Bavorská zmena po vyše päťdesiatich rokoch

Počet zobrazení: 2229

Slobodný štát Bavorsko (Freistaat Bayern) je rozlohou najväčšia a s vyše 13 miliónmi obyvateľov druhá najľudnatejšia nemecká spolková krajina. Patrí medzi ekonomicky najrozvinutejšie a najbohatšie regióny Nemecka i EÚ a aj aktuálne dosahuje veľmi dobré hospodárske výsledky.

Krajina je známa svojím katolicizmom a považuje sa za jednu z najkonzervatívnejších častí štátu. V posledných rokoch sa v Bavorsku objavili dve nové tendencie. Vzhľadom na dobrú ekonomickú situáciu sa doň začalo sťahovať viac Nemcov ako v minulosti, čo mierne liberalizovalo jeho atmosféru. Začal však narastať aj nesúhlas s prisťahovaleckou politikou, s prijímaním migrantov z iných štátov, najmä moslimských.

volby_do_landstagu.jpg
Foto: pixabay.com /CC

Do Bavorského krajinského zhromaždenia (Bayerischer Landtag) sa volí podobne ako v spolkových voľbách dvomi spôsobmi. 91 poslancov má priame mandáty z volebných obvodov a ďalších 114 z listín, ktoré sú zo siedmich volebných okresoch, pričom kvórum bolo 5 %.

Kresťansko-sociálna únia Bavorska (Christlich-Soziale Union in Bayern – ďalej len CSU) ktorá bola založená v roku 1945, je špecifickým nemeckým politickým fenoménom. Pôsobí len v Bavorsku a na spolkovej úrovni sa spája s CDU (Kresťansko-demokratickou úniou) do koalície CDU/CSU (v Nemecku označovanou aj ako Union). Z dvojice unionistických strán je CSU konzervatívnejšia a niekedy, najmä v minulosti, sa považovala aj za pravicovo radikálnu. Jej najvýraznejším predstaviteľom bol F.-J. Strauss (1915 – 1988), ktorý bol na čele viacerých spolkových ministerstiev (o. i. ministrom obrany v rokoch 1956 – 1962) a v rokoch 1978 – 1988 predsedom bavorskej vlády.

Špecifickým znakom politického vývoja Bavorska je, že od prvých volieb do Landtagu v roku 1946 s výnimkou volieb v roku 1950 vždy zvíťazila CSU. Vo voľbách od roku 1970 nepretržite až do roku 2003 získavala viac ako 50 % hlasov (v roku 1974 a 2003 dokonca viac ako 60 %). Od decembra 1962 až do volieb v roku 2013 zostavovala vládu len sama.

Väčšie problémy so ziskom hlasov pre CSU sa prejavili vo vlaňajších voľbách do Bundestagu, keď získala len 38,8 % hlasov, čo bolo najmenej od volieb v roku 1953. V decembri 2017 H. Seehofera (*1949) znovu zvolili za predsedu CSU, ktorým je od roku 2008. Vo funkcii bavorského premiéra, ktorým bol v rokoch 2008 – 2018, ho však vymenil M. Söder (*1967).

Seehofer sa stal ministrom vnútra v spolkovej vláde veľkej koalície. Dostal sa v nej do rôznych sporov aj s A. Merkelovou, najmä pre rozdiely v názoroch na postup pri riešení migračného problému, ktoré vyústili takmer do vládnej krízy. Jeho ďalšia politická kariéra bude na základe výsledkov volieb zrejme veľmi otázna.

Zvýšenú pozornosť vyvolávala Alternatíva pre Nemecko (Alternative für Deutschland – ďalej len AfD). V predvolebnej kampani o. i. vystupovala s heslom „F.-J. Strauss by volil AfD“. Straussova dcéra M. Hohlmeierová poslankyňa Európskeho parlamentu za CSU (črtami tváre svojho otca nezaprie) v rozhovore pre Bild am Sonntag 3. októbra pri príležitosti 30. výročia jeho smrti však uviedla: Otec by nikdy nevolil AfD, lebo bol priateľom jasných slov, ale odporcom štvania.

Účasť voličov na krajinských voľbách (14. 10. 2018) bola podľa predbežných oficiálnych údajov 72,4 %, čo je výrazne viac ako pred 5 rokmi (63,6 %), ale menej ako na vlaňajších voľbách do Bundestagu (78,2 %). Výsledky volieb potvrdili trendy zistené v predvolebných prieskumoch a do Landtagu sa dostalo 6 strán. CSU so ziskom 37,2 %, Spojenectvo90/Zelení – ďalej len Zelení (Bündnis 90/Die Grünen) so 17,5 %, Slobodní voliči Bavorska – ďalej len FW (Freie Wähler Bayern) s 11,6 % AfD s 10,2 %, Sociálnodemokratická strana Nemecka – ďalej len SPD (Sozialdemokratische Partei Deutschlands) s 9,7 % a Slobodná demokratická strana – ďalej len FDP (Freie Demokratische Partei) s 5,1 % hlasov. CSU bude mať v Landtagu 85, Zelení 38, FW 27, AFD 22, SPD 22 a FDP 11 kresiel.

Veľa sa hovorí o politickom zemetrasení. Formálne je síce víťazom CSU, ale zisk hlasov (druhý najhorší v jej histórii) nebude postačovať na zostavenie vlády a musí po takmer 56 rokoch znovu hľadať koaličného partnera. V tomto kontexte, hoci dosiahla viac, ako boli najnižšie prognózy,  sa jej výsledok považuje za veľký neúspech a mnohí hovoria o volebnej porážke.

Za úspešných sa považujú najmä Zelení, ktorí viac ako zdvojnásobili počet získaných hlasov. O úspechu hovorí aj AfD, ktorá sa prvýkrát ocitne v bavorskom Landtagu, hoci viaceré z posledných prieskumov jej prisudzovali viac, ako získali. Dosiahli tretí najlepší výsledok v starých spolkových krajinách i viac ako vlani v Bavorsku pri voľbách do Bundestagu. Debaklom sa stali voľby pre SPD. Požadované kvórum neprekročila Ľavica. FDP do poslednej chvíle tŕpla, či sa do Landtagu dostane.

Podľa prvých vyjadrení po zverejnení odhadov sa ako najpravdepodobnejšia javí koalícia CSU a FW. Menšie šance sa prisudzujú vytvoreniu koalície so Zelenými.

Výsledky volieb dopadli zhruba podľa očakávaní a veľké prekvapenie sa nekonalo, Potvrdili sa tendencie vývoja nálad nemeckého voličstva, ktoré zachytávajú prieskumy preferencií. Osud A. Merkelovej, unionistov ani veľkej koalície bavorské voľby možno ešte definitívne nespečatili, aj keď nič dobré pre nich neveštia. Niečo naznačia najbližšie krajinské voľby v Hessensku (28. Októbra). Rok 2019 môže na spolkovej úrovni viesť aj k veľkým zmenám, ale analýza ich potenciálneho zamerania si od volebného dňa vyžaduje nejaký odstup.

(Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave)

Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku  35 – 36/2018)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984