Reklama
Reklama

Bude sex aj za feminizmu?

Počet zobrazení: 1016

Diskusia pod týmto názvom sa uskutočnila na jednej z moskovských vysokých škôl. Podujatie samo o sebe nebolo ničím mimoriadne, ale jeho téma patrí k najaktuálnejším. Nedávne sexuálne škandály v Spojených štátoch a niektorých ďalších krajinách prinútili odborníkov premýšľať o tom, ako táto dôležitá časť medziľudských vzťahov bude vyzerať v meniacich sa spoločenských podmienkach.

Mimochodom, názov podujatia sa účastníkom nepáčil, pretože sa nezhodoval s obsahom témy. Uviedli, že problém nie je výlučne vo feminizme, je oveľa širší a týka sa mnohých ideologických, etických, právnických, emočných a praktických otázok. Feminizmus nie je stav spoločnosti, je to iba hnutie za rovnosť pohlaví. Nie feminizmus vyvolal zmeny v spoločnosti, o ktorých rokovali panelisti, ale opačne, tieto zmeny vyvolali feminizmus v jeho terajšom stave.

pohlavia.jpg
Foto: pixaby.com

Žijeme v období, keď najintímnejšie detaily života sa stávajú témou verejných aj politických rokovaní a aktivít. Úplne neočakávane sa zmenili pravidlá, podľa ktorých storočia fungovali osobné vzťahy. Dnes to je typické pre USA, ale treba brať do úvahy, že americké štandardy sa dosť rýchlo šíria po celom svete – vďaka Hollywoodu a iným propagandistickým kanálom.

Najväčšiu pozornosť v tejto súvislosti zvyčajne priťahuje nová koncepcia vzájomného súhlasu partnerov so sexom, obsahujúca nasledujúce podmienky:

  • súhlas musí byť aktívny – vyjadrený priamo, jednoznačne a nahlas (verbálne);
  • súhlas je jednorazový kontrakt, nezahŕňa a nezaručuje ďalšie prípady;
  • absencia námietky alebo vyjadrenia nesúhlasu sa nepovažuje ako súhlas;
  • manželstvo nie je výnimka, manželský zväzok neznamená trvalý súhlas.

Vyzerá to celkom humánne a rozumne, predpokladá sa vzájomný rešpekt, pochopenie a súcit medzi partnermi. Ale niektorí experti sa obávajú, že taký koncept je príliš racionálny, schopný zabiť city a romantiku a –  napokon – zničiť chuť na sex. Iní poznamenali, že v právnickom zmysle robí partnerov zraniteľnými v prípadoch, ak jeden z nich následne bude popierať svoj súhlas (ako to bolo v niektorých amerických kauzách). Je problematické dokázať, čo a ako sa dialo medzi ľuďmi vo dvojici. Jeden z panelistov ironicky povedal, že pre istotu je lepšie vždy overovať súhlas u notára.

Diskutujúci sa zaoberali aj témou harassmentu – sexuálneho zneužívania. Táto kategória zahŕňa nielen prinútenie k sexu, ale aj dotyky, gestá, pohľady a slová so sexuálnym podtónom. Odborníci varovali, že tu je veľa miesta pre subjektivizmus, neexistujú pevné kritéria. No obvinenia z harassmentu sú v niektorých krajinách dosť časté a ovplyvňujú verejnosť – sú schopné zničiť povesť aj kariéru politikom, top manažérom, umelcom.

V tom istom rade je sexizmus – správanie, založené na myšlienke nerovnosti pohlaví. Mnohí ľudia sú citliví na podobné prejavy a prudko na ne reagujú, vidia ich ako porušenie svojich občianskych práv. Pritom aj tu je ťažké nájsť konkrétne kritéria, umožňujúce rozlíšiť objektívne hodnotenie činností alebo vlastností osoby od sexistického. Spomeňme napríklad nedávny konflikt medzi Serenou Williamsovou a rozhodcom Carlosom Ramosom v turnaji US Open– profesionálne nezhody časť verejnosti považovala za sexistické.

Inak povedané, okolo sexu vznikli neočakávané ohrozenia a obavy. S nepríjemným prekvapením ľudia zistili, že je spojený s rizikami, o ktorých pred tým nemal nikto ani tušenia.

Prečo sa to objavilo práve teraz? Iba vďaka boju feministiek? Hnutia za rovnosť pohlaví však existujú dávno, ale zatiaľ neviedli k podobným výsledkom. Svet sa mení nielen pod ich vplyvom. Už som písal o zmenách v objektívnom stave pohlaví, ktoré priviedli niektorých autorov k myšlienke o návrate spoločnosti do matriarchátu. Nové trendy sú viditeľné aj v intímnej sfére. Sex sám osebe nápadne mení svoje funkcie.

Od prírody sme ho dostali ako jediný spôsob uchovať náš biologický druh a pre konkrétnych ľudí – predlžiť vlastný rod. Neskôr prostriedky antikoncepcie ukázali, že je možné mať sex, ale nemať deti. Potom reproduktívna medicína dosiahla, že je možné mať deti, ale nemať sex. Umelé oplodnenie sa nevyužíva až tak často, ale je k dispozícii, je uskutočniteľné a dopyt po ňom stúpa. Okrem toho legalizácia a šírenie LGBT zväzkov ničí akékoľvek spojenie narodenia detí a sexu. Možno povedať, že už nie je unikátnym spôsobom ľudskej reprodukcie.  

Druhou spoločensky významnou funkciou sexu je súčasťou rodinných, manželských vzťahov. V minulosti bol jedným z dôležitých stimulov k sobášu, pretože verejnosť tvrdo odsudzovala sex mimo manželstva. Dnes to prestal byť odstrašujúci faktor. Početné výskumy ukazujú, že intímna blízkosť pred sobášom sa stala prakticky normou správania  – a počas manželstva aj s inými partnermi dosť častým javom. Sú aj manželské páry (nielen seniorské), ktoré nemajú sex takmer nikdy, pojem „manželského dlhu“ už nie je relevantný. Bez ohľadu na morálne hodnotenie týchto trendov musíme dospieť k záveru, že význam rodinnej úlohy sexu výrazne klesol.

Jeho ďalšou funkciou sú milostné vzťahy, vrchol romantických emócií. Presne tomu nás učí svetová literatúra už veľa storočí. Ale odborníci konštatujú, že terajší prístup, najmä u mládeže, úplne rozlišuje lásku a „iba sex“, umožňuje fyziologické kontakty bez emocionálnej blízkosti, bez romantickej zložky. Aj opačne, vrátil sa dopyt na platonickú lásku, zbavenú fyziologického aspektu, ktorú považovali za fenomén kultúry neskorého stredoveku. Zase obvyklá funkcia sexu sa stáva problematickou.

V ľudskej histórii vždy existoval aj hedonistický (pôžitkársky) pohľad na sex – ako na potešenie a zábavu. Storočia bol považovaný za najvyššiu radosť zo života. Aj to sa mení: sociológovia varujú pred poklesom záujmu o sex nielen u mladých ľudí. Virtuálna realita, počítačové hry a komunikácia na sociálnych sieťach úspešne s ním konkurujú, rôzne sexuálne hračky a surogáty nahrádzajú živú komunikáciu. Tento jav dostal názov „celibátny syndróm“ (celibacy sindrom).

Napríklad v Japonsku nikdy nemáva sex 30% mužov a 25% žien vo veku od 18 do 34 rokov, 36,1% teenagerov vo veku 16– 19 rokov nemá oň ani záujem a v početných prípadoch sú ním znechutené. Mladé japonské ženy tým netrpia: 59% z nich nechce sex a nezbližuje sa s chlapcami. Počet takýchto ľudí rýchlo narastá a  za niekoľko rokov sa zvýšil o viac ako10 percent. O hedonizme v takejto situácii ťažko hovoriť. 

Tradične sa sex považoval za dôležitú podmienku fyzického a psychického zdravia ľudí. Dnes vedci a medici hovoria o tom oveľa opatrnejšie. Kvantitatívne metódy výskumu nedávajú možnosť jednoznačné pochopiť, čo je príčina a čo dôsledok: častejší sex zlepšuje zdravotný stav, alebo ho zdravší ľudia mávajú častejšie? Okrem toho analýza biochemických procesov odhalila aj negatívne efekty, ako napríklad pokles imunity u žien hneď po sexe a u mužov stratu dôležitých minerálnych látok. Jeho absolútna užitočnosť bola spochybnená.

V závere diskusie sa konštatovalo, že úloha sexu v živote spoločnosti a jej členov sa viditeľne zmenila a naďalej sa mení. Je jasný aj smer takých premien: výrazný pokles. Už nebude riešiť osud kráľovstiev a národov, ako sa to stávalo v minulosti. Postupne už nebude ani stredom osobného, súkromného života. Ale nezmizne úplne, kým ľudská fyziológia zostane rovnaká ako teraz (čo tiež nie je navždy). 

Teraz musím úprimne pripustiť že veľa z napísaného nedoznelo v diskusii. Dovolil som ju doplniť o niektoré myšlienky a fakty, bez ktorých ťažko správne posúdiť procesy v tejto komplikovanej a citlivej oblasti. 

Počas rýchlych zmien práca sociológov nie je jednoduchá, dianie je rýchlejšie, než mu možno porozumieť a nájsť miesto v celkovom toku udalostí. Diskusia neodpovedala na všetky otázky, ale v niečom doplnila naše chápanie modernej spoločnosti a jej budúcnosti.

Autor, prof. Vasil Lipitsky, DrSc., je prezidentom Bratislavského akademického združenia

Priemer: 5 (1 hlas)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama