Reklama
Reklama

Blíži sa koniec NATO?

Preklad state Alexandra Zapolskisa
Počet zobrazení: 2581
Ruská informačná agentúra IA REX 12. mája 2018 zverejnila na svojej stránke zaujímavú stať Alexandra Zapolskisa Zlom: Na programe posudzovanie existencie NATO (Слом: Вопрос существования НАТО вынесен на обсуждение). Alexander Zapolskis pôsobí ako nezávislý politický analytik (pozorovateľ) a expert na otázky medzinárodnej vojenskej bezpečnosti. V posledných rokoch publikuje na tieto témy články vo viacerých ruských elektronických médiách. Stať, ktorú uverejňujeme, preložil František Škvrnda st.

 

Zlom: Na programe posudzovanie existencie NATO

Trump a Stoltenberg budú vo Washingtone rozhodovať, čo ďalej robiť s NATO

Nadchádzajúce stretnutie prezidenta USA a generálneho tajomníka NATO 17. mája má všetky šance stať sa epochálnym. O rozpustení bloku sa, samozrejme, nepovie, ale proces prípravy naň, zdá sa, sa začal.

Na základe vzniknutej tradície sa členovia bloku NATO raz za dva roky stretávali na summite na posúdenie výsledkov prebiehajúcej činnosti a potvrdenie cieľov na nadchádzajúce obdobie. Nehľadiac na navonok vojenský status, má aliancia v skutočnosti aj významný politický rozmer, vyžadujúci si stálu synchronizáciu v spojení s premenami vonkajších podmienok. Rast tempa globálnych premien priviedol k tomu, že po roku 2016 sa summity NATO uskutočňujú už každý rok. Nasledujúci bude 11. – 12. júla v Bruseli v nedávno dokončenej budove sídla v cene vyše miliardy eur.

Ako obyčajne, pred podujatím generálny tajomník bloku konzultuje takpovediac s hlavným akcionárom projektu – prezidentom USA. Tým viac, že porozprávať sa majú o čom. Hoci formálne sú stanovené len dve témy – rozdelenie výdavkov a boj s terorizmom – v skutočnosti ich je viac, ale vlastne ide len o jednu.

Základom je nerealizovaný, presnejšie ani úplne nepotvrdený plán analytikov RAND, pripravený ešte na summit v roku 2016. Podľa kalkulácií špecialistov korporácie na úspešné splnenie vojenských úloh NATO v Európe (myslí sa tým „zadržiavanie Ruska“ a „vojenská ochrana európskych krajín“) Amerika musí presunúť na starý kontinent ešte sedem brigád pozemných síl a jednu brigádu vojenského letectva. Na doplnenie tých dvoch, ktoré sú v Európe dislokované v súčasnosti.

Z toho len na rozvinutie troch ľahkých pechotných brigád je potrebných 13 miliárd USD doplnkových výdavkov a súhrnná suma zahrňujúca aj premiestnenie ťažkých prostriedkov mechanizovaných a tankových síl, ako aj dovybavenie zoskupenia chýbajúceho delostrelectva a mobilných komplexov protivzdušnej obrany blízkeho a stredného dosahu, je vo výške 37 – 40 miliárd USD. Navyše na každoročnú prevádzku doplnkových síl treba ešte najmenej 2,7 miliardy USD. 

Úplne vyriešená nie je ani otázka prenesenia „ťažiska obrany NATO“ na nové východné hranice. Časť, ktorá sa týkala Pobaltia, sa dokázala zrealizovať, no zorganizovať podobný „ochranný val“ v strednej a južnej Európe sa už nedarí. Podobne len veľmi málo je naplnený aj zámer premiestnenia tylových stredísk zásobovania v spojení s novou dislokáciou síl.

Na všetky tieto dodatočné výdavky sa na summite v roku 2016 vyžadovalo okolo 60 miliárd dolárov, no na vytýčené ciele sa v roku 2017 podarilo nájsť dokopy 637 miliónov. A to ani nie zo spoločných príspevkov, ale z rozpočtu Pentagónu. Zvyšných 27 členov aliancie sa pod rôznymi zámienkami vydeleniu prostriedkov vyhlo. Takže, keď sa Trump sťažuje na nespravodlivosť rozdelenia finančnej záťaže, má vo všeobecnosti blízko k pravde. Okrem USA stanovenú normu vojenských výdavkov vo výške 2 % HDP dodržiava len šesť členov, ktorí nie sú ani príliš ekonomicky významní. Vedúce štáty, najmä Nemecko, platiť „vojenskú daň“ odmietli.  

Navyše, nedávno Trump vo všeobecnosti vyjadril akési ultimátum. Vo voľnom výklade znie takto: ak Európania za bezpečnosť nezaplatia, potom ich americký kontingent v NATO nebude ochraňovať. Zaznelo hlasne. A v Európe ho bolo počuť jasne. Len výsledok, ktorý vyjadrenia vyvolalo, je opačný, ako sa očakávalo (hoci nikto nevie).

Merkelová namiesto vydania kľúčov od brán hlavného mesta oznámila nevyhnutnosť vytvorenia v Európe „vlastného NATO, bez USA“. Téma vlastnej armády zjednotenej Európy sa stala aktuálnou už pred šiestimi rokmi a o jej perspektívach treba hovoriť samostatne. V tomto prípade je však dôležité niečo iné. Podľa výskumu uskutočneného v roku 2016, základné idey Aliancie podporujú len Poľsko, Pobaltie a štáty juhovýchodnej Európy. A tak 17 jej „starých“ členov, zahŕňajúcich také opory, ako Nemecko, Veľká Británia, Belgicko, Španielsko, Taliansko a Portugalsko, považujú úlohu bloku za splnenú, v dôsledku čoho sa stal geopoliticky nepotrebným. V súčasných podmienkach bezpečnosť EÚ môže úplne zaistiť jej vlastná armáda. Bez účasti USA.

Teda, zo všetkých programových otázok na nadchádzajúcom summite 2018 zostáva aktuálnou len jedna – peniaze. Trump tých dodatočných 60 miliárd dolárov potrebuje na financovanie amerického vojenského priemyslu a jeho prostredníctvom celej ekonomiky USA. Bez nich udržiavanie vojenského kontingentu neprináša nijaký geopolitický úžitok, ale vedie k veľkým výdavkom. Svojím spôsobom Európa na tieto výdavky nielenže nechce pristúpiť, ale túto nechuť už dostatočne úspešne demonštruje aj prakticky. Na druhej strane, bez americkej účasti zaniká zmysel aliancie ako takej a je to aj priznanie globálneho geopolitického ústupu USA nielen pred Ruskom, ale aj z celej Európy.

Úsilie Trumpa vymeniť „odchod USA z mierového Olympu“ za materiálne výhody pre Ameriku ako regionálnu veľmoc je už očividné, ale ako sa bude tento cieľ rozohrávať na bruselskom summite – ostáva neisté. Podľa všetkého, práve tento moment sa stane základom nadchádzajúcich rozhovorov Stoltenberga a Trumpa vo Washingtone.

Priemer: 4.6 (25 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama