Čestné občianstvo pre Máriu Teréziu?

Tristo rokov od narodenia významnej panovníčky (1)
Počet zobrazení: 5528

01_maria_terezia_so_zbierkou_svojich_korun_polovica_18._storocia_vieden.jpgPo tieto dni si stredoeurópske krajiny pripomínajú významné výročie jedinej ženy ako najvyššej predstaviteľky niekdajšej habsburskej monarchie. Pred tristo rokmi sa 13. mája 1717 o pol ôsmej ráno narodila vo viedenskom paláci Hofburg najstaršia dcéra cisára Karola VI. a Alžbety Kristíny Brunšvickej. Ešte v ten deň ju pokrstili ako Máriu Teréziu Walburgu Amáliu Kristínu.

Pretože jej jediný brat Leopold Ján zomrel ako maličký a po nej sa cisárskym rodičom narodili len dve dcéry – Mária Anna a Mária Amália (zomrela ako šesťročná), bremeno viesť obrovskú ríšu, ktorá nevyhnutne potrebovala zásadnú modernizáciu, pripadlo po otcovej smrti Márii Terézii, ktorá mala vtedy sotva dvadsaťtri rokov.






Mária Terézia so zbierkou svojich korún, neznámy autor v polovici 18. storočia, Viedeň.


Praha zatiaľ bez sochy jedinej kráľovnej
 

Najviac obdivovateľov má dosiaľ Mária Terézia v Rakúsku, ale aj v Maďarsku, napriek tomu, že bola Habsburka. Naši západní susedia slávnostne otvorili veľkolepú výstavu Mária Terézia: Strategička. Matka. Reformátorka, ktorá potrvá až do konca novembra a tematicky ju rozčlenili do štyroch miest. Vo Viedni v múzeu nábytku a v múzeu kočov, a na dvoch zámkoch, čo by ste z Bratislavy kameňom dohodili – v Schloßhofe a Niederweidene.

Nastávajúci jubilejný rok panovníčky však vlani v decembri avizovala aj česká tlač. Historik Ivo Cerman v Lidových novinách o nej konštatoval, že prinajmenšom v 40. rokoch 18. storočia mala k Čechám „skutočne zvláštny vzťah a možno nemala našu krajinu úplne rada“.

Na jar 1743 sa vydala na cestu do Čiech. Do Prahy dorazila 29. apríla a 12. mája sa v Chráme sv. Víta uskutočnila korunovácia jedinej kráľovnej v histórii krajín českej koruny. Na jej adresu sa vraj vtedy Mária Terézia vyjadrila, že sa podobá na šašovskú čapicu. To jej Česi asi doteraz neodpustili, napriek tomu, že sa jej podarilo vyhnať z Čiech okupačné francúzske a bavorské vojská, presadila celý rad osvietenských reforiem a v rokoch 1753 až 1775 dala veľkoryso pre budovať Pražský hrad v podstate do súčasnej podoby.

2._vystava_zena_cisarovna_s_obrazom_daniela_brigyanyiho_post-popartova_maria_terezia_kombinovana_technika_2017.jpg
Z výstavy v Rakúskom kultúrnom centre na Hodžovom námestí v Bratislave
Žena, cisárovná,  obraz Daniela Brigyanyiho Post-popartová Mária Terézia,
kombinovaná technika, 2017.

Kompletnú barokovú rekonštrukciu viedol viedenský dvorný architekt Niccolo Pacassi. Po prestavbe niekdajšieho Rožmberského paláca a ďalších domov v Jiřskej ulici na Ústav šľachtičien spojil budovy západne od Starého kráľovského paláca do jednoliateho zámockého celku s čestným prvým nádvorím. Štátne reformy jej syna Jozefa II., ktorý sa odmietol korunovať za českého (i uhorského) kráľa, znížili význam historického sídla Přemyslovcov, Luxemburgovcov aj Habsburga Rudolfa II. Jeho umelecké zbierky nechal cisár rozpredať či odviesť v rámci všeobecnej centralizácie ríše do Viedne. Renesančný Letohrádok kráľovnej Anny Jagelovskej, Rudolfovej babičky, Míčovna a románsky Kláštor sv. Jiřího dal do užívania vojsku.

Hoci v zlatej stovežatej v minulosti odhalili pomníky mnohým vládcom, aj cudzieho pôvodu, Mária Terézia sa tam sochy doteraz nedočkala. Pri príležitosti jej súčasného výročia síce  pred troma rokmi vypísala mestská štvrť Praha 6 súťaž pre umelecké dielo do nového parku pri Prašnom moste, ale z 28 návrhov víťaz nevzišiel. Park i s fontánou medzitým pre verejnosť otvorili, no bez skulptúry kráľovnej.

Lidovky sa utešovali tým, že v Bratislave majestátne súsošie stálo, ale po vzniku Československej republiky ho odstránili. V každom prípade Česká televízia uviedla v predvečer narodenín Márie Terézie zaujímavý dokumentárny 55-minútový film v koprodukcii Rakúska, Francúzska, Nemecka a Česka Mária Terézia - Jej Veličenstvo a matka na základe nedávno objavenej korešpondencie panovníčky s jej obľúbenou dvornou dámou a dôvernou priateľkou baronesou Sofiou Amáliou zo Schrackburgu, ktorá sa vydala za grófa z Enzenberga. Takmer tridsať rokov putovali medzi Viedňou a zámkom Tratzberg v Tirolsku dôverné listy o príslušníkoch šľachtických rodín, no aj o domácej a zahraničnej politike. Bratislavu vo filme predstavili iba historickým obrazom o korunovácii v Dóme sv. Martina. Škoda, najmä keď je tento svätostánok krásne vynovený, nehovoriac o Hrade, zrekonštruovanom práve podľa plánov z čias Márie Terézie.
 

Ako sa s jubileom vyrovnala Bratislava?
 

Naša RTVS sa zmohla len na konštatovanie, že sa má o tejto panovníčke nakrútiť koprodukčný hraný film krajín bývalej habsburskej monarchie (ČT, ORF, MTV, RTVS a nemecká súkromná spoločnosť Beta Film). Projekt dvojdielnej 200-minútovej televíznej minisérie je už sfinalizovaný, v týchto dňoch sa začína s nakrúcaním v Prahe. Slovensko na audiovizuálne dielo prispeje sumou 991 200 eur. Premiéry by sme sa mali dočkať na Vianoce.

3._gerlinde_kosinova_maria_theresia_300_2017_vystva_v_rakuskom_kulturnom_centre.jpg
Gerlinde Kosinová: Maria Theresia 300, 2017, výstava v Rakúskom kultúrnom centre. 

Bez ohľadu na „ikonoboreckú“ epizódu so sochou z roku 1921 by si Máriu Teréziu Slováci mali viac vážiť, osobitne Bratislavčania. Práve za jej vlády dosiahol Prešporok najväčšiu slávu a rozkvet. V našom hlavnom meste sa však nenašla ani jedna ulička, nieto námestie, ktoré by nieslo jej meno. Ulíc pomenovaných po osobnostiach, ktoré ani netušili, že nejaká Bratislava existuje, máme neúrekom.

Keď som sa v Bratislavskom kultúrnom a informačnom stredisku na Klobučníckej ulici opýtal, či majú nejaké propagačné materiály ohľadom našej jubilantky, iba pokrčili plecami: „Bude tradičná korunovácia.“ Potom pani vydolovala zo šuplíka malú skladačku o akciách mestského múzea pre deti v roku 2017, na ktorej je kresba panovníčky s tým, že 10. až 12. mája organizovali tematický balík vzdelávacích aktivít pre školy. Teda nič také pre domácich či zahraničných návštevníkov. Pritom v dejinách najznámejšia Viedenčanka chodila do Prešporka takmer ako na klavír. Záujem Bratislavčanov by bol iste veľký.

Cestovná kancelária Liber usporiadala pre svojich priaznivcov 13. a 14. mája pri príležitosti 300. výročia narodenia matky dvoch cisárov vlastivedné vychádzka po stopách Márie Terézie v centre nášho hlavného mesta. Na každej sa zúčastnilo 50 až 70 milovníkov histórie. Od sprievodkyne Ireny Chrapanovej sme sa dozvedeli mnoho zaujímavostí, ktoré s jej dovolením využijem aj v tomto článku.
 

Krvavá predohra v stredovekom Uhorsku
 

Mária Terázia nebola prvou ženou, ktorý si sadla na uhorský trón. Predstihla ju takmer o štyristo rokov jej menovkyňa – Mária I. z rodu Anjou (preto bola tá habsburská korunovaná v Bratislave ako Mária II. Terézia). Kráľ Ľudovít I. Veľký, syn Karola I. Róberta, pochádzajúci z neapolských Anjouovcov, sa tak ako cisár Karol VI. (uhorský kráľ Karol III.) nedočkal ani po 16 rokoch manželstva mužského potomka, len troch dcér. Najstaršia, Katarína, zomrela ako osemročná, najmladšiu Hedvigu vydal za poľského kráľa Vladislava Jagelovského a prostrednej Márii sa ušlo panovnícke žezlo týždeň po tom, čo jej otec predčasne skonal v Trnave ako 56-ročný. Ešte predtým sa mu podarilo presadiť následníctvo po ženskej línii.

15._kralovna_maria_i._z_anjou_v_kronike_jana_z_turca.jpg
Kráľovná Mária I. z Anjou v Kronike Jána z Turca.

Máriu I. slávnostne pomazali 17. septembra 1382 v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár) vo veku jedenásť rokov. Preto sa regentkou stala jej ambiciózna matka Alžbeta Kotromaničová. Hoci jej dcéru ešte Ľudovít zasnúbil za budúceho českého kráľa Žigmunda Luxemburského, kráľovnej vdove sa ako zať viac pozdával brat francúzskeho panovníka Ľudovít Orleánsky (ten sa mal pôvodne oženiť so spomínanou Katarínou) a pustila sa do intrigovania.

Žigmund v roku 1385 vtrhol z Moravy do Uhorska a sľubovanú svadbu s Máriou si vynútil. Časť uhorskej šľachty však podporovala neapolského kráľa Karola Malého, ktorý obsadil Budín a nechal sa korunovať aj za uhorského panovníka ako Karol II. Po vyše mesiaci ho však Alžbeta s Máriou vlákali do svojich komnát na Budínskom hrade, kde ho chceli dať zamordovať. Prvý pokus sa im vydaril tak napoly. Zraneného vzdorokráľa previezli na Vyšehrad (Visegrád), kde ho konečne dorazili. Podľa jednej verzie ho otrávili, podľa druhej zahrdúsili.

6._korunovacia_kralovnej_marie_i._z_anjou_v_stolicnom_belehrade_na_ilustracii_giulia_ferraria_z_prvej_polovice_19._storocia.jpg
Korunovácia kráľovnej Márie I. z Anjou v Stoličnom Belehrade
na ilustrácii Giulia Ferraria z prvej polovice 19. storočia.

Krvavá odplata Karolových prívržencov na seba nenechala dlho čakať. Obe kráľovné zajali pri ceste do Chorvátska a väznili na tamojších hradoch. Keď sa Žigmundovi, medzitým korunovanému za uhorského kráľa, po roku podarilo manželku vyslobodiť, svokra už bola zrejme na jeho veľkú radosť mŕtva. Vzbúrenci ju v Novom Grade na Istrii uškrtili. Keď Mária už ako formálna spoluvládkyňa po siedmich rokoch otehotnela, počas poľovačky v máji 1395 spadla z koňa a aj s dieťaťom zahynula. Tým vymreli uhorskí Anjouovci i po praslici.
 

Na tróne vďaka Pragmatickej sankcii
 

Mária II. Terézia sa tiež za dramatických okolností posadila na trón, ale jej život sa neskôr odvíjal šťastnejšie. Vládla rovných štyridsať rokov. Prvý raz historicky dokázateľne privítala do Bratislavy 20. júna 1741. Čo tomu predchádzalo?

5._portret_rimsko-nemeckeho_cisara_karola_vi._olej_martin_van_meytens.jpgPortrét cisára Karola VI., autora Pragmatickej sankcie a otca Márie Terézie, olej, Martin van Meytens.

Cisár Karol VI. (v Bratislave korunovaný 22. mája 1712 za uhorského kráľa) skonal 20. októbra 1740 v paláci Augarten (dnes súčasť Viedne) po tom, ako prechladol na love. Tak vymrel rod Habsburgovcov po meči. Praslice sa chopila jeho najstaršia dcéra Mária Terézia. Nebola však na vládnutie pripravovaná. Jej otec totiž z tohto sveta odišiel predčasne, mal iba 55 rokov. Keď mu po siedmich rokoch spolužitie s Alžbetou Kristínou neprinieslo dediča, napriek tomu, že dal manželkinu spálňu vyzdobiť erotickými výjavmi, tušil, že nastanú veľké problémy.

A tak v roku 1713 vydal Pragmatickú sankciu, podľa ktorej v prípade, že sa nedočká korunného princa, prejde nárok na ovládnutie veľkej ríše na jeho dcéry (ak ich bude mať), či na dcéry zosnulého brata Jozefa I., v treťom rade na dcéry jeho sestier (nik zo súrodencov nemal syna). O tri roky na to sa mu síce narodil Leopold Ján, no ten už ako sedemmesačný zomrel.

V roku 1740 teda žezlo, či presnejšie sériu žeziel moci prevzala Mária Terézia. Stala sa arcivojvodkyňou Rakúska, neskôr kráľovnou Česka, Uhorska, Chorvátska a Slavónska, markgrófkou Moravy, vojvodkyňou Parmy a Piacenzy, veľkovojvodkyňou Toskánska... Bola nositeľkou dvoch desiatok panovníckych titulov, nikdy ju však nekorunovali za cisárovnú Svätej ríše rímskej nemeckého národa. Tento post mohol totiž zastávať len muž.

Dva roky po Karolovej smrti cisársku korunu za asistencie francúzskeho vojska získal bavorský kurfirsta Karol VII. Albrecht, inak manžel Márie Amálie Habsburskej, mladšej dcéry cisára Jozefa I., prvostupňovej sesternice Márie Terézie. Karol Albert neuznal Pragmatickú sankciu, zapojil sa do vojen o rakúske dedičstvo a pri okupácii Prahy 9. decembra 1741 s podporou tamojších stavov prijal svätováclavskú korunu.

Dlho sa z vojenskej koristi netešil. Jeho rivalka z Viedne s výnimkou bohatého Sliezska obhájila svoje dedičné práva. A keď bavorský kurfirsta v januári 1745 zomrel na dnu, dohodla sa s čerstvou vdovou a svojou blízkou príbuznou na tom, že sa jej syn Maximilián III. Jozef vzdá nároku na cisársky titul v prospech Františka Štefana Lotrinského (ako cisár František I.), ktorého na tento viac-menej čestný post uviedli 4. októbra 1745 vo Frankfurte nad Mohanom.
 

Absolutistická vladárka a obchodník
 

Moc v rozhodujúcej časti cisárstva – v rakúskej monarchii vo svojich rukách pevne držala Mária Terézia. Milovanému manželovi nedovolila, aby sa jej výraznejšie miešal do vládnutia. Nuž darmo, pochádzala z absolutistickej famílie. Jej otec, keď sa Uhrovia stavali na zadné, jednoducho ich snem nezvolal. Neskôr pochopila aj ona i jej syn Jozef, že obdobné demokratické maniery bývajú kontraproduktívne.

František Štefan neoplýval výnimočnými politickými, ba ani vojvodskými schopnosťami. Dva roky zastával funkciu hlavného veliteľa rakúskych vojsk. Žiadna sláva. No ukázal sa ako dobrý manažér. Na Slovensku bolo príkladom jeho všestranne rozvíjajúce sa panstvo v Holíči a v Uhorsku najväčšia textilná manufaktúra v Šaštíne s vyše 10-tisíc zamestnancami.

13._trojkridlovy_zamok_v_holici_nechal_postavit_frantisek_stefan_lotrinsky_kam_niekolkokrat_zavitala_aj_maria_terezia_s_detmi._teraz_je_budova_zial_v_ubohom_stave.jpg
Trojkrídlový zámok v Holíči nechal postaviť František Štefan Lotrinský,
kam niekoľkokrát zavítala aj Mária Terézia s deťmi. Teraz je budova,
žiaľ, v úbohom stave.

Obchodníkom bol nadovšetko. Biznis sa už vtedy stal biznisom. František počas sedemročnej vojny, v ktorých Rakúsko po Sliezsku stratilo aj Kladsko (kam až do roku 1945 cez československé hranice presahovala česká populácia), zásoboval armádu manželkinho úhlavného celoživotného nepriateľa pruského kráľa Fridricha II. Ten sa údajne tiež uchádzal o ruku Márie Terézie, ale Karol VI. ho odmietol. Takže zrejme zapracovala mužská márnomyseľnosť...

Mária Terézia bola manželkou rímsko-nemeckého cisára Františka I., s ktorým založila novú, habsbursko-lotrínsku dynastiu. Nikdy však oficiálne nebola cisárovnou, hoci sama tento titul po manželovej smrti používala. Vonkoncom nebola rakúskou cisárovnou. Prvým nositeľom tohto titulu sa stal až jej vnuk František, ktorý zo strachu pred rozširovaním myšlienok Veľkej francúzskej revolúcie zrušil skoro všetky reformy svojho strýka Jozefa II.

Svätá rímska ríša nemeckého národa zanikla v roku 1806 vo virvare napoleonských vojen. František II. sa vtedy aj formálne vzdal tohto trónu, no o niekoľko rokov vyhlásil rakúske cisárstvo na čele s ním ako Františkom I. Ďalší s týmto menom si sadol na trón o 42 rokov neskôr. Bol to jeho synovec, ktorý si však k tomu pridával k prvému krstnému menu aj druhé - Jozef... Bez číslovania. Viacerých Františkov Jozefov už táto ríša nemala...

(Pokračovanie)

Foto: Autor a jeho archív

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984