Búrka v... pohári

Počet zobrazení: 3302

Nad Slovenskom opäť pohrmieva a rachotí. Kopiacu sa barikádu preletávajú výkriky o slobode slova a o jej vlastníctvo sa sporia niekoľkí poslanci s novinármi. Rozvadila ich snaha oprášiť právo na odpoveď na negatívnu informáciu v tlači. Konflikt ako ušitý na malé stranícke a novinárske dušičky, ale tesný politikom i novinárom s kvapkou politickej či žurnalistickej modrej krvi. Skutočný politik totiž vie odísť a skutočný novinár sa sám od seba ospravedlní za faul. To len malé stranícke a novinárske dušičky pobehujú so svojimi malými pravdami ako s kosťami a hľadajú publikum. Nečudo, že si občan povzdychne, vaše starosti na moju hlavu! Keď nám jedny nenatŕčajú na pofúkanie mediálne modriny a škrabance, tak tie druhé nás burcujú, že ktosi chce zaviesť cenzúru, zahnať novinárov do kúta a v záujme volebných preferencií zasahovať do obsahu novín. Keďže v tomto boji o osud slovenskej žurnalistiky (sic!) sa mihli preferencie, treba okamžite doložiť, že voľbami podliate oči majú aj niektorí novinári. Odlomiť niekomu tri, štyri percentá stojí za novinársku lopotu od vidím do nevidím, nejaký ten úder od chrbta a litre znoja, nie? – Keď vo vrecku majiteľa novín (v jednom prípade aj majiteľa strany) čaká kocka cukru a puch prepotených úderníckych montérok spoľahlivo prekryje mediálny dezodorant značky Strážca demokracie.

Povýšenie spisovateľa na svedomie národa sme po Novembri 89 zavrhli. Novinár ako strážca demokracie je in?

Verejnosť v týchto dňoch sledovala grilovanie kandidátov na ústavných sudcov, dávnejšie zažila zdĺhavý výber generálneho prokurátora SR a vie, že aj uchádzač na pracovnú pozíciu skladník v nákupnom centre musí absolvovať prijímacie interview, ale nie a nie sa dopátrať, ako sa človek stáva strážcom demokracie, teda vyšetrovateľom a sudcom v jednej osobe! O čom by nás mal presvedčiť? O zvládnutí základov svojho remesla, čiže o čítaní a písaní s porozumením? Uvediem len niekoľko titulkových perál, aby bolo jasné, že uchádzačov by preriedilo už predkolo: Napriek protestom na námestiach ďalej pokračoval v reformách (nie je „ďalej“ nadbytočné?), dohodli si spoločné stretnutie (možno sa stretnúť nespoločne?), posledné kroky vlády iba uznanie odborníkov ale nevyvolali (nepatrí spojka „ale“ na začiatok vedľajšej vety?), školy asi zrušia vyššie územné celky (správne, stačili by tri VÚC-ky plus Bratislava), chránia si svoj vzájomný vzťah (stačí: chránia si vzťah)... Otázniky vyvoláva aj ich špecializácia, pretože mnohých z nich som zaregistroval na tlačovkách takmer všetkých ministerstiev, od kultúry po obranu. Raz sa to skončilo bujarým smiechom, ale podľa mňa to bolo väčšmi do plaču. Keď pani ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná jednému zo vševedkov odpovedala, že nevie, čo sa pýtal, ten vševedko sa priznal, že vlastne ani on... Rozčúlenie nad zatknutím Putinovho kritika Alexeja Navaľného a ticho po zabasnutí Porošenkovej kritičky Nadije Ševčenkovej, ale najmä rozdielne oplakávanie ruskej novinárky Anny Politkovskej či nášho Jána Kuciaka a nejakého saudskoarabského novinára nesvedčí o bohvieakej vnútornej integrite uchádzačov o posty strážcov demokracie a už vôbec nie o schopnosti odolávať tlaku mocných a bohatých, čo žiadame od kandidátov na ústavných sudcov, hoci tí denno-denne neovplyvňujú verejnú mienku.

Že by žurnalistiku postihla osobnostná vyprázdnenosť ako politickú scénu?

Aj preto sa mi žiada pripomenúť apel vdovy po zavraždenom gdanskom primátorovi Pawlovi Adamowiczovi na médiá, aby pribrzdili, vážili slová a stíšili hlas. Jej odkaz by si mali vziať k srdcu aj naše malé novinárske dušičky, aby sa im nestalo, že ako honelníci naženú kohosi na nôž bláznovi s chorobnou túžbou po pätnástich minútach slávy. A čo, ak tá štvaná zver neunesie hulákanie, dupot a brechot za chrbtom? Aj potom vyjdeme do ulíc a budeme žiadať potrestať vinníkov? A ako by sa cítili Janko Kuciak a jeho Martina, keby tam kdesi hore stretli prvú obeť vysloveného alebo napísaného slova?

Nie, nestraším, len som sa zasníval o skutočných politikoch a skutočných novinároch. Občan, občan, tvoje starosti na naše hlavy! – počujem zo straníckych centrál, prezidentskej kancelárie i z redakcií. Teraz? Teraz sa dovolávaš akejsi modrej krvi? Keď ide o všetko? Keď musíme zvoliť našich ústavných sudcov, nášho prezidenta, našich europoslancov a onedlho našu parlamentnú väčšinu! A čo tebe, občan, akosi uchádza a uchádza až je to podozrivé, konečne by sme sa mali rozhodnúť, či uznáme dočasného venezuelského prezidenta Juana Guaidóa.

Ešteže do nášho Bieleho domu na Hlbokej ulici príde minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo a poradí nám. Veď aj súdruh Vasiľ Biľak po Auguste 68 a v tej istej budove povedal, že suverenita je pekná vec, ale s niekým musíme byť...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984