Reklama
Reklama

Chudák Nepela!

Počet zobrazení: 3785

Keď sa európska ľavica zriekla výraznejšieho odlíšenia sa od európskej pravice v otázkach sociálno-ekonomických, našla si novú agendu v oblasti ochrany práv menšín. Pravda, sú menšiny, ktoré ochranu potrebujú a sú menšiny, ktoré ako také ani politici a im slúžiace médiá ani nevnímajú. Napríklad menšina nezamestnaných, ktorá v krajinách, ako je Španielsko, už pomaly dobieha väčšinu. Ale virtuálne by sme za menšinu mohli vyhlásiť aj deti s okuliarmi, ktorým sa ich rovesníci už aj za čias môjho detstva vysmievali a nazývali ich okuliarnikmi.

Mimoriadne atraktívnou menšinou sa však v posledných desaťročiach stala menšina sexuálne inak orientovaných. Vzťah spoločnosti k nim je rozdielny v jednotlivých krajinách, niekde tolerantný, inde ľahostajný alebo dokonca nepriateľský a nezávisí len od príslušných legislatívnych noriem, ale aj od rôznej miery tolerancie v spoločenskej makro- i mikroklíme. Podľa priestoru, aký sa problémom tejto menšiny venujú médiá, vyzerá to niekedy tak, akoby šlo o najzávažnejší problém dnešnej civilizácie, dôležitejší než vojny, občianske vojny, nezamestnanosť a život bez perspektívy. Už niekedy koncom 90. rokov som v našich kinách videl francúzsky film, ktorého hlavného hrdinu (hral ho Gérard Depardieu) začali omylom považovať za gaya, vďaka čomu v zmysle pozitívnej diskriminácie urobil závratnú kariéru v zamestnaní. Isteže to nie je typické pre všetky krajiny, ale keď už sa francúzsky filmár podujal čosi podobné natočiť, aspoň v jeho vlasti vzťah k sexuálnym menšinám zrejme závažným problémom nie je.

Najnovšie v rámci rusofóbie, ktorou trpí nielen západná Európa, ale aj väčšina našich politikov a médií, sa veľa písalo o potláčaní práv homosexuálov v Rusku, ba ozývali sa aj hlasy o bojkote olympijských hier. Istý slovenský humorista dokonca demagogicky vyhlásil, že ruský zákon o zákaze propagácie homosexuality by znemožnil účasť na olympiáde aj nášmu niekdajšiemu olympijského víťazovi Ondrejovi Nepelovi. To už ale nepovedal, že by sa postihu dočkal azda len v tom prípade, keby si na športový dres nalepil nápis: „Nech žijú homosexuáli!“ Z podobných kritických vyhlásení však nezainteresovaný čitateľ môže získať dojem, že v Soči športovcov testujú a na štart pripúšťajú len heterosexuálov. Tak ako naši umelci a vôbec verejnosť pod tlakom odsudzovala Chartu ‘77 bez toho, že by poznala jej text, tak sa dnes spomínaný ruský zákon interpretuje ako postih homosexuálov, hoci ho nikto z nás detailne nepozná. Tým, ktorí Rusko ešte stále považujú za ríšu zla (hoci nezabíja civilistov ako to beztrestne robí „najslobodnejšia krajina sveta“), dalo facku 44 svetových štátnikov na tribúnach v Soči a najväčšie osobnosti nielen ruského športu, ale aj kultúry včlenené do otváracieho ceremoniálu (filmár Nikita Michalkov, dirigent Valerij Gergiev a speváčka Anna Netrebko).

SÚVISIACE

Veľkodušnosť a veľkoleposť Anastasie Kuzminovej

Výzva médiám na olympijský mier

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     

Komentáre

Obrázok používateľa Jozef Gazarek
#1
Jozef Gazarek
12. február 2014, 18:39

     Vážne Nepela, a prečo to je,  a to skúste to vysvetľovať.  25 rokov po Rakúsko Uhorsku bola cesta sveta úplné iná ako v roku nula, za 25 rokov prešiel jeden vek sveta. A to aj bolo počuť, vidieť a najmä cítiť. Tiež to platí o 25 rokoch po roku 1948.  Ja si napríklad myslím, vidím a počujem, že jeden vek sveta prešiel za 25 rokov  od roku nula zániku československého socializmu.  A prečo ako na pohrebe súdruha Biľaka máme ľudí,  ktorí hrdinsky bojujú s dejinami, prečo sú dejiny nezmyselne kritizované ak majú byť zmyselné poučenie.  A prečo Nepela, ak jeho rodina má iné spomienky, ako tu nezabúdka na pohľad ale v dotyku  tŕňová koruna.  Teda  nielen zlo je vnášané do ľudí  z dejín, aby neviedli dnešné zlo, ale aj tu dobráci vyťahujú dobro dejín absolútne sebecky a  bezohľadne  voči iným, napríklad rodine. Ako majú byť slušní  tí  nepriateľskí k československému socializmu ak sú neslušní tí čo čerpajú dobro z československého socializmu.  Dobre,  historický prístup autora,  ale skúste to vysvetľovať, aký vek sme prežili za posledných 25 rokov, pretože z toho veku je tvorená budúcnosť.  „Čo sa babe chcelo, to sa babe prisnilo.“  Tak to bol úvod k pánovi Ficovi. Ja tu tvrdím, že voľby rozhodujú o vnímaní minulosti  a je to iba nezáväzná anketa o  potencii budúcnosti. Ak by pán Fico robil prieskum svojho rozhodnutia vojsť do volieb prezidenta,  tak by bola moja odpoveď  nie, ak sa pan Fico rozhodol, tak moja odpoveď môže byť iba áno.  Teda kto v každej situácia  uplatňuje svoj názor, neprihliada na osobu toho,  koho meno sa spomína, tak  môže škodiť svojmu zámeru, je kontraproduktívny.  A to skúste vysvetľovať!  

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama