Reklama
Reklama

Básne o láske, smrti, bolesti a nezabúdaní Milana Richtera

Počet zobrazení: 906

Básnik, dramatik, prekladateľ a vydavateľ v jednej osobe Milan Richter vydal novú básnickú knihu, ktorú písal niekoľko rokov. Využil v nej veľmi zaujímavý kompozičný postup, súvisiaci s chronologickou niťou, nerovnomerne, teda nie po priamke, tiahnucou sa 20. storočím, neraz nazývaným prívlastkami ako boľavé, krvavé, nešťastné, tragické až katastrofické. V prípade básnika a jeho pohľadu na preňho významné úseky dejín 20. storočia ešte treba uviesť, že i prívlastok „súkromné“ je namieste. Básnické texty sú doplnené fotografiami a memorabíliami, väčšinou z jeho osobného archívu, čo vhodne doplňuje viaceré tematické línie tejto nevšednej a výnimočnej publikácie.

richter_jpg.jpgMilan Richter:
STOROČIE, KRUTÉ STOOČIE.

Príbehy zo súkromných dejín 20. storočia
IKAR Bratislava 2019, doslov Andrea Tavernati

Prvú časť, v ktorej privátne dejiny svojich predkov ukotvuje do zaujímavých a neraz až drastických konotačných súvislostí, otvára básňami o svojom otcovi Leovi, ktorého v 50-tych rokoch úradníci dokonca „prekrstili“ na Leva, čo okrem iného dozaista súvisí s nasledujúcou básňou o roku 1913, keď sa vo viedenskej kaviarni Café Central ocitli zhodou okolností Lev Bronštejn, Koba Džugašvili a Adolf Hitler, ale chodili sem vraj aj iní, ako napríklad S. Freud a múza maliarov Klimta a Kokoschku Alma Mahlerová, teda z pohľadu nielen Stredoeurópanov mnohé z osobností (?), bez ktorých by dejiny krutého storočia vyzerali či prebiehali zrejme inak. Básnik takéto spätosti s rôznymi postavami najmä z umeleckého sveta využíva i v ďalších básňach, no do popredia sa už viac dostáva rozhnevané básnické slovo a temná až bolestná motivická línia, spätá s holokaustom, ktorý pripravil básnika a jeho rodinu o ďalších príbuzných. Písal o nich už v predchádzajúcich zbierkach s tým, že on sám má rodinné „korene vo vzduchu“ (názov zbierky z r. 1992), vzduchu Osvienčimu...Každá z básní pomyselnej prvej časti knihy (autor ju nečlení na viac častí) je v podstate básnickou poviedkou, v ktorej je skrytý príbeh, spomienka, dojem i reflexia. Využil tu ako základný stavebný princíp epické jadro, ktorého používanie sa stalo pre básnika vo väčšine jeho básnických kníh už niečím typickým, charakteristickým. Postoj samotného autora je väčšinou spätý s bolestnou účasťou  nad osudom nielen jeho príbuzných, deportovaných do Terezína, Treblinky, Osvienčimu a Sobiboru, ale všetkých obetí tých temných čias.

V takýchto témach citlivá lyrika či originálne kreatívne metafory akosi nemajú miesto, k tým sa autor predsa len prikláňa až v ďalšej časti, ktorá je niečo ako jeho ľúbostným denníkom, od nesmelých platonických lások so zábleskami erotickej túžby až po hlboko naplnené a intenzívne prežívané vzťahy, aj mimomanželské. Nájdeme tu aj asi najkratšiu báseň celej knihy, preto ju uvádzame celú: Šesť veršov pre jeden životByť zaľúbený – krásna vec, / ak tá, čo hlavu hormónmi ti múti, / miluje iba teba. – Vedz: / čas milosrdný je...a občas krutý, // primieša trocha žiaľu nakoniec, / keď milá chýba na hostine smrti. (s. 75). V básňach tejto časti sa tiež objavujú alúzie, no tentoraz väčšinou literárneho rázu, ako napríklad v básni Kolotočiarka Olina (s. 48) je zjavne priznané autorove očarenie Hrubínovou básnickou poviedkou Romance pro křídlovku, Olina od kolotočov túliaca sa k nemu v podvečer – „Oli, pritisni sa, / nech na lopatkách cítim tvoje...“, je preňho akoby tou dievčinou, stvárnenou nezabudnuteľne lešanským Majstrom... V pomerne veľkom množstve básní využíva M. Richter náročné alúzie, späté v rôznych súvislostiach s osudmi množstva jeho obľúbených básnikov, vrátane tých, ktorých poéziu prekladal (Hrubín, Holan, Halas, Smrek, Lukáč, Novomeský, Rilke, Jandl, Transrőmer a i.), ale nevyhne sa ani aluzívnemu vyjadreniu na adresu troch slovenských básnikov, ktorí sa dožili veľkého uznania za svoju tvorbu v období, kedy autorovi hviezdy nepriali (báseň Tri slovenské hlavy s vavrínovými vencami, s. 91).

M. Richter je básnikom, ktorý za svoj život stihol navštíviť veľké množstvo krajín vrátane svojej diplomatickej misie v Nórsku, boli to však cesty nielen za poznaním a poznávaním, ale aj cesty, obrazne povedané, za metaforami, za básnikmi (L. Ferlinghetti, E. Jandl, T. Transrömer a i.). Tieto zážitkové a poznávacie momenty z cudziny tvoria zaujímavý protiklad k básňam, ukotveným na rodnom Záhorí, najmä v obci Unín, kde prežil svoje detstvo a neskoršie roky, hoci tie sú často späté s tragickými momentmi holokaustu (napr. báseň Koniec obchodu dobytkom a koňmi v Uníne, s.18), alebo 50-tymi rokmi, kedy krátko po Stalinovej smrti náhle zomiera jeho otec Leo po nedôslednom výkone lekárskej povinnosti. So smrťou R. Heydricha je spojená spomienka básnikovej matky Eriky, prežívajúcej tieto časy v Olomouci – „... u Grimmovcov sa potichu / oslavuje, Erika má práve dvadsaťdva. Večer / si chcela vyjsť s priateľmi do kaviarne – ostane doma.“ (báseň Heydrich, s. 20). Olomouc však nebol pre nich bezpečným útočiskom, boli deportovaní do Terezína...

Taliansky básnik Andrea Tavernoti v svojom doslove Básnik židovskej skúsenosti zoči-voči násiliu a smrti o. i. konštatuje: „Jedinečnosť Richterovej tvorby spočíva v mnohorakosti skúseností nadobudnutých v rôznych oblastiach, či už v privátnej, alebo spoločenskej, počnúc rodinou, naprieč vlastnou generáciou, v kontexte národnom i celosvetovom. Bazálny záujem o veľké antropologické témy (smrť, čas, história, jednotlivec ako taký) sa v jeho poézii neokázalo prelína s minidejinami rodiny, so zdanlivo banálnou realitou každodennosti a zároveň s úsilím otvorene nastoľovať chúlostivé otázky, ako sexualita či nazerať kritickým pohľadom na všetky podoby moci bez rozdielu.“ (s. 116). Richterov pohľad na taký monumentálny úsek dejín, akým bolo 20. storočie, nesie v sebe významné posolstvá a výzvy, ktoré nás nemôžu nechať na pokoji, pretože aj nové storočie prebralo nejeden temný tón či odtieň z toho predchádzajúceho. Výkon básnika v tejto výnimočnej knihe je naozaj pozoruhodný, právom bol odmenený i výročnou Cenou PEN klubu. Jeho kniha patrí k najvýraznejším literárnym udalostiam roka 2019.

(Recenzia vyšla v Literárnom týždenníku 17 – 18/2020)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama