Čína v jednote a boji protikladov

Peking v nedeľu.

Býva už pravidlom, že niektoré pozoruhodné správy týkajúce sa Číny ostávajú svetom nepovšimnuté. Taký osud postihol aj nedávne rozhodnutie malej skupiny intelektuálov založiť politickú stranu pod názvom Č´-sien, čo sa prekladá ako Najvyššia autorita ústavy. To je prvý fakt, ktorý si, podľa mňa, zaslúžil primeranú pozornosť. Ak médiá túto správu ignorovali, tak zrejme z toho dôvodu, že by vyvolala zmätok v hlavách tých, ktorí sú odchovaní stereotypmi o čínskom totalitnom režime, kde ľudia nemajú takmer nijaké ľudské práva a nedostatok možnosti slobodne sa vyjadriť k záležitostiam na domácej politickej scéne. Existuje ešte aj druhý dôvod, prečo bolo vhodné všimnúť si túto udalosť prinajmenšom z čírej ľudskej zvedavosti. Jedna zo zakladateliek tejto strany Wang Čeng, lektorka istej pekinskej univerzity, vo svojom internetovom blogu oznámila, že za doživotného predsedu si zvolili bývalého vysokého funkcionára Komunistickej strany Číny, člena jej politického byra a donedávna aj nádejného adepta na najvyššie stranícke funkcie, Po Si-laja. Áno, ide o toho politika, ktorého v októbri odsúdili za korupciu a zneužívanie moci na doživotie a stratu majetku.

Obe informácie vyzerajú na prvý pohľad tak, ako keby prvá popierala druhú. Ako možno dať do súladu volanie po dodržiavaní ústavy obsiahnuté v názve novej strany s korupciou a zneužívaním moci jej predsedu? Kvôli úplnosti treba dodať, že Po Si-laj a jeho manželka Ku Kchaj-laj boli donedávna najpopulárnejším manželským párom v Číne a svoju povesť založili na stále hojne rozšírenej, ba niekedy aj narastajúcej nostalgii za starými pomermi z čias predsedu Mao Ce-tunga, keď neexistovala korupcia, organizovaný zločin a ani prostitúcia, keď neboli veľké rozdiely medzi špičkou elity a bežnými občanmi a keď sa cenila predovšetkým skromnosť a odriekanie v prospech revolúcie. Tento manželský pár bol taký populárny, že sa predpokladal výstup Po Si-laja až na samý vrchol politickej pyramídy v podobe členstva v stálom výbore politického byra KS Číny. Po Si-laj predstavoval teda v strane akúsi ľavicovú platformu a alternatívu k terajšiemu vedeniu. Dobre naštartovanú kultiváciu imidžu potom náhle prerušila nenásytnosť jeho manželky, keď vyšlo najavo, že dlhodobo zneužívala manželovo mocenské postavenie na obohacovanie a takto nahrabané milióny potom prepierala pomocou britského obchodného partnera Neila Heywooda v európskych a amerických bankách. Keď sa ju britský partner pokúsil vydierať, Ku Kchaj-laj ho spolu so svojím domácim sluhom otrávili. Odsúdili ju na trest smrti s dvojročným odkladom. Znamená to, že po dvoch rokoch môže byť trest smrti zmenený na doživotie s perspektívou prepustenia na slobodu po deviatich rokoch zo zdravotných dôvodov.

Po Si-laj odmietol priznať podiel viny na obchodných aktivitách a zločinoch svojej manželky. Zrejme práve tento fakt posilnil mnohých Číňanov v presvedčení, že za prísnym výrokom súdu je v skutočnosti jeho principiálny boj proti korupcii, organizovanému zločinu a silným ekonomickým a finančným skupinám napojeným na niektorých vedúcich predstaviteľov. To bol dôvod, prečo zakladatelia novej strany vymenovali Po Si-laja za svojho doživotného predsedu.

Mesto Šanghaj, v popredí rieka Pchu, v pozadí smog.

Plénum plné prevratných noviniek

Správu o založení novej ľavicovej strany treba dať ešte do jednej súvislosti. Objavila sa iba niekoľko dní predtým, ako zasadalo plénum ÚV KS Číny, o ktorom sa už vopred hovorilo, že posunie krajinu opačným smerom, ako žiadajú nostalgici, teda k ešte výraznejšiemu vplyvu trhu a k väčšej liberalizácii pomerov v krajine. Výsledky pléna sa očakávali s veľkým záujmom už aj preto, lebo nový prezident Si Ťin-pching svojmu americkému kolegovi Barackovi Obamovi  prezradil, že to bude najvýznamnejšie rokovanie strany odvtedy, čo otec čínskej reformy Teng Siao-pching odštartoval v roku 1978 éru socialistickej trhovej ekonomiky a otvárania sa svetu.

Výsledky tretieho straníckeho pléna, ak ich máme hodnotiť podľa doterajších vyhlásení a sľubov, naozaj obsahujú mnohé prevratné zmeny týkajúce sa nielen ekonomiky, ale aj života bežných občanov. Prvou je posilnenie úlohy trhu. Ak sa doteraz vždy zdôrazňovala vedúca úloha strany v spoločnosti, v ekonomike to už nebude platiť, lebo plénum prisúdilo trhu „rozhodujúcu úlohu“ predovšetkým v prideľovaní zdrojov. Jeden z vedúcich predstaviteľov strany zodpovedných za ekonomiku Jang Wei-min  to vysvetlil tak, že „tieto zmeny zasahujú najhlbšie uložené problémy“ čínskeho ekonomického systému. Podľa neho slovo „rozhodujúce“ znamená, že ďalšie sily môžu síce ovplyvňovať alebo riadiť zdroje, ale rozhodovať bude o nich iba trh.

Zakladatelia novej ľavicovej strany Č´-sien zrejme nebudú týmto rozhodnutím nadšení, lebo znamená, že spoločnosť sa uberá opačným smerom, ako si želajú. Aj ďalšie pasáže naznačujú, že nové vedenie strany má v úmysle posilniť nový trend tým, že umožní súkromnému kapitálu zakladať malé a stredné banky. Súkromnému kapitálu sa zároveň dovolí vstupovať do štátnych podnikov a prispievať tak k upevňovaniu zmiešanej ekonomiky. V uznesení pléna sa zároveň zdôrazňuje, že štátne podniky budú aj naďalej tvoriť chrbtovú kosť čínskej ekonomiky. Zároveň ale budú mať povinnosť presunúť až 30 % kapitálu do osobitného vládneho fondu. Ten sa potom využije na zlepšenie životných podmienok obyvateľstva.

Ulice miest v čase, keď ešte nepodľahli lákadlám motorových vozidiel.

Koniec politiky jedného dieťaťa

Čínske vedenie sa rozhodlo uvoľniť aj niektoré striktné zásady plánovaného rodičovstva. O doteraz presadzovanej zásade „jedna rodina – jedno dieťa“ sa hovorí vo svete veľa, často kriticky, ale väčšinou nepresne. Už samotná vyššie citovaná zásada nezodpovedala súčasnej realite. Prvá nevyhnutná korektúra súvisí s faktom, že obmedzenia sa netýkali národnostných menšín, ale iba etnických Číňanov (Chanov) a aj to len tých, čo žili v mestách. Na vidieku platila aj doteraz zásada, že ak prvým potomkom bolo dievča, rodina mohla mať viac detí. Tradícia mužského potomka v rodine je teda veľmi silná. Presvedčil som sa o tom počas jednej cesty po čínskom vidieku. Istý roľník neďaleko mesta Šen-čen mal dokonca štyri deti. Keď som sa opýtal, ako je to možné, vysvetlil to jednoducho. Prvé tri deti boli dievčatá.

Určité výnimky existovali aj v mestách. Ak obaja rodičia pochádzali z rodín s jedným dieťaťom, mohli mať aj ďalšieho potomka. Terajšie uvoľnenie spočíva v tom, že druhé dieťa môžu mať aj tí manželia, z ktorých jeden pochádzal z trojčlennej rodiny. Vzhľadom na fakt, že terajší mladí Číňania vyrastali v období obmedzovania pôrodnosti, uvoľnenie prísnych predpisov sa týka v podstate takmer všetkých.

Ďalšiu výnimku tvorili bohatí Číňania. Mali toľko detí, koľko chceli, lebo pokutu spojenú s nedodržiavaním zásady si mohli dovoliť zaplatiť a neboli odkázaní na detské prídavky. V každom prípade postupná likvidácia zásady „jedna rodina – jedno dieťa“ pomôže odstrániť také problémy spojené s regulovaním pôrodnosti, ako je starnutie populácie, kupčenie s deťmi  a nenaplnené túžby vyše 100 miliónov mužov, ktorí si nemôžu nájsť životnú partnerku. Navyše, o dve desaťročia sa predpokladá začiatok poklesu počtu obyvateľov Číny, preto kontrola pôrodnosti stratí svoj doterajší význam.

Koniec táborov prevýchovy 

Početné zmeny schválené na pléne sa týkajú súdnictva. Čína postupne zredukuje počet zločinov, za ktoré doteraz hrozil odsúdenému trest smrti. Krajina zároveň zruší to, čomu sa eufemisticky hovorí „prevýchovné pracovné tábory“. Doterajší systém platil od roku 1957 a jeho hlavný problém spočíval v tom, že previnilcov obvinených za menej závažné porušenie zákona posielali „na prevýchovu“ trvajúcu až tri roky komisie zostavené zo zástupcov rozličných inštitúcii na miestnej úrovni. Teda niečo ako ľudové súdy. Tam sa príliš na trestný zákonník nedbalo. Odteraz aj toto má byť v kompetencii súdov nezávislých od politickej moci. Nový zákon má zároveň zakázať vynucovanie priznania mučením alebo zlým zaobchádzaním. Záverečný dokument doslova sľubuje, že „uplatňovanie ústavy sa dostane na novú úroveň s cieľom zabezpečiť, aby sa na všetkých uplatňoval zákon rovnako“.

Čínsky vidiek

Prijaté uznesenia nepochybne povedú k uľahčeniu života mnohých obyvateľov, ale pokusy ovplyvniť dianie v krajine prostredníctvom nových ešte ľavicovejších organizácií naznačujú, že nespokojnosť existuje a v niektorých skupinách môže pokračovať aj naďalej. Najmä keď v doteraz uverejnených uzneseniach pléna sa nekladie veľký dôraz na narastajúci rozdiel medzi malou skupinou bohatých a zvyškom obyvateľstva. Zásadne sa nerieši ani veľké znečistenie životného prostredia, ani opakujúce sa prípady zhoršenia kvality potravín, ktoré v mnohých prípadoch ohrozovali zdravie ľudí. A naďalej ostáva otvorenou otázka, či nové vedenie si dokáže poradiť s korupciou vo všetkých vrstvách spoločnosti počnúc starostami malých obcí vo vzdialených provinciách až po politikov na vysokých miestach v Pekingu. Tento problém je o to vážnejší, že o nových prísnych zákonoch a o ich vymožiteľnosti v praxi, budú v mnohých prípadoch paradoxne rozhodovať samotní stranícki funkcionári  často podliehajúci návnadám korupcie. Ako v tejto súvislosti poznamenal jeden novinár (použijúc pritom odvolávku na americkú vianočnú tradíciu), ak by sa členovia strany naozaj podriadili novým zákonom, bolo by to tak, ako keby si morky dobrovoľne odhlasovali existenciu Vianoc, ktoré pre nich vlastne znamenajú každoročnú hromadnú likvidáciu.

Dva nové výbory v rukách prezidenta

Väčšiu pozornosť vo svete vzbudilo rozhodnutie ustanoviť dve nové centrálne inštitúcie. Jedna bude dohliadať na realizáciu reforiem, druhá sa týka národnej bezpečnosti. Pokiaľ ide o Výbor národnej bezpečnosti (tak sa väčšinou prekladá názov druhej inštitúcie), prezident ním získa priamu kontrolu nad armádou a všetkými bezpečnostnými zložkami. Ide pravdepodobne o reakciu na niektoré odstredivé tendencie, ktoré sa objavili v Tibete a medzi moslimskými Ujgurmi v provincii Sin-ťiang. Napokon, aj nedávny výbuch v Pekingu na námestí Tchien-an-men sa pripisuje na vrub extrémistom vyzývajúcim za odtrhnutie Sin-ťiangu od Číny.

Nový výbor bude zrejme koordinovať aj reakcie na pokračujúce územné spory o ostrovy v Juhočínskom mori, na ktoré si robia nároky viaceré krajiny. Istotne nebola náhoda, že bezprostredne po skončení pléna a vytvorení Výboru národnej bezpečnosti uverejnila Čína mapu, na ktorej vyznačila novú zónu svojej protivzdušnej obrany. Týka sa práve ostrovov v spornej oblasti. Čína oznámila, že umožní cudzím lietadlám vstup do tejto zóny, ale bude od nich požadovať, aby sa identifikovali. Prvé reakcie z Japonska, Vietnamu a Filipín, ako aj zo všadeprítomných Spojených štátov nenaznačujú, že by sa chceli tejto novinke podriadiť. Je teda možné, že novovytvorený Výbor národnej bezpečnosti bude mať čoskoro plné ruky práce.

Foto: Archív autora