Reklama
Reklama

Boh žehnaj Ameriku...

Počet zobrazení: 3602

l102314.jpgKeď slovenský prezident Rudolf Schuster  navštívil v marci 2003 Spojené štáty americké, pobudol tam deväť dní.  Deväť dní, pretože to bola dôležitá politická návšteva, no aj tak trvala trocha dlhšie, ako býva zvykom. Tlač nás o všetkých jeho aktivitách na pôde tejto veľmoci podrobne informovala, no ušlo mi vtedy, že by sa Rudolf Schuster pred americkým prezidentom takmer rozplakal. Dozvedel som sa o tom až z knihy Georga W. Busha „Okamžiky rozhodnutí“. Kniha vyšla vo vydavateľstve Fortuna Libri v roku 2011.Bývalý americký prezident v knihe okrem iného spomína, ako spolu podpisovali dokument o vojenskej podpore Slovákov pri útokoch na Irak. Rudolf Schuster vraj s dojatím a so slzami v očiach pripojil svoj podpis na túto listinu. Považoval za svoju česť ako aj česť celého národa, že sa naša krajina môže zúčastniť bojov proti Saddámovi Husajnovi. Preto vraj tie slzy. Ktovie, či vynoril nejakú slzu aj nad tým, keď sa teraz dozvedá, čo všetko sa po tomto vojenskom zásahu v Iraku, ale aj v celej oblasti udialo. Vzniklo tam niečo oveľa horšie a strašnejšie, ako bol Saddám Husajn. Popravuje sa za bieleho dňa, vraždí sa tým najkrutejším spôsobom, akým si len dokážeme predstaviť, upaľujú sa ľudia zaživa, odrezávajú sa im hlavy, znásilňuje sa... Nič z toho však prezidenti a najmocnejší muži na svete nepredvídali. Akoby predvídavosť nepatrila do ich výbavy.

V týchto pamätiach, ak sa do nich začítate, nájdete však aj iné zaujímavé svedectvá z tých čias. George Bush napr. spomína, že v Bielom dome je na stene v jednej miestnosti veľká olejomaľba, pri ktorej sa často pristavoval. Je na nej vyobrazený Lincoln s generálmi Grantom, Shermanom a Porterom na palube parníka River Queen, ako sa v posledných dňoch občianskej vojny skláňajú nad mapami a radia sa o ďalšej stratégii, definitívnej porážke konfederácie a zavedení trvalého mieru. Až pred týmto obrazom zachytávajúcim historický okamžik vraj Bush pochopil Lincolnov odkaz, ako veľmi je dôležité viesť vojny za nevyhnutnú a ušľachtilú vec. Pochopil zmysel tohto obrazu a zavelil na útok na Irak. Podporovali ho v tom všetci jeho generáli a poradcovia, dokonca i jeho otec mu rozhodnutie odobril. Dobre si sa rozhodol, napísal mu v telegrame. Nech Boh žehná Amerike. Aj on bol presvedčený o tom, že je to správne rozhodnutie, ísť do vojny za dobro a slobodu irackého ľudu, pre mier na celom svete. Ako to dopadlo, vieme všetci.

Nielen George Bush robil v časoch svojho prezidentovania veľké rozhodnutia. Aj ostatní prezidenti, ich poradcovia, generáli a, samozrejme, všetci ich spojenci sa podieľali na vojnách, ktoré sa udiali z ušľachtilých a nutných dôvodov. Ak by sme začali rátať počet intervencií USA od roku 1945 do cudzích krajín, narátali by sme ich niekoľko desiatok – Čína a Kórea na začiatku, Líbya, Irak, Afganistan, Sýriou končiac. Vymenovať všetky ostatné intervencie v Afrike, Ázii, Južnej Amerike by zabralo príliš veľa miesta. Človeku sa už ani veriť nechce, že v každom prípade ide iba o ušľachtilé dôvody.

Vráťme sa však k poslednej voje, ktorú George Bush vyhlásil terorizmu po útoku fanatikov na Dvojičky v New Yorku. Nevedno, či aj vtedy ho inšpirovala k tomuto rozhodnutiu olejomaľba v Bielom dome, no urobil veľmi dôležité vyhlásenie, ktoré je aktuálne aj pre tieto dni. Citujem z jeho knihy: – Každý národ, ktorý poskytne teroristom svoje útočisko, bude považovaný za spolupáchateľa ich činov. Národy si musia vybrať, čí budú proti teroristom bojovať, alebo nechajú ich medzi sebou žiť, – koniec citátu. Žiaľbohu, nám bolo povedané, že terorizmus treba dusiť v mieste ich trvalého bydliska, preto tam svet poslal toľko vojakov, aby im rozbombardovali ich krajiny. S hrôzou však zisťujeme, že ich domovy sú síce rozbité, ale teroristi nám celkom pohodlne behajú po Európe a žijú medzi nami.

Keď už je reč o amerických prezidentoch, zaujali ma v týchto dňoch odpovede astrológa, politológa a jasnovidca, keď sa ich spytovali, ako to dopadne so svetom v najbližšom čase. Všetci traja sa zhodli na tom, že budeme na Obamu ešte spomínať ako na sympatického mladého človeka. Po ňom príde v Spojených štátoch prezident-netvor, ktorý vyrieši Ukrajinu, Sýriu i Irak oveľa drastickejším spôsobom, aj za cenu svetového konfliktu. Netreba  nám na podobné obavy žiadnych „prorokov“, všetci máme podobné tušenie. Boh žehnaj Ameriku a celý svet, aby sa tak nestalo.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Dolina
#1
Peter Dolina
24. január 2015, 05:21

OK, Schuster bol vyborny starosta Kosic, takze nan nedam dopustit.  To, co sa pise v tej knihe o jeho slzach nemoze byt pravdou, tak blby byt nemohol.  Uz aj ja som vedel, ze sa pojde na Irak asi tak rok dopredu, ze by to nevedel ing. Schuster?  A tiez sme vedeli preco sa pojde na Irak, to nemalo s demokraciou nic spolocne!!!  Ze by to nevedel prezident SK?

Abraham Lincoln, ano to je velmi dobra analogia, pretoze utok proti Konfederacii bol rovnako nezakonny a protiustavny ako utok proti Iraku.  Tu slo o zachovanie celistvosti USA, nie o otroctvo!!!  Inac situacia cernochov sa po Obcianskej Vojne zhorsila, precitajte si Howarda Zinna.

Obrázok používateľa Rudolf Slezák
#2
Rudolf Slezak
25. január 2015, 11:38

 

Ďakujem za Váš názor, no mi dvaja tu neporiešime, čí Rudolf Schuster na návšteve u Georga Busha, skutočne "slzil" alebo nie. V pamätiach ex prezidenta Spojených štátov, je to však čierne na bielom. V každom prípade si však myslím, že tým nepotešil ani pána Schustera, keď sa dočítal v "okamžikoch Rozhodnutí", akej cti sa mu dostalo, keď si  prezident USA, naňho spomenul a vôbec nespomenul napr. ex premiera Mikuláša Dzurindu, ktorý sa tak rád chvastal svojím priateľstvom s G. Bushom. Veď spolu behávali, raňajkovali a stráili veľa času v priateľských rozhovoroch. Tušim, že si aj sponu do kravaty raz priniesol. To však už trocha odbočujem. Spomínam to iba preto, že ak by sa z nich skutočne stali priatelia, navštevovali by sa aj teraz, keď už nie sú vo vysokej politike.

Ak ste presvedčený o tom, že Rudolf Schuster bol dobrým prezidentom i starostom Košíc, že veľa urobil pre svoje mesto, prosim. Dokonca i ja mám o ňom oveľa lepšiu mienku, ako  o bývalom prezidentovi Michalovi Kováčovi. Nech Vás teda nemýli, že som "vylúpol" z knihy, akurát túto pasáž, nie som proti nemu zaujatý, až na ten nešťastný Irak. Nebol však jediným, kto sa podvolil vôli G.Busha. Viacej slovenských politikov si asi G.Busch vo svojej pamäti neudržal. Juhoslávia , Dzurinda a Clinton, by už bola ďalšia kapitola. Veľa Slovákov si však myslí, že Rudolf Schuster zanechál v Košiciach okrem svojích úspechov aj dlhy, zazlievajú mu Pavarotiho v časoch núdze a pod. Ešte sa však nestalo, aby Slovensko nezatracovalo svojich prezidentov.

Doporučujete mi na prečítanie Howarda Zinna. Možno sa raz dostanem aj k tomu a vymeníme si svoje názory aj na Lincolma a otroctvo v Spojených štátoch. V súčasnosti "zápasím" s - Dejinami Spojených štátov od Georga B. Tindala a nachádzam v nej veľa zaujímavého, práve na túto tému. Prajem Vám všetko dobré.

Obrázok používateľa Peter Dolina
#3
Peter Dolina
26. január 2015, 04:33

Pan Slezak,

V zivote by ma nenapadlo Vas poucovat v zmysle, co mate a nemate citat, mne ta referencia usla, pretoze Zinn opisuje velmi plasticky zivot cernochov po Obcianskej Vojne.  Predstava, ze Lincoln bol slachetny prezident, ktoremu slo hlavne o zrusenie otroctva nie je spravna, bol to prezident mocnych a ti mocni chapali velmi dobre, ze ak by Konfederacii poskytli jej ustavne pravo sa oddelit, mocna svetova velmoc rozpinajuca sa na severo-americkom kontinente by nebola realna.

Texas by skoro isto isiel na samostatnost, podobne ostatne "uzemia" ukradnute Mexiku, neverim, ze by vodcov mormonov nenapadlo uchovat samostatny Utah a severne teritoria by kludne mohli padnut Kanade...Akonahle raz zacnete delit, neviete, kde to skonci a preto muselo zahynut asi 1.5 miliona ludi a ako isto viete general Sherman robil veci, za ktore by ho v Norimberku potrestali povrazom (utoky proti civilnemu obyvatelstvu).  Dnes mate prakticky v kazdom nasom meste Shermanovu ulicu.

Neviem ako ing. Schuster posobil ako prezident, ako starosta zmenil Kosice na nepoznanie, to je vykon.  Ja som v tejto oblasti (slovenski prezidenti) uplny analfabet, ovsem zasa som "kassai fiu" takze na Kosicanov nedam dopustit.

Ten Dzurinda musel byt asi riadny blbec, ked sa chvastal priatelstvom s Bushom, mladsi Bush hral ulohu "blby ako vsetci ostatni" a tak robil (zrejme to mal naordinovane) gramaticke chyby, rozpraval obcas uplne hluposti...velmi by som sa nechvalil takym kamosom.  Nota bene ked bol castou masinerie, ktora sposobila nesmierne utrpenie, Chomsky trvdi, ze by v Norimberku tiez odvisol, ja si myslim, ze ma pravdu.  Vyborny kamarat!

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama