Reklama
Reklama

Boj o Najvyšší súd USA: prípad Kavanaugh

Počet zobrazení: 877

V posledných mesiacoch sa medzi vnútropolitickými udalosťami v USA vynímala téma obsadenia Najvyššieho súdu sudcom Brettom Kavanaughom. Proti tejto nominácii sa zdvihol silný odpor; popri diskusii o ideologických predstavách kandidáta išlo najmä o obvinenia zo sexuálnych deliktov v osemdesiatych rokoch. V prípade kreovania vysokých štátnych funkcionárov nie sú síce podobné obvinenia prekvapujúce, no súčasná situácia dospela až do štádia, ktoré by sa dalo označiť ako „studená občianska vojna“ medzi dvoma znepriatelenými skupinami obyvateľstva v Spojených štátoch.


Sudca Brett Kavanaugh


Pokiaľ ide o osobu samotného B. Kavanaugha, treba povedať, že ako sudca (od roku 2006) patril vždy do prúdu konzervatívneho právneho myslenia. Z ideologických dôvodov obhajoval obmedzovanie ľudských práv z dôvodu ochrany pred terorizmom (napr. Meshal v. Higgenbotham, 2016), či odmietal zákaz držby poloautomatických zbraní. Jeho doterajšia rozhodovacia činnosť sa vyznačovala aj ochranou záujmov veľkých ekonomických subjektov, napr. v kauze Doe verzus Exxon Mobile Corp. (2007), keď vo svojom odlišnom stanovisku odmietol možnosť exteritoriálneho procesu proti koncernu kvôli porušovaniu ľudských práv v Indonézii. Podobné postoje zaujímal i pri otázkach ochrany životného prostredia.


kanavaugh_protest_lorie_saull.jpg
Foto: Lorie Shaull /Flickr

Vzhľadom na doterajšie rozhodnutia sa očakáva, že konzervatívne ideové zameranie bude sudca B. Kavanaugh presadzovať i vo svojej funkcii na Najvyššom súde. Spolu s ďalším novým predstaviteľom pravicových názorov N. Gorsuchom by mohol napomôcť vytvorenie väčšiny, ktorá by rozhodovala veľmi konzervatívne. Prejavilo by sa to zrejme v otázkach boja proti terorizmu či ochrany vlastníctva. Viackrát takisto zaznela obava, že Najvyšší súd by v novom zložení mohol zmeniť doteraz platné rozhodnutie o umelom prerušení tehotenstva (Roe verzus Wade, 1973). Ide o asi najčastejšie kritizované liberálne rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, no očakávania na jeho rýchle zrušenie alebo zmenu nastať nemusia. V súčasnosti totiž otázku interrupcií nemožno oddeliť od otázky právneho statusu embryí, ktorá je významná pre medicínsky výskum a má veľký význam i pre farmaceutické koncerny.
 

Kavanaugh verzus Fordová
 

Je očividné, že hodnotové postoje a politické názory sudcu B. Kavanaugha sú veľmi sporné a existuje viacero dôvodov, prečo ich možno kritizovať. V centre verejnej diskusie o jeho nominácii však nebol ani tak ideový základ jeho rozhodnutí ako skôr spôsob, ktorým voči nemu vystupovali jeho odporcovia. Niektorí z nich sa správali kultivovanejšie a vyjadrovali najmä racionálnu obavu, že Najvyšší súd v novom zložení uskutoční prostredníctvom nových interpretácií ústavy „právnický prevrat“ (B. Saunders). Lenže ústredným bodom verejnej diskusie sa stala téma sexuálneho správania sudcu z minulosti, ktorá na istý čas ovládla mediálny priestor v USA. Profesorka psychológie Ch. Blasey Fordová obvinila sudcu B. Kavanaugha z pokusu o znásilnenie, ktorého sa mal dopustiť ešte počas štúdia vo veku 17 rokov. Následne ho obvinili ešte ďalšie osoby.

B. Kavanaugh tieto obvinenia odmietol a celý proces skončil výmenou názorov pred komisiou Senátu, ktorá si vypočula emotívne vystúpenia oboch strán. Ch. Fordová nebola pri viacerých svojich tvrdeniach presvedčivá a na mnohé zásadné fakty si nedokázala vôbec spomenúť, vrátane presného časového rámca udalostí z osemdesiatych rokov. Pokiaľ išlo o B. Kavanaugha, sa cielene pokúšal uvádzať menej faktických tvrdení, aby si vecne neprotirečil, ale viaceré z jeho vyjadrení zneli i tak nedôveryhodne, napr. tvrdenie o umiernenej konzumácií alkoholu. Právne išlo o situáciu výpovede proti výpovedi, pritom z čisto formálneho hľadiska by boli silnejšie argumenty na sudcovej strane. Lenže v Kongrese nemohlo ísť len o súdne pojednávanie a tak sa použili iné procesné postupy. To sa dá určite odôvodniť najmä tým, že pri dokazovaní sexuálneho násilia z minulosti sú dôkazné možnosti takmer vždy limitované, a preto tu čisto formálno-právne kritériá nestačia.  


Mediálne lynčovanie?
 

Zásadnú komplikáciu pre spravodlivé riešenie prípadu však priniesla obrovská medializácia. V situácii, keď sa kauza stala hlavnou témou boja liberálov a konzervatívcov už nešlo o to, zistiť pravdu, ale len „poraziť“ protivníka. Ku kauze sa začali vyjadrovať verejne známe osobnosti, ktoré ovplyvňovali verejnú mienku, zapojili sa aj mimovládne organizácie a napr. 2 400 vysokoškolských učiteľov práva napísalo otvorený list proti navrhovanému sudcovi. Tí, ktorí sudcu podporovali, boli často osočovaní pojmom „rape apologist“ (obhajca znásilňovania) a nechýbali ani obvinenia z rôznych foriem pravicového extrémizmu. Na druhej strane však padali vážne obvinenia, napr. z organizovania verejných kampaní na diskreditáciu zástancov B. Kavanaugha a spomínalo sa aj financovanie oligarchami, najmä G. Sorosom. 

Téma sexuálneho násilia je nepochybne závažná a v minulosti sa jej nevenovala dostatočná pozornosť. Lenže v súčasnosti sa objavil presne opačný trend a téma je až neprimeraným spôsobom medializovaná. Používa sa aj ako nástroj vytvárania nátlaku na určité verejne známe osoby, ktoré sa nedokážu efektívne brániť, keďže sa voči nim fakticky aplikuje prezumpcia viny a samy musia dokazovať, že obvinenia v médiách boli nepodložené. Často sa objavujú ženy, ktoré predstierajú rolu obetí a tým sa usilujú o vlastný prospech alebo o presadenie určitého politického cieľa. Problematika sexuálneho násilia je politicky veľmi nebezpečná i preto, že vždy vyvolávala vášne. Stačí si spomenúť, ako v 20. storočí v USA lynčovali čiernych mužov, ktorých nejaká biela žena obvinila zo sexuálneho násilia, často úplne neoprávnene. V súčasnosti síce nejde o lynč v podobe fyzickej likvidácie, ale mediálna likvidácia sa môže takisto skončiť tragicky.
 

Politizácia súdnej moci v USA


Spory o nomináciu sudcov Najvyššieho súdu znovu potvrdzujú, že ide o problém, pri ktorom sa používajú všetky nástroje politického boja. Tento jav je spätý s tým, že sudcovia Najvyššieho súdu USA majú mimoriadne postavenie v politickom systéme. Vzhľadom na to, že ústava USA je ako taká veľmi stručná, nereguluje právne vzťahy dostatočne podrobne. Keďže táto ústava je aj veľmi rigidná a formálna zmena je možná iba v po zložitej procedúre, dotvárajú ústavu miesto členov Kongresu práve sudcovia Najvyššieho súdu. Vďaka tomu plnia i úlohu faktického ústavodarcu. Vzhľadom na to, že sú pri výkone funkcie takmer nezosaditeľní a menovaní na doživotie, je ich postavenie mimoriadne silné a mať spriaznených sudcov na Najvyššom súde prináša veľké výhody.

Tvorcovia americkej ústavy mali v 18. storočí určitú predstavu o deľbe moci medzi tri vzájomne vyvážené zložky. Táto ich predstava mala svoje opodstatnenie, no v súčasnosti sa z veľkej časti vytratila. Samozrejme, že sudcovia Najvyššieho súdu neboli nikdy od ostatných mocí úplne oddelení, ale práve rastúcou politizáciou ich vymenúvania sa ich väzby s politickými subjektmi ešte viac upevnili. V minulosti sa tiež vychádzalo z toho, že doživotný výkon funkcie je garanciou sudcovskej nezávislosti, v súčasnosti je však mediálna a politická podpora natoľko dôležitá, že bez nej nemožno funkciu reálne získať. Aj preto sa pri menovaní sudcov Najvyššieho súdu USA i v budúcnosti budú znovu objavovať také kontroverzné kampane ako v prípade B. Kavanaugha.

(Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 35 – 36/2018)

Priemer: 5 (1 hlas)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama