Reklama
Reklama

Boj na Kryme, všetko je v dyme...

Počet zobrazení: 3329

Práve teraz ukrajinský prezident Petro Porošenko vyhlásil, že to, čo sa stalo v Kerčskom prielive ,nie je ani vtip, ani incident, ani kríza – je to vojna (https://www.facebook.com/petroporoshenko/videos/795036490854747/). Na čo vlastne zvyšuje stávky? Aby sme pochopili zmysel, treba sa pozrieť na situáciu v širšom kontexte.

Detský rým, uvedený v názve, vznikol ešte v čase Krymskej vojny 1853 – 1856 medzi Ruskou ríšou na jednej strane a koalíciou Osmanskej ríše, Francúzska, Británie a Sardínskeho kráľovstva. Hlavnou príčinou vojny sa stali vzájomné pretenzie ohľadom kontroly nad čiernomorskými úžinami. Koaličné jednotky sa vylodili na Kryme a takmer dva roky viedli krvavé bitky s ruskou armádou.

V danom čase Rusko vlastnilo Krym už (alebo len) 70 rokov. Členovia koalície, najmä Turci (ktorí boli jeho predchádzajúcimi vlastníkmi (pozri https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/474974/komu-patril-krym.html), však nespochybnili že patrí Rusku.

bitka_pri_baklakale.jpg
Richard Caton Woodwille, jr., 1897: Útok britskej jazdy na postavenie ruského delostrelectva pri Balaklave 24. októbra 1854.

Mierová zmluva (tzv. Parížsky traktát) podpísaná v roku 1856 máločo zmenila na mape Európy. Hlavným dôsledkom bolo,  e Čierne more a Bosporský a Dardanelský prieliv boli vyhlásené za neutrálne: otvorené pre obchodnú lodnú dopravu a uzavreté pre vojenské lode pobrežných i ostatných mocnosti. Aj to bolo zrušené už v 1871.

Ukrajina ako medzinárodný subjekt vtedy ešte neexistovala. Krym bol provinciou Ruskej ríše. Mimochodom: dnes je skôr smiešne sledovať, ako sa početné demokratické krajiny Európy a Ameriky odvolávajú na – rozhodnutie Prezídia (tak vtedy sa volalo Politbyro) CV KSSZ z 25 januára 1954 o prechode Krymu do zostavy Ukrajinskej SSR (https://rg.ru/2004/02/19/sssr.html), ktoré sa stalo východiskom dnešných sporov...

Branislav Fábry na Slove už vysvetlil faktický priebeh udalostí v Kerčskom prielive a ich právne základy (https://www.noveslovo.sk/c/O_co_ide_v_Kercskom_prielive). Ale sú aj iné prielivy, oveľa dôležitejšie pre medzinárodnú politiku. Áno, sú to Bospor a Dardanely. Kedysi tieto úžiny, ktoré spájajú, alebo, ako si mnohí myslia, oddeľujú Čierne a Stredozemné more, opakovane spôsobili medzinárodné konflikty. Je možné že sa to vráti.

Pravidlá pohybu plavidiel cez prielivy určuje zmluva prijatá v roku 1936 v Montreux (Švajčiarsko). Zmluva o úžinách alebo Konvencia Montreux, ako sa často nazýva, určuje aj podmienky prechodu vojnových lodí (pozri https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/477161/co-sa-deje-v-ciernom-mori.html).

Podľa Konvencie v prípade účasti vo vojne alebo jej hrozby má Turecko právo zakázať prechod vojenských plavidiel cez úžiny. Počas vojny, v ktorej Turecko nie je zapojené, musia byť úžiny uzavreté pre lode bojujúcich krajín.

Vyzerá to tak, že Porošenko vyhlásil v Ukrajine vojnový stav a hodnotí situáciu ako vojnu, aby vyzval Turecko na zavretie prielivov pre ruské vojenské lode. Dúfa že solidarita Západu mu dovolí to dosiahnuť. Určite bolo by to citlivé pre Rusko a obmedzilo by to jeho geopolitické ambície.

No zatvoriť úžiny dokáže iba Turecko. Potrebuje to? Ako vieme, vzťahy Turecka s EÚ a USA sa zhoršili a nátlak Západu neuspel. Turecko nepodporilo pripojenie Krymu k Rusku, ale teraz využíva vzťahy s Ruskom na strašenie západných partnerov. Prezident Recep Erdoğan stihol v jednom týždni byť aj najlepším priateľom aj najhorším nepriateľom Vladimíra Putina (keď ruské lietadlo zlikvidovali spojenci Turecka), takže očividne nemá stabilný postoj k Rusku a Ukrajine a vždy sa bude správať podľa svojich záujmov.

Okrem toho nie je jasné, či možno podľa Konvencie Montreux zatvoriť prielivy výlučne pre lode jednej krajiny. Jej formulácie hovoria o všetkých stranách konfliktu. Úplne zavrieť úžiny by nevyhovovalo ani Rusku, ani západným mocnostiam. Konvencia však poskytuje Turecku dosť široké právomoci.

Treba brať do úvahy aj to, že v Sýrii už dávno je reálna vojna, v ktorej sú zapojené , aj Rusko, aj Turecko, aj iné krajiny NATO. Úžiny pri tom sú stále otvorené. Pravda, žiadna z bojujúcich tam krajín nehodnotí svoju účasť ako vojnu – uprednostňujú názvy, ako „antiteroristická“ alebo „mierová“ operácia.

Všetko sa môže kedykoľvek zmeniť. Stačí, aby Erdoğan uznal vojnový stav Ukrajiny alebo de jure vyhlásil v Turecku takýto stav, ktorý de facto už existuje a získa právne dôvody, aby vyhlásil ľubovoľný režim pre prechod cez úžiny, alebo ho dokonca úplne zakázal. Bospor a Dardanely sa vracajú na proscénium svetovej politiky. Boj na Kryme, všetko je v dyme – nič nie je predvídateľné.  

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama