Budúcnosť Európy – je namieste pesimizmus?

V ostatnom čase je stále na programe problém migrácie. Je to zložitá téma, priznávam. Zaujala ma myšlienka univerzitného profesora z oblasti psychológie, ktorý mi napísal: Problém migrácie je problém presadenia humanizmu vo vzťahoch medzi ľuďmi sveta – podpora, obeta, alebo izolácia, nedôvera v  zmenu postojov ľudí k sebe. My  sme prijali myšlienku inklúzie –  tá je prenositeľná aj na problém migrácie. Skúste o tom uvažovať.“Môj osobný názor je, že Európa nemá byť záchrannou stanicou sveta. Požiadavka prerozdelenia bohatstva vo svete je dosť stará, no nedá sa riešiť masovým presúvaním obyvateľstva – navyše do nekompatibilného prostredia. Inak na konci storočia bude Európa asi moslimská. Európa nemá kapacity na to, aby sa stala zaopatrovacím ústavom pre tretí svet. Takou politikou rozvojovým krajinám nijako nepomôžeme, iba seba zničíme.

Som toho názoru, že Európa má v tejto oblasti najmenej dva základné problémy. 1) Mladá generácia ľudí už žije „mimo realitu“. V dôsledku blahobytu a masívnej podpory rodičov mladí nedokážu vyhodnotiť skutočnú hodnotu úsilia a práce predchádzajúcich generácií na stave dnešného bohatstva Európy (navyše majú akýsi pocit potreby zachrániť celý svet pred skazou, na čo nemajú žiadne predpoklady). 2) Mladá generácia ľudí v Európe má celkom pomýlený názor na funkciu rodiny (otec, matka, vlastné deti, prípadne aj starí rodičia), rozširuje sa názor, že netreba mať vlastné deti a ani tradičnú rodinu, veď sa rodí dosť detí v rozvojových krajinách. (To ich privádza k pokušeniu dovážať do Európy mladých migrantov z rozvojových krajín, ktorí podľa nich určite zaplnia medzery v počte pracovnej sily a budú sa podľa nich starať o blahobyt európskych dôchodcov). Možno sa na týchto názoroch mladých ľudí podieľa aj katastrofálna neznalosť histórie európskych národov, ale aj príčin občianskych a náboženských konfliktov v Európe a inde vo svete. Mladí muži v Európe ani netušia, čo je to vojenský konflikt a ani by neboli schopní prípadnému konfliktu zabrániť alebo chrániť svoju krajinu. Mladé ženy v Európe si väčšinou nemôžu nájsť primeraných životných partnerov medzi slabými európskymi mužmi a neisto dúfajú, že si ich nájdu aspoň medzi migrantmi.

Dalo by sa o tom písať viac a v dosť pesimistickom tóne. Veľmi negatívnu úlohu v tom hrajú takmer všetky masovokomunikačné prostriedky. Ak chcú vyspelé krajiny prežiť, musia vyvinúť maximálne úsilie na to, aby zabezpečili mier, vzdelanie, zdravotníctvo a infraštruktúru v týchto krajinách. Dovolí nám to však naše sebectvo? Prestaneme len brať zisky z ich prírodného bohatstva a začneme aj dávať? Prikláňam sa k názoru, že treba vytvoriť podmienky pre opačnú migráciu z Európy do Severnej Afriky, do krajín Blízkeho východu. Treba, aby nie ony obsadzovali nás, ale my ich. Nie aby ony importovali islam, džihád, chudobu a teror, ale aby sme my exportovali k nim kresťanstvo, čiže vzdelanie, lásku a naučili ich vytvárať bohatstvo aj tam, kde sa to zdá nemožné.

Autor, PhDr. Dušan Piršel, je riaditeľom Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím