Čaká Francúzsko po roku 2017 vláda národnej jednoty?

Na webe 1. januára 2016 pribudol spravodajský blog o francúzskej politike. Pripravuje ho spolupracovník Slova Michael Augustín. Prinášame úvodné „vyhlásenie“ o zámeroch blogu a článok M. Augustína zo 4. januára 2016. Autorovi a jeho blogu prajeme dobrý rozbeh a veľa spokojných informovaných čitateľov.

O blogu

Blog politique.FR vznikol z potreby poskytovať v slovenskom jazyku viac informácií o vnútropolitických záležitostiach Francúzska, než poskytuje slovenská tlač a slovenské spravodajské portály.

Zakladatelia blogu pociťovali, že časť slovenskej verejnosti, predovšetkým tá menej frankofónna, ktorá sa zaujíma o politické dianie vo Francúzsku, je odkázaná útržkovitosť a nesystematické informovanie zo strany slovenských médií.

Tie získavajú  informácie prevažne od slovenských a českých tlačových agentúr, ktorých správy sú stručné, skratkovité a bez širších súvislostí, ktoré by ľudí mohli zaujímať, vďaka ktorým by mohli jednotlivé udalosti jednoduchšie pochopiť a vysvetliť si ich.

Blog preto prináša viac informácií o politickom živote vo Francúzsku, usiluje sa mapovať vývoj niektorých významných udalostí v dôležitých súvislostiach a kontextoch. Informácie v slovenčine čerpá z uváženej selekcie a syntézy spravodajstva kľúčových celoštátnych francúzskych denníkov ako napríklad Le Monde, Libération, Le Figaro, Le Parisien, 20 minutes, L’Humanité, prípadne menších regionálnych novín.
 

Čaká Francúzsko po roku 2017 vláda národnej jednoty?

Michael Augustín

Hollandovo osvojovanie si opozičnej rétoriky a posúvanie sa do konzervatívnych vôd možno odôvodniť aj inak. Je téma odoberania občianstva súčasťou strategického plánu pre prípadne druhé funkčné obdobie súčasnej hlavy štátu? Ozývajú sa hlasy, že francúzsky prezident premýšľa nad určitou rekompozíciou straníckeho systému.

Aktuálne preferencie vládnej strany nenasvedčujú, že súčasný prezident François Hollande bude aktérom druhého kola prezidentských volieb v roku 2017. Zdroj: francetvinfo.fr

Podobne ako v Španielsku, kde občania v decembrových voľbách narušili dlhoročnú dominanciu dvoch politických strán, ktoré sa striedali pri moci, politický systém sa začína otvárať i vo Francúzsku. Ak by náhodou François Hollande uspel v prvom kole prezidentských volieb v roku 2017 a bol by v druhom kole znovuzvolený v súboji s Le Penovou, nebude to s 82% väčšinou hlasov ako to bolo v prípade Jacquesa Chiraca v roku 2002. Hollande to zrejme berie do úvahy a pripúšťa vytvorenie širokej vlády národnej jednoty.

Ústavný systém V. republiky postupne vyformoval dualistickú konfiguráciu stranícko-politického ľavicového bloku Socialistickej strany, Komunistickej strany Francúzska a pravicového bloku tvoreného gaullistickým Združením pre republiku (RPR) a negaullistickými subjektmi (od r. 1978 združenými v Zväze pre francúzsku demokraciu – UDF, čím nastala prísnejšia bipolarizácia straníckeho systému na oboch stranách spektra). Tzv. bipolárna štvorylka postupne prestáva byť realitou na prelome posledných rokov 20. a prvých rokov 21. storočia.

Systém sa akoby ešte viac „uťahuje“ a rozhodujúcimi politickými silami sa stávajú už len dve strany: Zväz pre ľudové hnutie (UMP) a Socialistická strana. Od 70. rokov postupne nahlodával vtedajší systém tretí prvok, Národný front, významnejšie prenikajúci do systému v niekoľkých, no stále silnejších vlnách, síce často diskvalifikovaný „kartelovo“ pôsobiacim väčšinovým volebným systém, no získavajúci čoraz väčšiu časť elektorátu, od roku 2011 prekonávajúci všetky svoje dovtedajšie volebné úspechy.

V straníckom systéme Francúzska je viac prítomná kultúra politickej konfrontácie než kultúra politického konsenzu. Okrem toho, inštitúcie V. republiky uprednostňujú bipolárne súťaženie strán a striedanie vlád, nedovoľuje formovať koaličné vlády. V histórii Francúzska existovalo len málo vlád, ktoré sa viac alebo menej priblížili ku gaullistickej vízii jednotného francúzskeho národa.

Po povojnovej prechodnej vláde Charlesa de Gaulla bola v rámci nestabilnej IV. republiky ďalšími širokou koalíciou vláda Paula Ramadiera tvorená socialistami, komunistami a kresťanskými demokratmi. Posledná vláda národnej jednoty bola zároveň poslednou vládou IV. republiky vedená opäť de Gaullom. Tvorili ju všetky parlamentné strany s výnimkou komunistov.

Odmietajú Francúzi doterajší ústavný systém? Jeden z novembrových prieskumov verejnej mienky spoločnosti Harris Interactive ukázal, že až 77% Francúzov považuje vládu národnej jednoty za „dobrú vec“. Takáto náklonnosť širokej vláde bola v r. 2012 na úrovni 54% a narástla najviac po tohtoročných teroristických útokoch v krajine. Tento názor je rovnomerne rozšírený u sympatizantov ľavice (76%), pravice (78%) aj Národného frontu (81%). Z respondentov si v preferenčnom poradí vie najviac predstaviť integráciu pravice a stredových strán (87%), 46% je presvedčených, že systém by mal byť otvorený aj pre NF, 28% si myslí, že „lepénisti“ a radikálna ľavica by mala z takejto koalície byť vylúčená  a 25% opýtaných si želá širokú koalíciu všetkých parlamentných subjektov.