Boli voľby referendom o D. Trumpovi?

Počet zobrazení: 2828

V americkej politickej tradícii sa voľbám označovaným ako midterm (voľne preložené „polčasovým“), ku ktorým dochádza v polovici času medzi prezidentskými voľbami, prikladá zvýšený význam najmä vtedy, keď sa konajú v prvom období nového prezidenta. Až na výnimky však strana, ku ktorej patrí prezident, v týchto voľbách stráca.

Už desiatky rokov sú voľby v USA v prvom rade veľká politická show, na ktorú sa vynakladajú horibilné sumy. Z pozadia ju režírujú finančné a iné ekonomické skupiny, ktoré bojujú o moc, umožňujúcu presadzovať svoje záujmy a získavať veľké peniaze z najväčšieho štátneho rozpočtu na svete.

capitol_building.jpg
Foto: wikipedia.org

Po vstupe D. Trumpa do politickej arény Spojených štátov nadobudol volebný zápas komplikovanejší a ostrejší, ale aj bizarnejší charakter, lebo začal používať postupy, ktoré sa vymykajú z rámca americkej politickej tradície vytvorenej v druhej polovici 20. storočia. Novým fenoménom sa stali hysterické obavy zo zasahovania do volieb zo zahraničia (najmä z Ruska i Číny), ktoré však zatiaľ neboli primerane dokázané.  

Došlo aj k nebývalému rastu vnútropolitického napätiu medzi stúpencami víťazného D. Trumpa a porazenými demokratmi, ktoré vyústilo až do násilia vo viacerých mestách. V niektorých kriticky naladených (neamerických) kruhoch sa ironicky hovorí o tom, že toto už nie sú Spojené ale „Rozdelené“ štáty americké. Aj pred týmito voľbami vypuklo viacero afér, ktoré prispeli k ďalšiemu rastu napätia v americkej spoločnosti.

Vo voľbách 6. novembra sa vyberala nová Snemovňa reprezentantov (435 kresiel – menej známe je, že mandát v nej je len na dva roky, pričom počet jeho vykonávaní nie je obmedzený) a 35 nových senátorov (z celkového počtu 100). Rozhodovalo sa aj o guvernéroch v 36 štátoch a 3 teritóriách, zastupiteľských zboroch vo viacerých štátoch ako aj o niektorých iných volených funkciách. Účasť voličov bola vyššia ako pred dvomi rokmi, čo sa vysvetľovalo ako určitá snaha ukázať nespokojnosť s vládou D. Trumpa a voľby sa označovali aj za referendum o ňom.

Podľa odhadu Center for Responsive Politics sa tieto voľby stanú najdrahšími v dejinách USA. Celkové výdavky na ne predstavujú asi 5,2 miliardy dolárov (asi o 0,8 miliardy dolárov viac ako v roku 2016), ale po uzavretí všetkých účtov to môže byť aj viac. Rast výdavkov na volebnú kampaň podľa niektorých odborníkov tiež naznačuje vyostrujúci sa charakter postojov obyvateľstva k politike USA.
Podľa predbežných výsledkov (oficiálne výsledky sa zverejnia až za niekoľko dní a okrem toho v USA neexistuje inštitúcia ústrednej volebnej komisie) demokrati vo voľbách získali Snemovňu reprezentantov (zatiaľ majú v nej istých 221 mandátov, ale môže ich byť aj viac ako 230). Republikáni naopak posilnili svoje zastúpenie v Senáte, kde zrejme budú mať 54 senátorov – o troch viac ako doteraz.

Podobne dopadli aj voľby guvernérov. Demokrati v nich síce dosiahli úspech, keď vyhrali v siedmich štátoch, kde dosiaľ vládli republikáni. Ak pred voľbami mali republikáni 33 a demokrati 16 guvernérov (na Aljaške bol nezávislý guvernér), tak po nich budú mať republikáni 27 a demokrati 23 guvernérov. Demokrati sú nespokojní, že napriek veľkému úsiliu neuspeli na Floride a v Ohiu, ktoré majú kľúčový význam pre prezidentské voľby.

Prvé hodnotenia výsledkov volieb v USA i zahraničí sú protichodné. Jedna časť zvýrazňuje, že demokrati si posilnili pozíciu. Druhá časť zas hovorí o tom, že úspech dosiahol D. Trump, lebo udržal „nerozhodný“ stav napriek tomu, ako naňho útočili médiá. Ten, ako to bežne robí, sa poponáhľal s tým, aby na svojom twitterovom účte výsledky volieb označil za „ohromný úspech“ a poďakoval voličom republikánov. Určitým paradoxom volieb sa stalo, že sa posilnila pozícia D. Trumpa v republikánskej strane, lebo časť jeho kritikov nezvolili.

Po ovládnutí Snemovne reprezentantov budú demokrati spôsobovať D. Trumpovi viac starostí ako doteraz, najmä tým, že môžu blokovať prijímanie zákonov a vytvárať rôzne vyšetrovacie výbory. Výsledky volieb pred neho preto stavajú fundamentálnu, priam strategickú otázku. Bude ďalej vyostrovať „zrážky“ s demokratmi, alebo sa stane umiernenejším? Šéfke demokratov v Snemovni reprezentantov N. Pelosiovej k úspechu vo voľbách však zablahoželal.

Pokiaľ ide o často opakovanú otázku impeachmentu (odvolávania D. Trumpa) výsledky volieb na to stačiť nebudú. Snemovňa reprezentantov (v role „žalobcu“) síce môže obvinenie nastoliť, ale v Senáte (v role „sudcu“) tento návrh v súčasnosti nemá šancu prejsť.

Výsledky volieb sú teda nakoniec patové a predstavujú pokračovanie v rozkole spoločnosti i politiky, ku ktorému došlo po zvolení D. Trumpa. V dejinách „bipartajného“ systému USA sa však takáto situácia bežne vyskytuje. Žiadne veľké zmeny sa v politike Washingtonu preto zatiaľ neočakávajú. Bude pokračovať po svojej protirečivej často málo vypočítateľnej ceste, „okorenenej“ tým, že D. Trump neraz mení svoje názory zo dňa na deň.

Kríza vládnucich elít USA sa, zdá sa, dynamizuje a nadobúda ťaživejší charakter, ktorý, žiaľ, prináša nepokoj a chaos aj do svetovej politiky, ekonomiky a bezpečnosti. Zakončíme preto hodnotením týchto volieb, ktoré na stránkach kritického webu Nachdenkseiten (Stránky na premýšľanie) uviedol T. Riegel. Neurčité výsledky zdôrazňujú ústredný problém americkej demokracie. Existuje nadstranícky tábor peňazí a vojen, ktorý sa nedá nezvoliť. Obe veľké americké politické strany totiž dnes podporujú uskutočňovanie vojen a agresívnych ekonomických sankcií.
oAutor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

(Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 39 – 40/2018)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984