Cesta k poznaniu druhýkrát

Počet zobrazení: 4305

polno1.jpg

Ak som sa podujal otvoriť pre Slovo nezvyklú tematiku poľnohospodárstvo, bol som si vedomý, že vyvolá diskusiu. Bolo len otázkou času, kto odpovie. Som rád, že odpovedal p. Šmihula a dokonca dvakrát. (Kadiaľ cesta nevedie alebo Naše ekonomické mýty, O ekonomických mýtoch druhýkrát)

Vo svojich predchádzajúcich článkoch som sa snažil definovať poľnohospodárstvo v širšom slova zmysle, aj vo vzťahu k zamestnanosti a rozvoju vidieka.

Pre poľnohospodárstvo platí niekoľko charakteristických znakov. Poľnohospodárstvo je predovšetkým viazané na pôdu a klimatické podmienky. Poľnohospodár nielenže sa stará o pôdu, ale udržuje harmóniu s prírodou, ráz a kolorit krajiny. Dodržiavaním agrotechniky predchádza mnohým živelným pohromám predovšetkým zabraňuje povodniam. Potraviny ako produkt poľnohospodárskej činnosti sú prvou ľudskou potrebou, a preto obchod s potravinami je najspoľahlivejším podnikateľským odvetvím.

Dôležitým aspektom života spoločnosti je potravinová bezpečnosť. Aj keď pri otvorenej ekonomike spochybňujeme jej opodstatnenosť, je dôležitým domácim potenciálom, ktorý zmierňuje hrozby živelných udalosti, medzinárodných konfliktov a nerovnovážny stav na sve­tových trhoch potravín. V národohospodárskej rovine je významné, že sebestačnosť v potravi­nách uvoľňuje zdroje napr. na nákup nových technológií.

Neopomenuteľnou skutočnosťou je, že poľnohospodársky sektor (agrokomplex) vytvára pracovné príležitosti predovšetkým na vidieku (rastlinná a živočíšna výroba), kde je najvyššia nezamestnanosť, v potravinárskom priemysle a v širokom rozsahu v službách.

Od vytvorenia k degradácii agrosektora

Súhlasím s tvrdením p. Šmihulu, že poľnohospodárstvo nie je prioritnou cestou rozvoja hospodárstva na Slovensku. Potvrdzuje to história, že prioritou bol rozvoj priemyslu po prvej svetovej vojne, ako aj industrializácia v päťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy sme
v mnohých prípadoch násilne zakladali družstvá s cieľom uvoľniť pracovnú silu pre novobu­dovaný priemysel. Ani v jednom prípade však nešlo o likvidáciu agrokomplexu, ako sme toho svedkom po roku 1989. Opak bol pravdou, do roku 1989 sme vybudovali krmovinársky prie­mysel so skladovým hospodárstvom (52 obilných síl), moderný hydinársky, konzervárensky, pivovarnícky, cukrovarnícky a liehovarnícky priemysel, mäsopriemysel (spracovanie tabaku, konope, ľanu…) atď. Služby pre poľnohospodárov, ktoré dokázali nakúpiť a predať produkciu, zabez­pečiť vstupy potrebné pre poľnohospodárov atď. Na európskej úrovni sme mali šľachtiteľstvo, plemenárstvo, veterinárnu službu a kontrolné orgány, poľnohospodárske školstvo, vedecko-výskumnú základňu a mnohé poľnohospodárske podniky, ktoré nám závidel svet (Slušovice). Ak nám niečo chýbalo, bola to dostupnosť nových technológií zo zahraničia, výpočtová technika, reklama, obalová technika a využitie iniciatívy pracovníkov. Mali sme veľký kapitál v tisícoch odborne vzdelaných pracovníkov vo výskume, školstve, výrobných podnikoch a družstvách. Nezostal bokom ani vidiek, ktorý zaznamenal nebývalý rozvoj.

Keď roľník pretrpel kolektivizáciu, neskôr rôzne politické rozhodnutia, ktoré poškodzovali rozvoj družstevného podnikania a družstvá sa stabilizovali, došlo po roku 1989 k totálnej degra­dácii agrárneho sektora.

Nie je zákonité, že by rozvoj priemyslu znamenal súčastne aj likvidáciu poľnohospodárstva. Skutočnosť je taká, a prax to potvrdzuje, že aj v štátoch s priemyslom na vysokej technickej úrovni nezlikvidovali poľnohospodárstvo, ba naopak, toto modernizovali a okrem vlastnej sebe­stačnosti (95 %) zabezpečili expanziu svojej potravinárskej produkcie a podporujú trvalý rozvoj vidieka (môžeme len závidieť).

Pozoruhodné porovnania a protismerné konanie

Súhlasím s tvrdením p. Šmihulu, že Slovensko má prírodou dané horšie podmienky ako Maďarsko a určite aj ako viaceré krajiny EÚ, a preto má nižšiu schopnosť konkurovať. Pozoru­hodné je, že podľa zistenia ŠÚSR v roku 2012 sme vyviezli rastlinné výrobky v hodnote 1302,8 mil. €, zatiaľ, čo dovoz v tejto komodite bol 1015,5 mil. € so saldom plus 287,3 mil. €. Ukazuje sa, a „Zelená správa“ Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR za rok 2012 to potvrdzuje, že v niektorých komoditách hustosiatych rastlín aj kukurice máme podniky, ktoré sú napriek tomu, že nevyčerpali možné intenzifikačné faktory, konkurencieschopné aj
v rámci EÚ predovšetkým obdobne ako priemyslové odvetvia ťažia z nízkych nákladov na prácu (prehliadku úspešných podnikov prezentovala v prílohe Pravda).

Zatiaľ čo u rastlinnej výroby sú dôležitým faktorom konkurencieschopnosti klimatické podmienky, u potravinárskeho priemyslu je to predovšetkým technická a technologická úroveň a marketing, čo určuje konkurencieschopnosť.

V konkurencii výrobkov potravinárskeho priemyslu Slovensko totálne zaostáva. Za rok 2012 sme doviezli výrobky potravinárskeho priemyslu v hodnote 1826,4 mil. €, a vyviezli v hodnote 1437,8 mil. € so saldom mínus 388,60mil. €.

V rámci výrobkovej štruktúry v roku 2012 najvýznamnejšou komoditou slovenského agrár­neho vývozu nielen vlastnej produkcie, ale aj následným reexportom je repný cukor, ktorý sa podieľa 13 % na celkovom agrárnom vývoze. Vyvážame základne rastlinné (obilie, kukuricu, repku, namiesto toho, aby sme ho premenili na mäso) aj živočíšne suroviny, ktoré sa nám okľukou s pridanou hodnotou (76,5% z celkového importu) vracajú.

Na vývoj agroobchodu majú výrazný vplyv rozhodnutia zahraničných majiteľov výrobných investícii smerujúce k redukcii až likvidácii spracovateľských kapacít. Od roku 2008 klesá tvorba hrubého fixného kapitálu v priemysle potravín viac ako 40 %, z toho stroje a zariadenia o 30 %. Roky pravidelne vykazujeme nevyužitie výrobných kapacít, nielen pre nedostatok domácej základnej suroviny, ale predovšetkým z dôvodu zastaranej a nie konkurencieschopnej technológie, čoho ukážkou je napr. – za rok 2012 vykazujeme využitie výrobných kapacít na spracovanie mlieka na 56,9 % a mliekarenského masla na 27,4 %, pritom vyvážame mlieko resp. smotanu a následne dovážame maslo s pridanou hodnotou zo zahraničia. Obdobne môžeme hovoriť aj o iných oboroch činnosti potravinárskeho priemyslu.

Nedostatočné zámery v podpore poľnohospodárov

Potvrdzujem a plné súhlasím s tvrdením p. Šmihulu, že prioritou rozvoja národného hospodárstva je priemysel, ale nemôžeme z toho vynímať ani potravinársky priemysel.

Agrokomplexu všeobecne chýbajú investičné prostriedky. Ak chce byť náš potravinársky priemysel schopný konkurencie, musí vložiť finančné prostriedky do techniky aj technológií, a to nielen na obnovu, ale predovšetkým na modernizáciu.

Štátna pomoc automobilovému priemyslu predstavovala čiastku 661,8 mil. €, výška štátnej pomoci na jedno pracovné miesto bola 33541 € pri návratnosti investičnej pomoci za 4,59 roka. Je predpoklad, že pri podstatne nižších vkladoch v agrokomplexe by návratnosť bola podobná.

Aby naše poľnohospodárstvo a následne potravinársky priemysel prosperoval, potrebuje dotácie, predovšetkým preto, aby obstál v konkurencii štátov EU-15, ktoré z balíka podpory EÚ zoberú 82,3 % (45705 mil. €, čo je na hektár 370,9 €; okrem toho rôznymi skrytými formami podporujú svoju produkciu a export). Aby sa vyrovnali podmienky, musel by štát našim poľnohospodárom prispieť na každý hektár čiastkou 118,7 €. Na tejto skutočnosti v pod­state nič nezmení ani dlho očakávaná nová politická dohoda o smerovaní spoločnej poľnohos­podárskej politiky, na ktorej sa zhodli Európsky parlament, Rada ministrov a Európska komisia v júli 2013.

Do štátneho rozpočtu prispeli poľnohospodári v roku 2012 na priamych daniach 53490 tis. €, na nepriamych čiastkou 32099 tis. €. Platby do fondov (sociálne, zdravotné poistenie…) čiast­kou 92684 tis. €. Pracovníci potravinárskeho priemyslu prispeli do fondov čiastkou viac ako 100000 tis. €. Čiastku priamych a nepriamych daní možno odvodiť od produkcie potravinár­skeho priemyslu. Spolu za rok 2012 prispel agrosektor do štátneho rozpočtu a fondov čiastkou viac ako 278272 tis. €.

Koncepcia rozvoja poľnohospodárstva SR na roky 2013–2020 ráta s vkladom do poľno­hospodárstva (agrosektoru) 489 mil. €, z toho fondy EÚ 300 mil. €, žiadatelia
176 mil. € a štát 13 mil. €. Príjem štátu z vložených prostriedkov očakáva ministerstvo vo výške 93 mil. € (dane, odvody do fondov zo zvýšeného počtu zamestnaných a úspore na dávkach pre nezamestnaných). Za týchto podmienok príspevku štátu nemôžeme očakávať vybudovanie moderného a konkurencieschopného agrosektoru.

+  +  +

Vysoká miera nezamestnanosti a nízka mzda pracovníkov je nepriamo úmerná, nízky príjem obyvateľstva znamená nižšie tržby pre obchodníkov, ktoré ani nadmerné zadlžovanie, ako sme svedkom za rok 2013, nevedeli zvýšiť. Máme veľký potenciál zvýšiť spotrebu potravín na úroveň okolitých štátov; napr. v Českej republike je spotreba mäsa 79,1 kg na osobu/rok, v Nemecku 89,5 kg, Poľsku 73,7 kg, Rakúsku 99,7 kg, zatiaľ čo u nás je spotreba 55,8 kg. V spotrebe vybratých druhov potravín sme hlboko pod odporúčané dávky. Je to priestor na zvýšenie výroby, zamestnanosti a v konečnom dôsledku zvýšenia úrovne života predovšetkým na vidieku.

Možno nastal čas, kedy na podporu sektoru poľnohospodárstva bude musieť Slovensko nájsť zdroje mimo poľnohospodárstva, aby sme pre budúcnosť vedeli zabezpečiť, ako píše p. Šmihula – „základnú potravinovú bezpečnosť, udržanie krajiny a vidieckej infraštruktúry a vidieckej spoločnosti v kultivovanej rozumnej podobe“. Dôležité bude, aby sme dobu nepremeškali.

Ing. Anton Julény sen. je poľnohospodársky inžinier

Medzititulky Slovo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984