Bifurkačný bod
pondelok 07. apríl 2014
Voda má v tekutom skupenstve – presnými fyzikálnymi postupmi merané – najvyššiu hustotu pri teplote 4°C, teda nie pri 0°C, keď sa začína meniť skupenstvo na tuhé; čo je paradox – preto sa o tomto jave hovorí ako o anomálii vody.
Anomália aj preto, že tento objektívne a exaktne zistený fakt nie je možné dôsledne, bezo zvyšku vysvetliť racionálne.
V modernej psychológii masy však racionálne a iracionálne nestoja proti sebe, ale v sebe navzájom: „Úplné racionálne vysvetlenie skutočne existujúceho objektu (teda nie takého, ktorý je postulovaný myslením), to je utopický ideál. Iba objekt, ktorý je postulovaný, môže byť ucelene vysvetlený na pôde [postulujúcej] racionality, pretože nikdy neobsahoval to, čo stojí mimo postulát racionálneho vysvetlenia.“ (Carl Jung)
V tom treba vidieť dôvod, prečo médiá majú vždy pravdu – aj keď ju nemajú.
Politik je médiami postulovaný objekt – o skutočnom, exaktne merateľnom Barakovi Obamovi či Vladimirovi Putinovi nemáme potuchy.
Ak je mentálne spracovanie a evidencia skúsenosti (v súlade s poznatkami psychoanalýzy) jednotou protikladov, potom akékoľvek potlačenie (mocenské či ideové) jedného z protikladov nebude stabilné. Môže však zmeniť historickú trajektóriu.
Médiá nás presvedčili, aj keď len na – pravda, historických – 30 %, že bezpartajný prezident bude to pravé orechové. Nuž, uvidíme. Ak dožijeme, celkom isto uvidíme.
Z Feynmanových rovníc vieme, že aj taký chaotický jav, akým je blesk, má svoje pravidlá. V atmosfére si hľadá cestu najmenšieho odporu. Preto je kľukatý. Lomí sa na bifurkačných bodoch, z ktorých už niet cesty späť.
„Po skončení studenej vojny sa vracia situácia, ktorá dominovala počas začiatkov ľudskej histórie, totiž veľká tekutosť hraníc,“ napísal pred rokmi Lester Thurow, profesor ekonómie na Institute of Technology v Massachusets. Z hľadiska fyziky – tekutosť hraníc nepochybne má aj niektoré nepredvídateľné vlastnosti blesku.
Možno sa Thurow dokonca s tou tekutosťou poponáhľal – ba možno predbehol dobu o dvadsať rokov… Čo ak sa na Kosovom poli všetko len začalo?…
Nuž, uvidíme.
Reagujte na článok
Komentáre
~~ Spoločenské procesy a prírodné procesy majú svoju nevyhnutnosť/ zákonitosť /. Ľudia chcú všetko stručne a opis vývoja spoločenských vzťahov je obsiahla publikácia, a už preto odmietnutá. Teda opísať spoločenské procesy prírodnými, to je asi možné, ak máme talentovaného autora.
Utópia bola literatúra a snaha jednotlivcov a jeden veľmi známy utopista kšeftoval, aby mal peniaze na sociálny experiment a sa oženil, aby mohol prijímať návštevy učencov a študovať ich samých. Jeho posledné slová „ všetkým ľuďom zabezpečiť čo najslobodnejší rozvoj ich vlôh “ boli základom Saint – Simonovskej školy. A to nebola politika, ako zmeniť vzťahy ľudí, to bola literatúra a snaha o konkrétnu ekonomickú činnosť osobností pre ľudí. Teda ak máme zvoleného nepolitického prezidenta, tak máme utopistu, a sa iba uvidí akým bude, čí nakoniec nebude tuctovým politickým politikom.
A to nie je irónia o utópii prezidenta SR, pretože všetky spoločenské vzťahy sa opakujú a iba možnosti dané človeku jeho výrobou všetky spoločenské vzťahy odlišuje, teda spoločenské dejiny ľudí sú tvorené výrobou ľudí. Úplne prehľadne to vidíme v televízii na použitých zbraniach, ktoré sú vyrobené a nie sú teda nadobudnuté vojnou. Teda aj u nás, ľudia odmietli politiku a zvolili nepolitickú osobnosť, ktorá ak sa dodatočne neprikloní k politike bude inými prostriedkami realizovať svoj zámer, teda hoci nevieme, aký má zámer prezident SR, už vieme, že ho môže realizovať politikou alebo utópiou doby softvéru.
Teda spoločnosť má riešiť tak čí tak, čo je softvér! Spoločenské vzťahy mení rast produktivity práce, prvá bola práca druhá pôda, myslí sa príroda a až vzrástla produktivita práce vznikol kapitál, a to sú používané výrobné prostriedky predtým vyrobené človekom, teda kapitalizmus je produktivita práce výrobného činiteľa práca, výrobného činiteľa pôdy a výrobného činiteľa kapitál. Softvér obsiahol nielen výrobné ale aj spoločenské vzťahy, má teda v sebe potenciu stať sa činom politiky alebo utópie spoločenským činiteľom, ktorý s výroby vytesní výrobný činiteľ kapitál. Teda výroba softvérom už vytesnila námezdnú prácu a politika nenastolila marxisticky združenú prácu alebo utopisticky nebolo zabezpečené pre všetkých ľudí čo najslobodnejší rozvoj ich vlôh.
Ak sa teda podarí vysvetľovať národom spoločenské vzťahy prírodnými, a možné to je máme tu dokázané, tak je možné, že zánik námezdnej práce a vznik sociálnej zamestnanosti sa bude volať po utopistoch: „ všetkým ľuďom zabezpečiť čo najslobodnejší rozvoj ich vlôh “.