuli 14 rokov japonskej okupácie.

02_pa070014.jpg
Námestie pripomínalo 70. rokov od konca vojny. V strede pamätník hrdinov revolúcie.

Námestie Nebeského pokoja ostalo dlho vyzdobené aj po vojenskej prehliadke. Na tejto najväčšej nezastavanej mestskej ploche na svete pribudla replika Čínskeho múru a malé kvetinové pahorky. Vzhľadom na predchádzajúce návštevy v tomto meste som mohol aj porovnávať. Koncom novembra 1989, teda pol roka po nepokojoch v Pekingu, bol prístup  na námestie zakázaný a dostal som sa tam iba na osobitné povolenie. Obmedzenia sa zrušili až koncom januára 1990. V tomto roku  sa obmedzenia prejavili tým, že na ohradené námestie sa dalo vojsť iba na niekoľkých vyhradených miestach po osobnej kontrole. Navyše, sotva sa tu možno vyhnúť všadeprítomným televíznym kamerám. Obavy z hrozby teroristických útokov teda pretrvávajú najmä vzhľadom na aktivity moslimských radikálov zo Sin-ťiangu. Návštevníkov tieto obmedzenia neodradzujú, zhromažďujú sa tu najmä k večeru, aby za zvukov hymny sledovali slávnostné spustenie vlajky zo stožiara pred Bránou Nebeského pokoja.

Podobné prísne kontroly zažije návštevník aj v múzeách a na železničných staniciach, kde cez radarovú kontrolu musia prejsť nielen cestujúci v povestných rýchlovlakoch pohybujúcich sa rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu, ale aj na bežných tratiach.

Turisti všade a najmä domáci
 

Pekné slnečné počasie a voľné sviatočné dni prispeli nepochybne k zvýšeniu počtu návštevníkov najznámejších turistických atrakcií. Aj tu možno v porovnaní s minulosťou postrehnúť určité rozdiely. Pribúda počet domácich turistov všetkých vekových kategórií. Počas návštevy Letného paláca neďaleko hlavného mesta som nadobudol dojem, že ten deň musí tu byť nejaká špeciálna akcia venovaná dôchodcom, lebo boli doslova všade a každá skupina sa poznávala podľa farby šiltoviek. Ďalším prekvapením bolo neprehliadnuteľné množstvo najmodernejších smartfónov v rukách Číňanov. Počet vlastníkov týchto najmodernejších mobilov bez ohľadu na vek a sociálne postavenie majiteľa  je doslova šokujúci a táto technická novinka takmer úplne vytlačila z verejnosti fotoaparáty. Navyše, krajina zrejme podľahla najnovšiemu trendu – používať „selfie“. Ak niekto ešte nemal tento teleskopický držiak na mobil, nevyhol sa všadeprítomným predavačom, ktorí neustále ponúkali toto zariadenie umožňujúce spojiť v jednom zábere historickú pamätihodnosť a majiteľa smartfónu. Selfie je síce dobrý prostriedok na vtesnanie svojej tváre do takmer každej fotografie, ale zároveň je to najlepší spôsob, ako pokaziť hociktorý záber pamätihodnosti tým, že v rožku alebo nebodaj priamo v strede fotky vidieť usmievavú tvár autora.

06_pa090114.jpg
Čínski dôchodcovia doslova okupovali historické pamiatky.

Potom, ako dozneli dojmy z osláv 70. výročia skončenia vojny, v médiách začala dominovať plánovaná oficiálna návšteva prezidenta Si Ťin-pchinga v USA. Médiá pripomínali, že ide o jeho prvú návštevu USA vo funkcii prezidenta, ale zároveň poukázali na fakt, že Si, ako mladý provinčný úradník, navštívil v roku 1986 americký vidiek, aby sa lepšie oboznámil s poľnohospodárstvom. V mestečku Muscatine (štát Iowa)  sa  dokonca ubytoval vo farmárskej rodine manželov Dvorchakovcov. Zaujímavé meno.

Nebola náhoda, že krátko pred návštevou prezidenta urobili USA ústretové gesto a vydali do Číny dlho hľadaného a roky žiadaného Jang Ťin-ťüna obvineného z korupcie a úplatkárstva. Tento podnikateľ utiekol do USA ešte v roku 2001 spolu so sestrou, ktorá bola vicestarostkou v meste Wen-čou a je obvinená zo sprenevery 40 miliónov dolárov. Odvtedy sa čínske úrady márne snažili o ich vydanie. Jangova sestra sa „poistila“ tým, že požiadala v USA o politický azyl. To oddialilo jej vydanie do Číny, ale nevyhla sa zatknutiu na americkej pôde. Prípad jej brata, ktorého si polícia odviedla veľmi nápadne v putách z letiska v meste Fu-čou naznačuje, že toto môže byť precedens, ktorý uľahčí podobný postup aj voči tým, čo hľadajú záchranu pred trestom formou žiadosti o politický azyl.

05_pa090102.jpg
Ani letný palác neďaleko Pekingu sa nevyhol invázii teleskopických „selfie“.

Inak, téma korupcie už dlhodobo zapĺňa stránky čínskych novín a časopisov a vyzerá to tak, že kampaň boja s týmto neduhom postúpila už hodne vysoko. V čínskej spoločnosti vzbudil značnú pozornosť prípad vysoko postaveného funkcionára Ústrednej vojenskej komisie ČĽR, keď v jeho dome našli v kufri 35 miliónov jüanov. Bol to údajne prejav vďaky za prísľub, že zariadi povýšenie jedného generálmajora do vyššej hodnosti. Tento prípad zároveň dal podnet na vznik úvah, kde dotyčný generálmajor s fixným platom prišiel k takejto sume. Nepochybne tiež braním úplatkov od podriadených.

V novinách sa hodne spomínal ďalší postihnutý, ktorý v bol septembri vylúčený z komunistickej strany, čo je krok predchádzajúci súdnemu procesu. Stal sa ním Wang Tchien-pchu, generálny riaditeľ  energetického gigantu Sinopec Group, obvinený z brania úplatkov a zneužitia moci. 

Svadobný ošiaľ
 

Keď sme pred hotelom v meste Si-an počuli jedno ráno streľbu, zbystrili sme pozornosť, ale nebolo to nič mimoriadne. V nasledujúcich dňoch sme si na takýto hluk už zvykli. Nebola to ozajstná streľba, ale výbuchy petárd, ktoré mali z okolia hotela odohnať zlých duchov. Táto pocta patrila novomanželom, ktorí práve prichádzali luxusnými autami do hotela na veľkolepý svadobný banket.

Množstvo mladomanželských párov vo svadobnom oblečení, to bol ďalší zaujímavý poznatok zo súčasnej Číny. Odhaduje sa, že v krajine sa denne zosobáši 54 tisíc párov, preto nie je problém natrafiť na mladomanželov doslova všade. Ak sa vlani zosobášilo asi 13 miliónov párov, v prvej polovici tohto roku to bolo už takmer desať miliónov a ak tento trend bude pokračovať, do konca roka sa očakáva národný rekord. Mladí sa sobášia bez ohľadu na deň v týždni a aby dodali svojmu činu príslušný akcent, ešte predtým, ako povedia klasické „áno“ obehnú všetky pamätihodnosti na okolí, aby sa tam nechali zvečniť fotografom a filmárom. Zábery a videá sú potom súčasťou slávnostnej atmosféry na svadobnom bankete.

14_pa100203.jpg
Mladomanželia sa fotia do zásoby pred Chrámom nebies v Pekingu.

Svadba sa stáva aj v Číne drahou záležitosťou. Uvádza sa, že skromný banket pre desať svadobčanov stojí v lepšom hoteli asi 8 000 jüanov (vyše 1 200 eur), ale ak chce niekto  veľkolepejšiu oslavu pod holým nebom na zelenom trávniku a za účasti 120 hostí, zaplatí za to až 30 tisíc jüanov (vyše 4 600 eur). Preto mnohí mladí Číňania dávajú prednosť svadbám v zahraničí, napríklad na ostrove Bali, lebo ich to paradoxne vyjde lacnejšie ako doma. V móde sú aj svadobné cesty do Európy. Obľúbenou destináciou je Paríž, ale aj malý grécky sopečný ostrov Santorini známy svojou neopakovateľnou atmosférou Egejského mora.

Tradičná farba svadobných šiat v Číne je červená, ale zdá sa, že aj táto obyčaj pomaly ustupuje svetovému trendu. Mnohé nevesty siahajú po západnej bielej farbe šiat napriek tomu, že v Číne je to farba smútku.

Keď už spomíname trendy, v Číne je zvykom na peších zónach v mestách umiestniť nejaké kovové súsošie. Počas predchádzajúcich ciest po Číne som nadobudol dojem, že takéto súsošie vždy vyjadruje aj nejaké posolstvo. Pred  15 rokmi zdobila známu pešiu zónu v Šanghaji tradičná rodina. Muž mal v ruke kameru, jeho manželka držala za ruku dieťa, v druhej mala nákupnú tašku z neďalekého obchodného domu. Samozrejme, že dieťa bolo dievčatko napriek tomu, že čínska rodina tradične dáva prednosť mužskému potomkovi. V tomto roku som toto súsošie už nenašiel, vystriedali ho dokonca dve nové. Na každom je osamelá mamička s jedným dieťaťom. Nikto viac. Žeby najnovší trend?

FOTOGALÉRIA

03_pa150345.jpg
Konfucius má v Číne svoje chrámy napriek tomu, že jeho učenie nie je náboženstvom.

04_pa140310.jpg
Pionier využíva obedňajšiu prestávku na napísanie domácej úlohy.

07_p1010405.jpg
Sviatočná výzdoba v uličkách mesta Su-čou.

08_p1010406.jpg
Mao Ce-tung dominuje aj tam, kde nemusí. Napríklad v súkromných obchodoch.

09_p1010354.jpg
Tradičná čínska záhrada v meste Su-čou.

10_pa130276.jpg
Každodenný tréning študentov kung-fu v kláštore Šao-lin.

11_p1010439.jpg
Panoráma novej štvrte Pchu-tung v Šanghaji. Donedávna tu dominoval „otvárač na pivo“- Svetové finančné centrum vysoké 493 metrov. Vedľa teraz vyrastá ešte vyššia, až 632 metrová Šanghajská veža.

12_p1010454.jpg
Podvečerná atmosféra na nábreží Bund v Šanghaji.

13_p1010543.jpg
Jediný rad kupujúcich v Číne sme videli pred obchodom so sviatočným pečivom. Blížil sa sviatok Stredu jesene.
Ten sa oslavuje v septembri počas mesačného splnu a túto udalosť pripomínajú okrúhle „mesačné“ koláčiky.
Tie sú zároveň sú symbolom rodinnej súdržnosti.

15bp1010554.jpg
15ap1010552.jpg














Známu pešiu v Šanghaji na Nankinskej triede zdobia dve súsošia
s osamelými ženami a jedným dieťaťom.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984