Bude ešte slovenčina na Slovensku potrebná?

Počet zobrazení: 2037

Táto otázka mi skrsla v hlave, keď som rozmýšľal o posledných udalostiach v literárnom a vedeckom svete na Slovensku.

Kto pozná len trochu dejiny slovenčiny a jej presadzovania sa ako literárneho a vedeckého jazyka vo vlastnej krajine, nemôže nezostať s otvorenými ústami pred poslednými opatreniami zodpovedných orgánov, ktoré zdanlivo nemajú nič spoločné s naším rodným a komunikačným jazykom. Ale pozor! Nedajme sa zmiasť! Sú veľmi nebezpečné!

Ako vždy, na začiatok trochu histórie. Keď na začiatku 19. storočia naši buditelia písali svoje vedecké diela o Slovanoch a Slovákoch, písali ich v nemčine. Nedúfali, že ich potomkovia o sto-dvesto rokov ešte budú vedieť komunikovať vo svojich jazykoch, tak im chceli nechať nejaké svedectvo o sebe, aby im v budúcnosti porozumeli.

Náš národ však ukázal väčšiu životaschopnosť, akú mu rôzni futurológovia predpovedali. Štúrova slovenčina sa ukázala ako excelentný jazyk nielen pre literatúru, ale aj pre vedu. Už pred rokom 1918 v nej vznikli nielen literárne diela, porovnateľné so svetovou tvorbou daných čias, ale aj rôzne vedecké práce. Rovnako pred rokom 1918 mala slovenčina aj pomerne rozvinutú vedeckú terminológiu a o kvetnatosti literárneho jazyka ani netreba hovoriť.

Po roku 1918, ale už aj predtým, v Prahe ťažko niesli, že Slováci si zvolili vlastný jazyk a neprešli na modernú češtinu namiesto bibličtiny alebo bernolákovčiny. Nič s tým však nemohli robiť. Napriek tomu, že sa ozývali hlasy, najmä zo strany niektorých českých profesorov z Komenského univerzity, žeby Slováci mali vo vede (keď už v literatúre im to chceli láskavo tolerovať) používať češtinu. Avšak ani založenie Učenej společnosti Šafaříkovej roku 1927 na bratislavskej univerzite nedosiahlo vylúčenie slovenčiny z oblasti vedy. Nakoniec aj spoločnosť sama publikovala vedecké práce v slovenčine.

Slovenský jazyk za posledných sto rokov vyspel natoľko, že má vypracovanú vlastnú odbornú terminológiu prakticky na všetky vedecké odbory. Aj keď je v nej mnoho výpožičiek z ruštiny, češtiny a moderne z angličtiny, plne vyhovuje akejkoľvek vedeckej práci. Preto som zostal úplne šokovaný, keď som sa z vedeckých kruhov dopočul, že akreditačné komisie, ktoré majú akreditovať vysoké školy a vedecké ústavy, vylúčili (ináč sa to nedá nazvať) práce slovenských vedcov v slovenčine z bodovacieho hodnotenia univerzít a vedeckých ústavov. Akýkoľvek drobný článoček v angličtine aj v periférnom zahraničnom časopise bude vysoko bodovo hodnotený, ale aj najlepšia vedecká monografia slovenského vedca nemá na jeho hodnotenie a prenesene na hodnotenie univerzity alebo vedeckého ústavu žiaden vplyv! Pán minister školstva, to hádam nemyslíte vážne?!

Pýtam sa ctených akademikov a profesorov, ktorí pripravujú hodnotiace kritéria pre akreditáciu, to vážne chcete slovenčinu ako reč vedy hodiť do koša? Veď predsa sú celé oblasti vedy, najmä humanitnej, ktorá nielenže má, ale musí byť písaná v národnom jazyku! Koho v zahraničí zaujíma podrobný popis napr. histórie v tlstých monografiách, aby ich potreboval v angličtine? Podobne národopis, literatúra, sociológia a ďalšie a ďalšie vedné odbory. Z nich v zahraničí potrebujú tak akurát synopsis, ale pre domácu klientelu vedeckej práce sú nepostrádateľné! To fakt chcete zabiť celé oblasti vedy a zavrhnúť slovenčinu ako jazyk vedy? To kto vás poveril takouto funebráckou robotou?

Pýtam sa úplne vážne predsedu akadémie, rektorov a dekanov vysokých škôl: Je táto informácia pravdivá? Skutočne sa má slovenčina ako jazyk vedy poslať do minulosti? V ktorom ešte inom štáte je vedecká práca písaná v národnom jazyku vylúčená z akreditácie vedca a inštitúcie?

Akoby týchto jóboviek nebolo dosť, zdá sa, že súčasná vrchnosť nepotrebuje ani literatúru písanú v slovenskom jazyku. Ináč si nie je možné vysvetliť, že nepridelila ani jednému literárnemu časopisu, dokonca ani slniečkárskemu Romboidu ani halier! Teda zjavne nechce, aby spisovatelia písali a cibrili si svoj štýl v malých literárnych formátoch. Za posledných 70 rokov sa nestalo, žeby literárne časopisy dostali z fondov určených na podporu literatúry nulový počet bubákov! Skrátka, zdá sa, že písanie v slovenčine sa stáva pre tento štát príťažou! A keby len štát: Aj súčasní platení Slováci, ktorí okupujú Maticu slovenskú, chceli zrušiť Slovenské pohľady, aby si mohli zachovať svoje nezaslúžené platy! Keď im niekto vysvetlil, že by to nebolo dobré, tak aspoň obmedzili periodicitu.

PS: Na podporu vydávania Slovenských pohľadov som zohnal nemalú čiastku finančných prostriedkov. Asi som spravil zle, lebo súčasný matičný mnohoobročník ma vyhodil z redakcie Slovenských pohľadov, v ktorej som bol dvadsať rokov. Nuž, slovenčina, máš to ťažké. Nielen tam, kde by sa to dalo predpokladať.

(Status na FB, 9. januára 2022)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984