Bratislavské koncerty z konca novembra

Počet zobrazení: 4044

Rakúske kultúrne fórum ponúka Bratislavčanom bohatý program. Najčastejšie literárny, potom z oblasti výtvarného umenia, ale aj hudobné koncerty. Dňa 18. novembra vystúpilo v priestoroch inštitútu na Hodžovom námestí klavírneho trio pozostávajúce z kvalitného slovenského dirigenta a klaviristu Petra Valentoviča (preslávil sa aj sprevádzaním recitálov Edity Gruberovej), huslistu Thomasa Panhofera, člena symfonického orchestra v Halle, a viedenského violončelistu a skladateľa Petra Ilavského, ktorého rodičia pochádzajú z Bratislavy (jeho otec bol poslucháčom spevu na VŠMU). Ich program bol venovaný predovšetkým dielam L. V. Beethovena (klavírne trio op. 1), bratislavského rodáka J. N. Hummela (klavírne trio op. 12) a skladbám súčasných skladateľov nemeckej hovorovej oblasti. Koncert prítomných divákov nadchol. Beethovenova skladba sa prevažne niesla v živom duchu a bola výborne zvládnutá. V Hummelovej skladbe zaujala najmä druhá časť (andante) komponovaná na lyrickej strune. Prítomný violončelista zložil na objednávku pre deti skladbu Valse Lohengriniana vyznačujúca sa melodikou, kým skladba Akosa Baniaka bolo skomponovaná v modernejšom duchu. Klavirista hral virtuózne, husle dokonale spievali a celkový dojem dokresľoval temný zvuk violončela

O dva dni neskôr v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie oslavovalo Bratislavské konzervatórium svoju storočnicu. Pôvodne vzniklo pod názvom Hudobná a dramatická akadémia pre Slovensko, ktorá vychovávala väčšinu umeleckých kádrov na Slovensku pred vznikom VŠMU. Na pódiu Reduty sa prezentoval Symfonický orchester a Zbor Konzervatória v Bratislave posilnený o bývalých poslucháčov školy. Koncert hudobne otvorila stále emotívne pôsobiaca Suchoňova hymnická zborová pieseň Aká si mi krásna. Následne zaznela skladateľova Symfonietta rustica a ten, kto pozná jeho Krútňavu či Svätopluka, už po prvých taktoch rozpoznal majstrov rukopis. Pri jeho interpretácii dirigent Juraj Jartim pracoval s výraznými dynamickými kontrastmi, pričom najpôsobivejšie vychádzali lyrické pasáže. Vrcholom podujatia bolo uvedenie menej známeho Dvořákovho hymnusu Te Deum (skomponovaného v roku 1892). Oproti iným Dvořákovým sakrálnym dielam je táto skladba menšieho rozsahu a výrazne exponuje zborov part, kým duo sólistov má po jednej árii a jednom spoločnom speve. Obaja sólisti majú za sebou úspešnú medzinárodnú kariéru. Simona Houda-Šaturová je výborná štylistka a majstrovsky vie narábať s dynamikou lyrických pasáží. Barytonista Dalibor Jenis sa blyskol pekným sýtym tónom v sólovej časti, kým jeho part v duete bol pre neho položený priveľmi nízko. Dirigent tentoraz sa nechal príliš strhnúť ponorom do partitúry, takže niektoré miesta pôsobili zvukovo preexponovane. Početní mladí zboroví speváci vedení uznávanou zbormajsterkou Blankou Juhaňákovou predviedli snaživý výkon.

V rámci cyklu Hudba troch storočí sa 21. novembra v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie uskutočnil pekný koncert. Domáce orchestrálne teleso na ňom dirigoval v Bratislave už známy Daniel Raiskin a za klavírom sedel takisto u nás už nie po prvý raz ruský klavirista Alexej Volodin. Úvodná skladba poľsko-sovietskeho  skladateľa Mieczyslawa Weinbergera Rapsódia na moldavské témy bola príjemným dramaturgickým spestrením. Z hudby vyžarovala typicky židovská nostalgia a v lyrických pasážach evokovala predstavu pustých stepí Rusi (či Moldavie?). Dirigent si na tejto skladbe naozaj zgustol a vehementným gestom kreoval kontrastné dynamické plochy. Vrcholom večera však bol Rachmaninov Koncert pre klavír a orchester č. 2. Len nedávno sme v SF počuli tretí klavírny koncert tohto skladateľa. V porovnaní s ním je ten druhý z roku 1901 podstatne menej založený na technickej virtuozite, je však nesmierne citový a plný uhrančivých melódií, kvôli ktorým by akademici skladateľa mohli označiť za spiatočníka. Poslucháča však dodnes táto hudba dojíma svojou krásou. Ak k nám zavíta podaktorý zo širokej plejády ruských klaviristov, vždy to znamená vysokú úroveň interpretácie a silný poslucháčsky zážitok. V plnej miere to platilo aj o Alexejovi Volodinovi. Koncert uzavrela Čajkovského menej často uvádzaná 3. symfónia (poľská, 1875) s množstvom pôsobivým miest, no predsa zaostávajúca za jeho najznámejšími symfonickými opusmi (piata a najmä šiesta symfónia). Dirigent v nej opäť ukázal svoje majstrovstvo a orchester hral pod jeho taktovkou kvalitne.

Bratislavské publikum vážnej hudby čaká v nasledujúcich dňoch viacero adventných koncertov. Treba ich navštíviť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984