Reklama
Reklama

Biden a Porošenko alebo vláda USA na Ukrajine. A čo Slovensko?

Počet zobrazení: 1878

Nedávno zverejnil ukrajinský poslanec Derkač nahrávku rozhovorov medzi P. Porošenkom a J. Bidenom, z ktorej vyplýva, že bývalý viceprezident USA ovplyvňoval rozhodovanie o najvyšších ústavných funkciách na Ukrajine, vrátane funkcie premiéra a generálneho prokurátora. Toto zverejnenie len potvrdilo stav, ktorý bol od roku 2014 zrejmý každému, kto udalosti v Kyjeve pozorne sledoval. Ukrajina však zrejme nie je výnimkou, a preto vzniká otázka, nakoľko podobné praktiky aplikuje Washington v iných štátoch strednej a východnej Európy. Vplyv USA je cítiť i u nás a po nástupe Matovičovej vlády významne narástol. Bude teda zaujímavé sledovať, akú mieru suverenity a nezávislosti si Slovensko udrží po roku 2020.
 

Čo dohodli Biden a Porošenko?

Nahrávky z rozhovorov P. Porošenka a J. Bidena, ktoré zverejnil poslanec A. Derkač, pochádzali z rokov 2015 – 2016 a týkali sa mnohých zásadných rozhodnutí v ukrajinskej politike. Rozhovory jasne ukázali spôsob a metódy vlády Američanov na Ukrajine. Slovník J. Bidena bol niekedy neúctivý (výrok: „Kolomojský je trieska v zadku“), ale celkovo racionálny a menej hulvátsky než vyjadrenia V. Nulandovej z roku 2014 (výrok: „Fuck the EU!“). Pri Derkačovom zverejnení išlo o selektívny výber vyjadrení, ktorý nebol namierený ani tak proti americkému vplyvu na Ukrajine, ako skôr proti J. Bidenovi pred prezidentskými voľbami v USA. Poslanec A. Derkač nie je žiadny rusofil, ale má kontakty na ľudí okolo D. Trumpa – napr. s R. Giulianim sa stretol v decembri 2019. Vzhľadom na to, čo odznelo v nahrávkach, by nebol problém stíhať J. Bidena priamo na Ukrajine, tamojšia prokuratúra si však na to netrúfne a preto bude záležať, s akou reakciou sa Bidenove ukrajinské výroky stretnú priamo v USA.

Známym faktom je, že v rozhovoroch s P. Porošenkom sa J. Biden otvorene zasadil o odvolanie generálneho prokurátora Ukrajiny V. Šokina. Je pravdepodobné, že toto úsilie bolo späté s problémami Bidenovho syna Huntera, ktorý bol na Ukrajine podozrivý zo zapojenia do korupčných káuz. Z pohľadu ukrajinskej suverenity však nie je podstatné, prečo tlačil J. Biden na odvolanie V. Šokina, ale škandalózny bol už samotný fakt amerického nátlaku. Ešte škandalóznejšie bolo, ako P. Porošenko žiadal o Bidenov súhlas s nomináciou nového generálneho prokurátora: „Jedným z možných kandidátov bol vodca mojej frakcie Lucenko, ktorý je verejnou osobnosťou. Ak si myslíte, že politicky motivovaná postava by nebola z vášho pohľadu veľmi dobrá, stiahnem tento návrh…“ Vrcholom všetkého však bolo, keď P. Porošenko požiadal, aby Lucenkovi už ako generálnemu prokurátorovi pridelili kurátora: „Okamžite som pozval Lucenka a povedal, že by sa mal obrátiť na vaše veľvyslanectvo a bol by som veľmi rád, keby ste mali určitú osobu, ktorá môže pochádzať z Washingtonu alebo odkiaľkoľvek…“

P. Porošenko s J. Bidenom veľmi podrobne rozoberali i nominácie na funkciu premiéra Ukrajiny. Keď po sérii škandálov musel neúspešný premiér A. Jaceňuk odísť, diskutoval P. Porošenko s J. Bidenom dve nominácie na túto funkciu – V. Hrojsman a N. Jaresková. Premiérom sa nakoniec stal V. Hrojsman. Veľmi nesuverénne sa ukrajinský prezident vyjadroval i pri odchode ministra A. Abramovičiusa z ukrajinskej vlády. Obzvlášť zaujímavé však bolo, ako P. Porošenko prosil J. Bidena, aby získal podporu ukrajinskej parlamentnej strany Svojpomoc a to cez amerických sponzorov tejto strany: „Naši partneri z USA poskytovali Svojpomoci granty, existovala významná finančná podpora… Bolo by dobré, keby ste naďalej vyvíjali tlak na Svojpomoc…“ Zvláštne tiež bolo, že J. Biden radil P. Porošenkovi, aby zoštátnil Privatbanku ešte pred nástupom D. Trumpa, aby mohol ľahšie získať peniaze z MMF…

Rozhodujúci vplyv USA na Ukrajine je zjavný dlhodobo a bol cítiť už počas „oranžovej revolúcie“ či Majdanu. Práve z tohto obdobia pochádza i známy zverejnený rozhovor V. Nulandovej s veľvyslancom USA v Kyjeve, v ktorom predstaviteľka USA odmietla V. Klička do najvyšších ústavných funkcií, hoci bol vtedy najpopulárnejším politikom Majdanu a naopak, zasadila sa za A. Jaceňuka ako premiéra. Výsledok Majdanu bol tiež víťazstvom politiky USA nad politikou EÚ. Vedúci európski ministri sa vo februári 2014 pokúšali dosiahnuť odchod V. Janukovyča a sami garantovali jeho dohodu o predčasných voľbách s lídrami Majdanu. Presadil sa však americký scenár prevratu v rozpore s touto dohodou. Navyše, prezidentom sa stal americký favorit P. Porošenko, ktorý ani nepatril k trom oficiálnym lídrom Majdanu (Kličko, Jaceňuk, Ťahnybok). Vplyv USA sa neskôr demonštroval aj účasťou ministrov bez ukrajinského občianstva v Jaceňukovej vláde či množstvom iných faktov.
 

Zasahovanie do volieb na Slovensku?

Zdá sa nepochybné, že Washington ovplyvňuje rozhodovanie o vysokých funkciách na Ukrajine, treba sa však pýtať, ako to vyzerá v iných krajinách. Tradičným nástrojom vplyvu Washingtonu v strednej a východnej Európe sú médiá a mimovládne organizácie, financované z USA. Vďaka nim zasahujú USA do volebných procesov s cieľom zlikvidovať politických odporcov. Využívajú i tzv. investigatívnych novinárov, cez ktorých môžu nelegálne informácie svojich tajných služieb použiť proti svojim politickým nepriateľom. Spomenúť treba neslávne známu organizáciu OCCRP, financovanú o. i. z USAID či ďalších verejných peňazí. Tá zohrala úlohu aj v SR a to tesne pred parlamentnými voľbami, keď „České centrum pre investigatívnu žurnalistiku“ (člen OCCRP) zverejnilo v slovenských médiách selektívny výber z Threemy v podobe komunikácie A. Danka a A. Zsuzsovej, nie však komunikáciu opozičných politikov s podobnými problémami. Zaujímavé tiež bolo, ako rýchlo sa nová vláda po voľbách ponáhľala s odvolaním predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov, ktorá sa od českého centra domáhala informácií o zdroji nelegálnych únikov.

O americkom vplyve na slovenskú politiku nemožno pochybovať, hoci USA ovplyvňujú politiku v SR neverejne a dôverne. I tak sa už objavilo aj niekoľko indícií. Išlo napr. o list z veľvyslanectva USA pre Ľ. Blahu ako poslanca v PZ RE za SR, v ktorom ho vyzývali na konkrétne hlasovanie v orgánoch Rady Európy. Téme som sa venoval tu. Ak však takéto listy dostáva Ľ. Blaha, známy svojou kritikou USA, tak sa možno len domnievať pod akým vplyvom sa nachádzajú ostatní politici. Na celej záležitosti s listom Blahovi bolo paradoxné i to, že médiám podozrenie z amerického zasahovania vôbec nevadilo. Po nástupe Matovičovej vlády vzniká dokonca dojem, ako keby Blahovo odmietnutie požiadaviek USA viedlo i k jeho vylúčeniu z poslaneckých nominácií, o ktorých rozhodovala nová vládna väčšina. Napr. v otázke PZ RE zaujala voči nemu Matovičova väčšina tvrdší postoj než voči ĽS NS.

Je paradoxné, že pred parlamentnými voľbami 2020 sa médiá predbiehali vo varovaniach pred ruskými zásahmi do volieb. Napr. D. Milo z GLOBSECu u B. Dobšinského hlásal, že zasahovaním Kremľa do volieb je „proruský naratív“ o tradičných hodnotách. Paradoxne však s takýmto naratívom zvíťazila proamerická strana OĽANO… Američania zrejme pochopili, že na Slovensku potrebujú proamerickú konzervatívnu stranu a túto ich požiadavku najlepšie spĺňal práve I. Matovič. Ten však tiež pochopil, že obraz úplného amerického vazala by mu vo voľbách škodil, a preto v roku 2019 urobil jedno verejné vystúpenie, v ktorom skritizoval USA. Bol to však iba predvolebný ťah a súčasnosť potvrdzuje, že svoju kritiku USA nikdy nemyslel vážne. Je zjavné, že keby z tejto kritiky vyvodil dôsledky, rýchlo by ho opustili ľudia ako J. Naď alebo J. Smatana.
 

Matovičova vláda a USA

Nemožno si nevšimnúť, že práve J. Naď a spol. obsadili po voľbách 2020 ministerstvo, na ktorom majú USA zvláštny záujem – ministerstvo obrany. USA totiž plánujú uzavrieť so SR zmluvu o obrannej spolupráci alebo nám poskytnúť „pomoc“, zjavne v rozpore so suverenitou SR, nechcú však, aby sa o tom viedla verejná diskusia. V minulom volebnom období im plán nevyšiel, pretože verejnosť sa o podmienkach dohody v rozpore so suverenitou SR dozvedela – od ľudí z ministerstva obrany. Písal som po tom tu. Podobnému vývoju sa Washington rozhodol predísť, a preto tri kľúčové pozície na ministerstve obrany obsadil ľuďmi zo Slovak Security Policy Institute (Naď, Majer, Masariková), kontroverznej mimovládnej organizácie s extrémne proamerickými postojmi. Z hľadiska transparentnosti nie je dobré, ak nejaké ministerstvo ovládne skupina ľudí z podobnej organizácie. Zvlášť veľkým problémom je to na ministerstve obrany, keďže korupcia v oblasti zbrojenia sa v medzinárodnom obchode považuje za úplne najhoršiu. Navyše, SR plánuje zvýšiť výdavky na obranu – na 2 % HDP (asi 12 % príjmov štátneho rozpočtu). J. Naď pred voľbami na svojom Facebooku označoval A. Danka za „agenta“ i pri menších výhradách…

Veľmi zaujímavo sa vyvíjalo aj dosadzovanie proamerických síl do ďalších funkcií. O MZVaEZ je škoda hovoriť, ale veľmi zle dopadlo ministerstvo životného prostredia. Tam sa štátnym tajomníkom stal J. Smatana, hoci ho vo voľbách nezvolili ani len do NR SR. Na danú funkciu existovalo pritom množstvo kompetentnejších politikov – na rozdiel od J. Smatanu však netvrdili, že sa budú radšej mýliť s USA, než mať pravdu s Ruskom. Podozrenie, že J. Smatanu dosadili za zásluhy v „hybridnej vojne“, je vážne. Zaujímavý obrat urobil po voľbách aj B. Kollár. Pred voľbami sa kvôli konzervatívnym voličom stretával dokonca s M. Le Penovou, po voľbách sa však dištancoval i od fotografie s Nočnými vlkmi zo 4. apríla 2020. Detinsky sa pritom obhajoval, že vraj nevedel, o koho ide… Skôr to však vyzerá, že B. Kollár dostal napomenutie, veď takto trápne sa nedištancoval ani od osôb z jeho minulosti, ktoré by si to naozaj zaslúžili. Z pohľadu Washingtonu sú zaujímavé aj ďalšie ústavné funkcie. Na Ukrajine to bola napr. voľba generálneho prokurátora a je možné, že aj v SR majú USA svojho kandidáta…

Väčšina informácií o vplyve Washingtonu na slovenských politikov zostane pred verejnosťou skrytá dovtedy, kým sa neobjaví podobná nahrávka slovenských politikov ako v prípade rozhovorov P. Porošenka a J. Bidena. Problémom by tu však bol aj neseriózny postoj mainstreamových médií v SR, ktoré by sa podobné podozrenia pokúšali ututlať. Varovaním bolo už to, ako bez záujmu prijali porušovanie ukrajinskej suverenity zo strany USA v Derkačových nahrávkach, hoci voči Rusku bránia suverenitu Ukrajiny všetkými silami. Žiaľ, niečo podobné platí aj o ovplyvňovaní udalostí v SR: je neuveriteľné, koľko politikov a novinárov sa podujalo na obhajobu návrhu o obrannej spolupráci s USA, ktorý bol zverejnený v minulom volebnom období. Ešte nehanebnejšie však bolo, ako sa zastávali a zastávajú tajnostkárskeho spôsobu rokovania o tejto vojenskej prítomnosti. S tým sa však netreba zmieriť a napriek existujúcemu mediálnemu prostrediu treba Matovičovej vláde zabrániť, aby tu vybudovala porošenkovský model vzťahov s USA.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama