Reklama
Reklama

Besy z Odesy

Počet zobrazení: 4042


odesa_2._maja_150x75.jpg

Fiodor Michajlovič Dostojevskij nebol žiaden krásavec. Mal vráskavú, mrzutú tvár, hlboko vpadnuté oči, neupravenú briadku, nad ktorou vyčnievali lícne kosti. Pôsobil na svoje okolie dojmom chorého a nervózneho človeka, na ktorom sa podpísali neduhy zvnútra i zvonku. Jeho romány však natoľko zaujali čitateľov, že iba málokto si dovolil hodnotiť tohto literáta podľa vonkajšieho vzhľadu. Jeho myšlienky a príbehy sú totiž obrovskou zbierkou filozofického a psychologického prenikania do ľudskej duše. To sa proste nedá len tak prečítať a odložiť. Naopak, človek by niekedy najradšej vstúpil aj do deja, niekomu tam vynadal, dokonca i prefackal ho za jeho naivitu a hlúposť. Ak sa podarí autorovi až takto zaujať čitateľa, tak sa právo hovorí, že Dostojevskij bol – pán spisovateľ. Aj z tohto dôvodu jeho knihy sú uložené v mojej knižnici vždy na dôstojnom mieste. V posledných dňoch som si z nich už viackrát vzal do ruky jeho román Besy. Čítal som ho síce už v časoch, keď som mal 30, 40 , 50 rokov... no zažiadalo sa mi ešte raz si ho prečítať aj v pokročilejšom veku. Na vlastnej koži som si totiž overil, že človek hodnotí knihy i svet okolo seba inak, keď má 30 a inak, keď o hodne viac. Tak je tomu aj v prípade románu Besy. Dokonca si dovolím tvrdiť, že práve tento román a posledné udalosti vo svete, majú niečo spoločné... prinajmenšom nútia človeka pozerať sa na ľudí okolo seba opatrnejšie, dôkladnejšie, naučili ho aj predvídať. Nikomu totiž, koho stretnete, nevidíte do hlavy a neviete, čo sa v nej odohráva. Potvrdila mi to pred pár dňami aj jedna obyvateľka z Odesy, ktorej dali priestor aj v jednej našej TV: – Ideš po ulici, stretneš človeka a nevieš, či ten človek okolo teba iba prejde, či nevytiahne pištoľ a nezačne strieľať, povedala.

Nie je tomu tak dávno, čo bola Odesa pokojným mestom, v ktorom sa ľudia cítili bezpečne. Zrazu sa však čosi stalo, akoby do týchto ľudí vošli besy. Strieľa sa, vraždí a rabuje aj za bieleho dňa... dokonca tam už ľudí aj za živa upaľovali, tak ako v stredoveku. Čo týchto ľudí tak zrazu zmenilo, že sa správajú ako divoká zver? Človek by skutočne uveril tomu, že do nich stúpili besy, ktoré už úplne ovládli aj ich konanie. Normálny človek by predsa nebol schopný spáchať na inom človeku toľko krutosti a surovosti, koľko ho bolo spáchaného v Odese, alebo predtým na Majdane, v Juhoslávii, Líbyi, Sýrii... Pozastavujeme sa nad prípadmi, keď nejaký úchylák chrstne do tváre svojej obete kyselinu sírovu a navždy ju zmrzačí, no považujeme už za celkom bežné, ak takto zmrzačí niekto tvár alebo telo človeka zápalnou fľašou, čo má rovnaké bolestivé účinky a rovnaké následky. Dokonca sa kde kto pokúša pripisovať tomu, vlastenecké alebo morálne čisté pohnútky. Dostojevskij napísal: – Najhoršie je, ak sa tieto besy rozmnožia a začnú sa medzi sebou navzájom zabíjať. Znamená to, že  človek zabije s úplnou ľahkosťou iného človeka, že každé nedorozumenie sa skončí krvavo. Ani on však nedokázal presne pomenovať, kde sa vlastne tá nenávisť začína, hoci ju hľadal až na dne ľudskej duše. Takže, ako je to vlastne s tými besmi? Koľko z nich už vliezlo aj do ľudí v našich končinách? Je to vírus, ktorý sa k nám môže dostať aj cez ukrajinské hranice? Myslím si, že ho tu už máme, aj keď sa voči nemu bránime všelijakými antibiotikami.

Nie je tomu tak dávno, čo si mladá ukrajinská žurnalistka pochvaľovala, ako dokázala spoločná vec na Majdane zjednotiť aj večne znepriatelených, najagresívnejších fanúšikov z Kyjeva a Donbasu. Spoločne vraj hrdinsky bojovali proti Janukovyčovi. Neviem, ako by dopadol v týchto dňoch futbalový zápas Kyjev – Donbas, no myslím si, že Dostojevskij by práve takýchto agresívnych fanúšikov označil za ľudí napadnutých besmi. Len si predstavme tých našich horkokrvných fanúšikov, kvôli ktorým sa už nedá bezpečne odohrať ani jeden futbalový zápas bez asistencie polície a dokonca už i ťažkoodencov, ako šíria medzi nami nejaké pokrokové myšlienky a idey. Človek až žasne na tým, koľko besu sa už skrýva v ich hlavách. Najradšej by bol, ak by sa takéto nebezpečné športové podujatia zakázali. Na druhej strane si však treba priznať, že ak by sme týmto šialencom zakázali grupovať sa na štadiónoch, prišli by za nami do divadiel, na výstavy... a obrali by nás o radosť z umenia, tak ako nás teraz oberajú o radosť zo športu. Nielen oni sú však napadnutí besmi. Všimnime si diskusie na internete: samé vulgarizmy, nadávky, stále je počuť – zabiť, obesiť utopiť, akoby správcovia týchto diskusií ani neexistovali. Alebo už aj oni sú zasiahnutí besmi?

Je taká jedna pekná židovská legenda. Prorok Eliáš, ktorého ohnivý voz vyviezol na nebesia, sa vraj medzi ľudí vracia v rôznych podobách a píše knihu o utrpení a tragédiách židovského národa. Zaznamenáva v nej plač všetkých sirôt, bolestné výkriky mučeníkov, ich slzy a stony, modlitby a prosby o milosť... Robí tak pre zachovanie židovskej pamäti. Aby raz, keď príde na zem ich Mesiáš, mohol podľa tejto knihy vyučovať veriacich a argumentovať pred Bohom o ich utrpení. Ktovie, možno v tej knihe budú zaznamenané aj zločiny, ktoré spáchali ľudia posadnutí besmi. Ak by tomu tak bolo, zaživa uhorené obete z Odesy by boli svedectvom o ich strašnom utrpení, ale aj o tom, čo dokážu ľudia posadnutí besmi. Svetská moc akoby nemala vôľu zbaviť sa takto posadnutých ľudí. Naopak, práve oni sa jej náramne hodia pri prevratoch, revolúciách a vojnách.

Foto: Zdroj http://vvv-ig.livejournal.com

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa P.Guman
#1
Pavel Guman
14. máj 2014, 21:03

Za besmi je aj príčina.....

Americkí a európski "humanisti"(imperialisti) stratili za posledné obdobie už úplne súdnosť. Nič prekvapujúce lebo o tejto črte imperializmu už písal K. Marx. Ich priateľia - eurofašisti, ktorí sú teraz pri moci v Kyjeve pália ľudí zaživa(Odessa-Dom odborov), tých čo nezasiahol oheň a môžu mu uniknuť dobijú na smrť. Boli medzi nimi aj starší ľudia, ženy, aj jedna tehotná.(vyše sto mŕtvych)

Alebo eurofašisti kyjevskej chunty zabíjajú členov milície, ktorí odmietli strieľať ľudí zhromažďujúcich sa ku dňu 9. mája (Mariupoľ), a strieľajú, zabíjajú neozbrojených ľudí v uliciach mesta Mariupoľ (niekoľko desiatok mŕtvych). Bránia ľuďom ísť hlasovať na referendum a zároveň strieľajú do nich (Krasnoarmejsk - 2 zabití). Strieľajú do 12 ročného chlapca a ťažko ho zrania za to, že mal na sebe stužku, symbol na počesť 9. mája (Slaviansk).

Tí čo to robia nie sú trestaní chuntou, ale ešte aj považovaní za hrdinov a dokonca dostávajú  vyznamenania.

Sú medzi nimi aj bojujúci najomníci - "natovci". Za to všetko "humanisti" vinia Rusko a uvaľujú od nervozity,že veci nevychádzajú ako boli naplánované jednu sankciu za druhou.

Tým len európski "humanisti" dokazujú ako verne služia záujmom imperializmu(nikdy neslúžili záujmom ľudí), či teraz v krajine, ktorú ešte volajú Ukrajina alebo v Sýrii, a medzi nich sa veľmi ochotne hlási aj náš minister Z.V.

Keď "humanisti"uznávajú eurofašistov v Kyjeve sami sú fašistami.

Na "majdane" kričali zobuď sa juhovýchod a on vstal a povedal, že s fašistami v Kyjeve nechce nič mať.....

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#2
Peter Zajac-Vanka
15. máj 2014, 10:32

Myslím, Rudolf, že ešte reagujete na tie pogromy a my s Vami, veľmi umiernene a kultúrno-intelektuálne. Neviem si predstaviť, že by som mal dnes príbuzného v Odese, nedajbože ako obeť. Asi by som protestoval nahlas pred Národnou radou, aby s tým niečo robili...

Obrázok používateľa Rudolf Slezák
#3
Rudolf Slezak
15. máj 2014, 22:07

Ďakujem pánom za vstup do diskúzie. Som rád, že sa v názoroch na Ukrajinu zhodneme. Oveľa radšej by som však čítal podobné názory ,aj v našich mienkotvorných mediách a počúval ich v televizných politických debatách. Žiaľ Bohu, ak sa chceme dozvedieť pravdivé informácie o tom, čo sa tam skutočne deje, musíme hľadať odpovede v zahraničnej tlači. Naše media ma doteraz nepresvedčili , že sú v posudzovaní situácie objektívné, skôr by som povedal, že nepovažujú  za potrebné, poskytovať priestor iným názorom. Napriek  obrovskému úsiliu majiteľov, šefredaktorov a komentátorov  tlače, vsugerovať národu, že všetko zlé, čo sa tam deje, spôsobili Rusi, vo verejnosti, je čoraz častejšie počuť názor, že  za súčasnu katastrófu si môžu sami. Už vtedy, keď začali na Majdáne lietať prvé dlažobné kostky a zápalné flaše, keď dlhé mesiace, desať tisíce ľudí nechodili do práce, ale vždy mali zadarmo dostatok obložných chlebíčkov, pitiva, cigariet... dokonca i telefóny sa im zadarmo dobíjali...sme tušili, že raz to niekto zaplatí. Ten čas prišiel a vyzerá to tak, že aj Slovensko zaplatí a doplatí na Ukrajinu a na ľudí, ktorí jej vládli. Katastrófu v krajine totiž nespôsobil iba Janukovič, ale rozkradli ju aj za čias Kužmu, Kravčuka, Tymošenkvej, Juščenku...Teraz títo ľudia  znova zasadajú a ponúkajú sa do služieb Ukrajiny. Tí ľudia o ktorých v čase plynovej krízy v roku 2009, Topolánek, ktorý s nimi rokoval prehlásil...Rokoval som  iba so zlodejmi....

 

Necítim obdiv k politikom, ktorí dnes zastupujú Ukrajinu. Nepočul som z ich úst poďakovanie alebo ospravedlnenie za problémy, ktoré spôsobili a ešte spôsobia Slovensku , ale aj iným krajinám. Sú nároční vo svojich požiadavkách, tvária sa akoby boli okrasou budúcej Európy - tu nás máte, starajte sa o nás. Priveľa hriechov už majú na svojom konte, aby sme si ich vážili a ctili. Odesa je iba jeden hriech, z mnohých.

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama