Reklama
Reklama

Cestovanie za Francescou

Štrasburg: Opéra National du Rhin
Počet zobrazení: 3644

V nepríjemnom počasí na prahu zimy som sa vybral do Štrasburgu, aby som v tamojšej Opéra National du Rhin mohol navštíviť operu, ktorú som po prvý raz počul ako dvadsaťročný z talianskeho rozhlasu, no na program operných divadiel sa dostáva len zriedkavo. Ide o najznámejšiu z trinástich opier talianskeho skladateľa Riccarda Zandonaia s názvom Francesca da Rimini.

francesca.jpg

Francesca a Paolo, Tristan a Izolda, Lancelot a Ginevra, Romeo a Júlia, Dido a Aeneas sú z legiend a klasickej literatúry známe dvojice nešťastných zaľúbencov. Popularita prvej dvojice zo spomínaných nie je daná ani tak historicky potvrdenými dátami z konca 13. storočia, vďačí za ňu skôr veľkému básnikovi z prelomu stredoveku a novoveku Dantemu. Ten hriešnych milencov vo svojej epochálnej Božskej komédii umiestnil do prvej časti s názvom Peklo. Príbeh lásky Paola Malatestu z Rimini a jeho švagrinej Francescy (pôvodom z Ravenny) sa potom stal inšpiráciou pre mnohých umelcov. Z hudobných skladateľov mu venoval symfonickú báseň Čajkovskij, ako divadelnú tragédiu ho prezentoval romantický básnik Silvio Pellico (väznený na brnianskom Spielbergu) a svetoznámy predstaviteľ dekadentizmu Gabriele D´Anunzio. Z maliarov sa zhliadli v príbehu Francúz J. A. D. Ingres a anglický preraffaelista Dante Gabriel Rossetti, opernú podobu mu dodali Sergej Rachmaninov a Riccardo Zandonai.

Taliansky operný skladateľ Zandonai skomponoval trinásť opier a. Z nich tie najlepšie sa opierali o známe literárne námety: Cavalieri di Ekebu podľa románu Selmy Lagerlöfovej, Romeo a Júlia podľa Shakespeara a Francesca da Riminy podľa D´Anunzia. Pri komponovaní Francescy sa skladateľ opieral o libreto spracované hudobným vydavateľom Riccordim  podľa päťdejstvovej drámy spomínaného talianskeho výstredného estéta. D´Anuziova tragédia mala premiéru v roku 1901, Zandonaiova opera o trinásť rokov neskôr. Libretista skracoval dramatický text, no ponechal mu jeho ducha a základné epizódy pri vývoji deja. Francesca je prinútená vydať sa z politických dôvodov za krivého Giangiotta Malatestu, no na prvý pohľad sa zamiluje do jeho krásneho brata Paola. Mladí ľudia dlho vzdorujú svojim citom, no napokon im podľahnú a zato zaplatia svojimi životmi. Na rozdiel od spisovateľovej verzie, ktorá zdôrazňuje hrdinskosť a heroizmus postáv bojujúcich za lásku a proti spoločenským tabu, Zandonaiova opera síce tiež zobrazuje krutosť doby počnúc vojnami po osobnú krvavú pomstu, ale má aj poetickú rovinu. Z hudobnej stránky skladateľov rukopis mieša taliansku melodiku neskorého verizmu s vplyvom Richarda Wagnera. Ten sa prejavuje najmä v tom, že krása hudby je zakliata skôr v orchestrálnej partitúre než v sólových speváckych partoch.

Dnešná opera je plne globalizovaná. Na Slovensku v tejto sezóne získala Dosky ako najlepšia inscenácia sezóny Vivaldiho opera Arsilda, do ktorej sme prispeli scénickou výpravou a jedinou slovenskou speváčkou. A podobne je to aj inde. V Štrasburgu medzi trinástimi významnejšími účinkujúcimi boli dvaja z Talianska ,potom Španielka, Brazílčanka, Argentínčan, Američan, Brit, Katalánka, traja sólisti z Nemecka a dve mladé francúzske členky Operného štúdia pri štrasburskej opere. Za dirigentským pultom stál ešte nie príliš známy Talian Giuliano Carella, réžiu mala Nemka Nicola Raab, ktorá v roku 2013 režírovala v Opere SND operu Dorian Gray od slovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej. Na celovom úspechu diela má zásluhy aj výborné scénické riešenie Ashleya Martina-Davisa. Svojou jednoduchou a čistou koncepciou dopomáhalo k budovaniu atmosféry surových výjavov ako aj procesu vývoja citového vzplanutia mladých zaľúbencov. Výborný spevácky výkon ako Francesca podala Saioa Hernández, chvíľami zádumčivá a nostalgická, chvíľami zasa plná potlačovanej vášne. Argentínsky tenorista Marcelo Puente (Paolo) nespieva na tých najvýznamnejších operný javiskách (hosťoval zato v pražskom ND), ale je vhodným typom pre dramatické postavy. Najznámejším, ale nie najlepším z trojice protagonistov bol taliansky barytonista Marco Vratogna s obrovským hlasovým materiálom, ale menšou kultúrou prejavu. Ak prihliadnem aj k predstaviteľom menších postáv a po mojich skúsenostiach z operných javísk Berlína, Paríža, Barcelony, Toulouse či viacerých talianskych divadiel, dochádzam k presvedčeniu, že o speváckych kvalitách nemožno súdiť podľa významnosti operných divadiel, v ktorých účinkujú, ale len podľa vlastného úsudku. Necítil som takmer nijaký rozdiel medzi kvalitou výkonov z predstavenia v Štrasburgu a vo vyššie spomínaných slávnejších operných domoch. Operný „kolotoč“ dnes potrebuje stále nové a nové tváre a speváci zasa potrebujú viac než vlastné umelecké danosti schopného manažéra. Aj preto dnešná opera už nie je tým (s výnimkou pár hviezd), čím bývala v prvých povojnových desaťročiach. Ešte šťastie, že režisérka neinscenovala Francescu da Rimini v kozmickej lodi tak, ako nedávno to v Paríži urobili s Pucciniho  Bohémou.

Ešte pár slov k navštívenému divadlu. Jeho budova bola postavená v rokoch 1809 – 1821 a po zbombardovaní vo francúzsko-pruskej vojne obnovená v roku 1888. Je postavené v neoklasicistickom slohu a má kapacitu 1142 sedadiel. Vstupenky na navštívenú inscenáciu sa pohybovali od 15 do 90 eur. Súbor hráva aj v ďalších dvoch mestách (v Colmare a Mulhouse) a na svojom javisku hostí aj baletný súbor, Štrasburskú filharmóniu a Symfonický orchester Mulhouse. V tejto sezóne divadlo ešte uvedie Mozartovu Figarovu svadbu, Massenetovho Werhera, modernú operu japonského autora, dve krátke opery Brechtovho spolupracovníka Kurta Weila a Čajkovského Eugena Onegina. Alsasania sú na svoju osobitosť hrdí, čo sa prejavuje aj vo výzdobe divadla.

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama