Reklama
Reklama

Bolo nás osemnásť...

Počet prezidentských kandidátov v Kirgizsku sa znížil
Počet zobrazení: 967

Do predčasných prezidentských volieb v Kirgizsku, po tretej revolúcii v roku 2020[1], sa prihlásilo a bolo registrovaných celkom 18 prezidentských kandidátov.

Predčasné prezidentské voľby sú naplánované na 10. januára 2020. Ešte treba pripomenúť, že súbežne s voľbami sa bude konať aj celoštátne referendum o novej Ústave Kirgizska, ktoré rozhodne, či sa Kirgizsko zmení z parlamentnej formy vlády na prezidentskú, alebo na niečo hybridné, alebo bude zasa dajaká revolúcia.

kirgizsko_volby.jpg

Referendum o novej Ústave Kirgizska, ktoré iniciovala revolučná ulica a osvojil si ju (ako osobný politický program) jej vodca Sadyr Žaparov, by o tomto malo rozhodnúť, ale... a možno to bude aj tak, a Slovensko je toho smutným príkladom, že voľby a referendum niečo rozhodnú a kirgizskí politici za igelitovou stenou ignorácie budú konať inak.
 

Favoriti

Medzi pretendentmi na post nového prezidenta Kirgizska sú okrem Sadyra Žaparova (Садыр Жапаров), ktorý po „prepustení“ z väzenia počas ostatnej revolučnej noci chvíľu zastával post povereného dočasného prezidenta a predsedu vlády  (po ohlásení svojej kandidatúry na tieto posty rezignoval) aj rôzne iné politické figúrky, ktoré majú svoj verný a stabilný elektorát. Ide však o úzku skupinu voličov (regionálna podpora, podpora klanu...), takže šance S. Žaparova sú – aspoň to tak z Bratislavy vyzerá – veľmi dobré, ale...

Dôstojným súperom by mohli byť: bývalý šéf Štátneho výboru národnej bezpečnosti Kirgizska Abdil Segizbaev (Абдиль Сегизбаев), predseda opozičnej strany „Бутун Кыргызстан“ (Jednotné Kirgizsko) Alchan Madumarov (Адахан Мадумаров), predsedníčka ďalšieho opozičného zoskupenia „Реформа“ Klára Sooronkulova (Клара Сооронкулова), bývalý predseda kirgizského parlamentu Kanat Isaev (Канат Исаев) a bývalý námestník ministra vnútra Kursan Asanov (Курсан Асанов).
 

Odstupujúci generál

Do tejto užšej zostavy sa nedostal  Rašid Tagajev (Рашид Тагаев). Tento generálmajor milície si, po vyhodnotení svojich politických perspektív, nešiel zháňať teplákovú súpravu, ale na svojej Fb stránke 29. decembra 2020 oznámil, že sťahuje svoju kandidatúru na post prezidenta Kirgizska: „... musím oznámiť, že na základe svojho osobného presvedčenia, ktoré mi nedovoľuje ďalej kandidovať, sťahujem svoju kandidatúru... verím, že pochopíte a podporíte moje rozhodnutie, tak ako ste ma podporili na začiatku mojej kandidatúry na post prezidenta Kirgizska...“ Ďalej v zdôvodňovaní pokračoval: „... budem žiť a pracovať vo svojej vlasti, budem vychovávať svojich vnukov, ale dnešné rozhodnutie považujem za správne...“[2] Koho by mali preferovať jeho voliči, nespresnil.

Ústredná komisie pre voľby a referendá Kirgizska na toto zareagovala[3], takže už (zatiaľ) oficiálne –pár dní pred voľbami  –je celkom 17 kandidátov.
 

Existuje ale „ale“

Vráťme sa k tomu „... ale...“ v kontexte s referendom, kde sa odpovedá otázku, či je volič: za parlamentnú formu, za prezidentskú formu, alebo proti všetkým.

Aj keď je asi favoritom prezidentských S. Žaparov, ktorého už sondujú Spojené štáty a permanentne komunikuje s Moskvou, ktorá pred pár dňami poskytla výhodnú a bezúčelovú pôžičku Biškeku vo výške 20 mil.$, ak by náhodou volebný súboj prehral, vzniká praktický politický problém – prizná svoju porážku v prípade, že ústavné referendum prejde v takej podobe, ako ho presadil?

Čiernym koňom prezidentských volieb sa z množiny sedemnástich kandidátov môže stať hore spomenutý A. Madumarov. Je obľúbený naprieč Kirgizskom, je to ľudový politik, ktorý sľubuje pred voľbami všeličo. V prezidentských voľbách už neúspešne kandidoval v rokoch 2007 a 2011. Napriek svojmu veku (55 rokov) je politicky nevyzretý a nečitateľný. Jeho opozičný program je permanentne opozičný, len nie koncepčný. Akoby bol agentom OĽaNO v Kirgizsku.

Čo sa týka podstaty a delikátnosti otázky, tak ako sa javí z Bratislavy, je jasná potreba novej Ústavy Kirgizska, aby začala krajina normálne fungovať. Jednoducho, aby sa zbavila postrevolučného provizórneho statusu, ktorý ju, spolu s COVID-om, dosť vyčerpáva.

Lenže aktuálna kirgizská politika má zvláštnu chuť. Zmeny ponúkajú tí, ktorí pôvodnú moc fakticky protiústavne zvrhli s pomocou ulice, pričom na tieto svoje ciele sa ulice ani nepýtali. A teraz sa ústavná reforma realizuje v silnej väzbe (skôr ako podmienka) potvrdiť nového prezidenta s novými kompetenciami. Preto tento postup musí, poznajúc horúce politické hlavy v Kirgizsku a ľahkú možnosť mobilizácie ulice, vyvolávať určitú mieru skepticizmu.

Ale o tom bude mať možnosť (dúfajme) rozhodovať a zrejme aj rozhodnúť 3 544 403 oprávnených kirgizských voličov, z ktorých kritická masa žije a pracuje v zahraničí (zväčša v Ruskej federácii).

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

Úvodné foto: www.yandex.ru
 

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Rozkmitané Kirgizsko - otázky naďalej ostávajú
https://noveslovo.sk/c/Rozkmitane_Kirgizsko_otazky_nadalej_ostavaju

Volebná sezóna v Strednej Ázii v januári 2021 – časť prvá
https://noveslovo.sk/c/Volebna_sezona_v_Strednej_Azii_v_januari_2021_cast_prva

Volebná sezóna v Strednej Ázii v januári 2021 – časť druhá
https://noveslovo.sk/c/Volebna_sezona_v_Strednej_Azii_v_januari_2021_cast_druha

 


[1] Na mysli sa majú revolučné udalosti 05. - 06. októbra 2020..

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama