Reklama
Reklama

Biškek hlási: Odvolené!

Počet zobrazení: 1140

V nedeľu 4. októbra 2020, kedy na Slovensku už nesmelo viac ako päťdesiat veriacich do kostola, ale v Plaveckom Štvrtku (tam volilo v parlamentných voľbách 2020 subjekt OĽANO a spol. 34,43 % )[1] sa bitka sumarizovala na 100 občianskych aktivistov + zasahujúce štruktúry záchranného systému (z daní občanov Slovenskej republiky), teda viac ako 50 osôb, keď sa Bratislava pripravuje na ixtý zjazd ústredného výboru GLOBSEC-u (tam 50 neplatí, pretože súdruhovia jastrabi si to tak vybavili, všakže), sa v Kirgizsku konali riadne parlamentné voľby.

Do poslednej chvíle si niektorí pesimisti mysleli, že prezident S. Žeenbekov podľahne tlaku, resp. politickému pohodliu a voľby zruší. Dôvod? Dôvodom mal byť COVID-19, lenže Slovensko nie je svet a Kirgizsko si žije svoj, síce ťažký, ale svoj život, kde vládne všeličo, ale určite nie ľudia s zjavnou diagnózou v kategórii F 00 až F 99.

Pre poriadok, ku dňu 5. októbra 2020 bolo v Kirgizsku evidovaných 47 635 potvrdených prípadov COVID-19, pričom na uvedenú nemoc zomrelo 1 066 pacientov, čo je úroveň 2,24 %. Vyliečilo sa 43.521 pacientov.[2]

Inak samotné Kirgizsko patrí dlhodobo medzi – z pohľadu používania a využívania Internetu – „pohodové“ krajiny, čo aj bolo v predvolebnom období využívané. Nakoniec v ostatnom ratingu krajín o úrovni slobody Internetu (Freedom on the Net 2019 ) z dielne ideologicky problémovej a štedro americkými daňovými poplatníkmi dotovanej organizácie Freedom House.[3] sa Kirgizsko umiestnilo (z celkového počtu 65 hodnotených krajín) na 25 mieste (index 61).

Oveľa lepšie než je na tom farebnou revolúciou zdecimovaná Ukrajina (32 miesto, index 56), alebo mierumilovný Azerbajdžan (45/39), ktorého podporuje člen NATO Turecko (46/37). Susedný Kazachstan a vraj ekonomický líder v Strednej Ázii je na tom tiež horšie – 50 miesto a index 32.

Tak, aké boli tieto voľby do jednokomorového parlamentu Žogorku Kenešu (Жогорку Кенеш), ktorých sa zúčastnilo (splnilo podmienky a boli po registrácii pripustené k volebnému procesu) 16 politických subjektov Kirgizska a volič mal možnosť výberu zo 17-tich možností (16 politických subjektov + vyjadrenie názoru: proti všetkým).

kg_volby_foto.jpg

Takže, aký je zatiaľ výsledok súboja o 120 poslaneckých miest v Źogorku Kenešu?

Podľa Ústrednej komisie pre voľby a konanie referend Kirgizskej republiky (Кыргыз Республикасынын Шайлоо жана референдум өткөрүү боюнча борбордук комиссиясынын Кыргыз Республикасынын) sú predbežné výsledky nasledujúce:

Voľby sa uskutočnili, volieb sa zúčastnilo 56,2 % oprávnených voličov.

Ku dňu 5. októbra 2020 bolo spracovaných 97, 25 % volebných lístkov a výsledky sú zatiaľ nasledujúce[4]:

Hranicu 7 % pre vstup do parlamentu (zatiaľ) prekonali štyri strany:

«Биримдик»                                                 - 24, 54 %;
«Мекеним Кыргызстан»                             - 23,9 %;
«Кыргызстан»                                              - 8,74 %;
«Бутун Кыргызстан»                                   - 7,09  %;

Tesne pod sedempercentným limitom vstupu do jednokomorového kirgizského parlamentu ostali:

«Мекенчил»                                     - 6,84 %;
«Республика»                                   - 5,81 %;

No a tu možno očakávať nespokojnosť, problémy a aktivizáciu ulice.

Ostatné subjekty sú v nasledujúcej percentuálnej kondícii:

 «Ата Мекен»                                   - 4,02 %;
«Ыйман Нуру»                                 - 3,35 %;
«Бир-Бол»                                         - 3,03 %;
«Чон казат»                                      - 2,33 %;
«Замандаш»                                      - 2,15 %;
«Социал-демократы »                     - 2,12 %;
«Реформа»                                       - 1,64 %;
«Мекеним Ынтымагы»                    - 0,63 %;
«Ордо»                                              - 0,22 %;
«Политическая партия Ветеранов войны в Афганистане и участников других локальных боевых конфликтов»    - 0,17 %;

Aby sme sa neopakovali, viac o týchto politických subjektoch si možno pozrieť v predchádzajúcej stati autora Parlamentné voľby v Kirgizsku - budú? na stránkach SLOVA.[5]

Čo je zaujímavé a poučné, čoho sa miestni analytici báli, možnosť voľby proti všetkým (против всех) využilo až/len           - 1,8 % oprávnených voličov.

Proprezidentské strany «Биримдик»  a «Мекеним Кыргызстан» vo voľbách získali zhodne po približne 24 percent hlasov a zrejme tak spoločne vytvoria novú vládu.

Prvú zo strán vedie prezidentov mladší brat a druhá je blízka vplyvnej oligarchickej rodine Matraimovcov. Obe víťazné strany podporujú (celkom logicky) užšiu integráciu Kirgizska  v rámci Eurázijskej ekonomickej únie (EEÚ).

Tretia politická strana podporujúca úradujúcu hlavu štátu získala približne deväť percent hlasov a nie je protiprezidentská.

Do parlamentu by sa mali dostať ešte «Бутун Кыргызстан» a možno «Мекенчил», ktoré spĺňajú parametre na označenie nacionalistické zoskupenia. Matematika však nepustí, takže buďme trpezliví a počkajme na záverečné oficiálne výsledky.
 

Bude akceptácia?

Voľby sú za nami a teraz je otázkou, či budú akceptované spoločnosťou, alebo... Víťazi, samozrejme, hovoria, že všetko bolo o.k., skoro porazení a jasne porazení majú iný názor a hovoria o bieloruskom scenári.

Lenže..., na Slovensku to tak nevnímame, ale zverstvá na Ukrajine v rámci farebnej revolúcie napríklad stabilizovali režim v Kazachstane a dali skúsenosť a čas silovo sa pripraviť A. Lukašenkovi, ktorý dnes zvláda situáciu bravúrne a ešte s upevnením (či sa to niekomu páči, alebo nie) svojich pozícií.

Čo dosiahli farební emisári pred pár rokmi v Arménsku? Dnes je tam vojna a Jerevanu (ak tam bude súčasný premiér a spol.) nemôže a nechce pomôcť nikto. Snáď len (možno) Turecko, Irán, alebo len Ruská federácia, ktorá(í) si slniečkárského N. Pašinjana a jeho melody boys vychutná. Nikto iný! Európa bola s dlhým nosom, toť nedávno na Kaukaze (napr. Rýchla divízia Slovenského štátu, ktorá tak hanebne skončila pri Wiener Neustade v marci 1945). Ako dopadla, a ako sa teraz podľa zákona musíme hanbiť za svoju minulosť je iná téma, ale je symptomatická.

No a samotné Kirgizsko, to si už za ostatných dvadsať rokov svoje odrevulicionalizovalo, že pomaly nie je kde v Biškeku inštalovať pamätné tabule hrdinom a obetiam (a vice versa).

Podľa prezidenta S. Žeenbekova (ktorý nepriamo – priamo) podporoval a sympatizoval s víťazom, bratovou stranou «Биримдик» boli tieto parlamentné voľby dôležité. Teda, kto bude novým premiérom a aká bude zostava novej vlády pod jeho vedením.

Nič sa však nemení na statuse, že rozhodujúce slovo bude mať práve prezident, ktorý tvrdí, že na čele novej vlády má byť reformátor. Lenže tí predchádzajúci premiéri – reformátori sú zväčša vo vyšetrovacej väzbe, alebo v exile.

No a nezabúdajme, že pre S. Žeenbekova bude dôležitá (ak dovtedy nový parlament a vlády vydržia) jeho osobná podpora v prezidentských voľbách 2023. Ono totiž tým, že prakticky politicky za nič nechal odsúdiť a zavrieť svojho predchodcu A. Atambajeva do väzenia, vytvoril precedens, ktorý sa mu môže v roku 2023 vrátiť ako bumerang. Ale o tom po tom!
 

Vonkajšie faktory a vnútorné dopady

No a čo sa týka vonkajších faktorov, v povolebnom období, ktoré sa snažia (a budú) vplývať na Biškek, tak je jasné, že nehľadiac, ktorý dôchodca vyhrá voľby v Spojených štátoch, Washington sa bude (asi neúspešne) snažiť otočiť paradigmu. Sám S. Žeenbekov (z vnútorného presvedčenia) odďaľuje diskusie o možnom podpise nového dokumentu o spolupráci s USA, ktorý denonsoval Biškek v roku 2015 na pokyn vtedajšieho prezidenta A. Atambajeva. A na zamyslenie, v Ruskej federácii pracuje (a živí svoje rodiny v Kirgizsku) oficiálne 700 tisíc, neoficiálne (skôr pravdivé) 1 mil. 200 Kirgizov. Kirgizsko má cca 5,4 milióna obyvateľov.

Poznámka na záver. Ak sa náhodou podarí destabilizovať povolebné Kirgizsko, podobne ako sa o to pokúsili v Bielorusku  (taký scenár je reálny), tak ďalší na rade je, zatiaľ čo sa na Kaukaze strieľa zo samohybných húfnic so ženským menom, Tadžikistan (kde budú prezidentské voľby).

Možno sa treba vopred spýtať, koľko stotisíc eur pošle tentoraz Slovensko svojim ideologickým kamarátom do Kirgizska. Asi by stačilo toľko, čo Slovensko za ostatných tridsať rokov poskytlo svojim krajanom v Kirgizsku, potomkom INTERHELPA – čiže nič.

Autor je vysokoškolský učiteľ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama